Dnes píše

Texty múdrych ľudí, ktorých redakcia poprosila, aby pravidelne písali o tom, čo práve teraz považujú za dôležité, spôsobom, ktorý sa im zdá práve teraz najvhodnejší.

Články Denníka N o téme Dnes píše

Lotri s temnou osobnosťou sa nevzdali, píše Péter Hunčík. „Nezveria sa im síce veľké peniaze, ale bez akýchkoľvek obmedzení môžu zasahovať do osudov miliónov ľudí.“

Prosím, nesmejte sa plešine Erika Kaliňáka. Smejete sa nám všetkým, píše Samuel Marec a vraví, že nevie o mužovi, pre ktorého by plešina nebola traumatizujúcou témou.

Nerozumiem trinástim koaličným poslankyniam, ktoré premlčali hlasovanie o novele Trestného zákona aj nechutné reči poslanca Glücka, píše Monika Kompaníková. „Niektoré počuť ešte určite budeme a niektoré sa svojím mandátom nenápadne premlčia.“

Fico nemá šancu, ak to sami nevzdáme, píše Ján Markoš. „Ako chce Fico a jeho vystrašená bandička bojovať proti ľuďom, ktorí robia veci nezištne a z hlbokého presvedčenia? Čo im asi tak ukradnú?“

Pohne Ficom štrajk? pýta sa Michal Hvorecký. „Vyhliadky nie sú ružové a hnev silnie. No netreba sa báť.“

Slovensko sa mení na Mordor, píše Viliam Klimáček. „Ako dramatik by som mal byť dobe vďačný, že zrodila takých antihrdinov, voči ktorým sa musí polovica národa vymedzovať, ale ako občanovi sa mi z nich obracia žalúdok.“

Desať nesúrodých postrehov zo života introverta vo veľkomeste opísal Tomáš Ulej. „Ak radi pozorujete ľudí, no nie až tak radi s nimi hovoríte, Bratislava je na rozdiel od dediny to najúžasnejšie miesto.“

Naozaj musíme udržiavať mýtus oslobodenia? Nestačilo by hovoriť o víťazstve nad nacizmom? pýta sa Milo Janáč. „Presné slová sú dôležité. Sovietsky zväz nás neoslobodil. Dobyl nás ako vojnovú korisť a na ďalšie desaťročia kolonizoval.“

Nevymotať sa z pohodlia domova a nepostaviť sa na námestie by som osobne považovala za svoje občianske zlyhanie, píše Kristína Tormová o štvrtkovom proteste opozície. „Mnohí ľudia tvrdia, že takéto protesty nemajú zmysel. Že to nič nezmení. Nuž, je to možné. Ale skutočne nemám odvahu neskúsiť to.“

Adam Michnik hovoril o poľskom „géne slobody“; nie som si istý, či by sme Slovensko mohli charakterizovať takýmto jediným kľúčovým slovom, píše Martin Bútora. „Zaostávanie, dobiehanie, prežitie, diskontinuita, sklon zažiariť ako kométa a zhasnúť, schopnosť sebaurčenia, korekcie, príliš pomalé utváranie kultúrneho a sociálneho kapitálu potrebného na budovanie štátu – to všetko spoluutvára gén spoločenstva ľudí na Slovensku.“

Tomáš Ulej píše o svojom roku s nástrojom umelej inteligencie ChatGPT a vyberá päť jeho najužitočnejších funkcií. Hoci v ňom vidí niekoľko výhod, myslí si, že kreativitu nahradiť nevie.

Je to akési tragické perpetuum mobile falošného vlastenectva, na ktoré treba nielen upozorňovať, ale sa mu aj brániť, píše historik Ivan Kamenec. „Ako vždy v podobných prípadoch na muške samozvaných vlastencov sú intelektuáli, umelci, vedci, novinári, športovci a ďalší občania, lebo sú vraj v cudzích službách a škodia štátu.“

Nebláznite, Ivan Korčok nepotrebuje hagiografie. Musíme sa rozprávať inak, píše Samo Marec. „Som presvedčený, že to potrebujeme začať robiť nejako inak, lebo práve to, ako hovoríme o sebe a o nich, je významnou súčasťou problému.“

Niektorí slovenskí colníci na hranici s Ukrajinou by mohli hrať vo filme z komunistického Československa. „Aj naďalej mi bude hranica pripomínať staré časy a pri prejazde sa budem čudovať, prečo keď idem z Ukrajiny na Slovensko, mám pocit, akoby som odchádzal z Európskej únie na východ.“

V mysliach druhých zanechávame drobné detaily aj o sebe, píše Péter Hunčík. „Ich smrťou zomiera aj čosi zo mňa.“

O Ježišovi v Afrike píše Michal Hvorecký. „Kresťanstvo má v údolí Nílu významné rané korene, komunity v severnej Afrike patrili k prvým na svete.“

Časť politikov sa snaží o prepísanie udalostí novembra 1989, píše Martin Bútora. „Hŕstka intelektuálov“, ktorá si podľa Pavla Pašku sprivatizovala svoju pravdu, či „uzurpátori novembra 89“ Petra Pellegriniho si vyslúžili toto označenie predovšetkým preto, lebo prakticky všetci boli kritikmi tých, ktorí odkláňajú Slovensko od odkazu Novembra.

Buďme vďační za Tomáša Janovica, píše Tomáš Ulej. „Pár slov, v ktorých je všetko. Celé romány v jednej vete, ktorá ťa zrazu celého obklopí.“

Pojem revolúcia má neraz protirečivé významy a interpretácie, píše historik Ivan Kamenec. „U nás sa voľakedy prijímala Marxova definícia, že revolúcie sú „lokomotívami dejín“. Za revolúciu sa podľa potreby vydávali aj rebélie, ktoré sledovali viac či menej partikulárne ciele jednotlivých národov, spoločenských vrstiev, náboženstiev. Inokedy sa zas revolúcia odmietala ako prejav zla a deštrukcie.“ 

Ako sa v Poprade ubránili reálnym satanským bytostiam, opisuje Samuel Marec. „Najprv ich vymyslia, potom povedia, že sú skutoční, a potom ich zakazujú ukazovať. Ale len niekedy a ako kde a ako kedy.“

Nenažraní sa vracajú, píše Viliam Klimáček. „Voliči smerohlasu by mali byť spokojní, majú vo vláde svojich, no napriek tomu napätie v spoločnosti neslabne, naopak, silnie a prešlo do trvalej nenávisti.“

Vládnu nám prestarnuté deti, píše Ján Markoš. „Stáva sa, že človek dospeje len fyzicky. Vo svojej duši zamrzne, ostáva malým dieťaťom. Takýto človek sa snaží len brať.“

Tarabovci nás ťahajú do svojho džihádu, píše Tomáš Hudák. „Andrej Danko musí byť sám prekvapený tým návalom náboženského konzervativizmu, ktorý sa mu nahromadil pod pokrievkou hrnca, o ktorom dlho netušil, čo za polievku v ňom vlastne varí.“

Ani Arafat, terorista ovenčený Nobelovou cenou, neuvažoval o mieri, kým bol na vzostupe, píše Jaro Rihák. „Gaza, prekliate mesto, peklo. Na brutalitu teroristov sa pod dojmom deštrukcie mesta a emotívnych televíznych záberov zabudne.“

Ako ďalej, aby nás to neprevalcovalo, radí Martin Bútora. „Najbližšie mesiace ukážu, do akej miery stúpenci prozápadného Slovenska dokážu zúročiť svoje skúsenosti na udržanie a posilnenie základných pilierov liberálnej demokracie.“

Pyrrhos by takýmto spôsobom neoslavoval, píše spisovateľ Marek Vadas o tvrdení, že víťazstvo Smeru je Pyrrhovo. „Tu sa pilo a spievalo na počesť triumfu nad realitou.“

Dobrý deň, ste rakovinou tejto spoločnosti, napísal sympatizant SaS po uverejnení článku Samovi Marcovi. On odpovedá: „Ľuďmi lomcujú emócie. Hľadajú sa vinníci. Akurát sa mi teda nezdá, že práve ja by som sa mal sťahovať do Ruska.“

Žijem vo svete, kde mladej žene príde zaťažko urobiť čokoľvek, za čo sa neplatí, píše spisovateľka Jana Beňová. „Bolo mi jasné, že som sa mala cítiť zahanbená. Ponížená. Nevhodná. Ale cítila som sa len pobúrená.“

Zloduch alebo hrdina? Ukrajinci si s bratmi Mašínovcami poradili rýchlo, píše Ľubomír Smatana. „Veci vyzerajú inak v čase vojny ako v pokojnej českej kotline.“

Svoj tajný recept na frustráciu prezradil Ján Markoš. „Možno ste po voľbách frustrovaní. Možno vám je jednoducho smutno. Keď som sa podobne cítil pred istým časom ja, začal som si písať denník.“

Už od volebnej noci sa ma stále viac zmocňuje podozrenie, že Slovensko sa stalo laboratóriom Umelej Hlúposti, píše Viliam Klimáček. „Veď kto iný mohol navrhnúť hoaxera a antivaxera s hypertrofovaným ukazovákom z klikania za ministra kultúry?“

O kultúre v rukách klamárov a diletantov píše Michal Hvorecký. „Podľa inžiniera Tomáša Tarabu nastal čas progresívno-liberálnu kaviareň v kultúre odstaviť od peňazí. To je tá obávaná cancel culture?“

Mám právo prežívať slovenské voľby ako naozajstná Slovenka, pýta sa poľská spisovateľka Werona Gogola. „Neviem, ale prežívam ich tak… Sledujem emócie svojho muža. Je sklamaný, možno viac ako ja, a určite viac rozhodnutý nechať to všetko a vypadnúť. On, Slovák. A ja, jediná cudzinka v rodine, nechcem, neželám si ten útek.“

Chápem ľudí, ktorí sa v jednej chvíli rozhodnú zo Slovenska odísť, píše Dado Nagy. „Dôvodom nie sú voľby, Fico, Matovič, fašisti ani podpora ruskej agresie na Ukrajine. Poslednou kvapkou môže byť niečo úplne malicherné.“

KDH sa musí zmeniť. Inak skončí ako extrémistická strana, píše Tomáš Hudák. „Stranu až príliš zväzujú kultúrno-etické pozície, ktorých neoblomnosť veľakrát presadzuje tvrdšie ako samotná katolícka cirkev.“

O najväčšej demonštrácii v histórii Varšavy napísal Martin Bútora. „Donald Tusk chcel osloviť aj tých, ktorí majú dosť poľsko-poľskej vojny.“

Schopnosť oddychovať si nekúpiš za žiadne peniaze, píše Tomáš Ulej. „Bože, ako závidím ľuďom, ktorí si nenosia robotu domov, dokážu len tak na nič nemyslieť, a keď to robia, nevyčítať si, že len tak posedávajú!“

Kto príliš svieti, sám sa stáva slepým, píše Ján Markoš. „Ak máte pocit, že vlastníte svetlo (morálky, poznania, viery, liberalizmu či konzervativizmu), pokým okolo vás je temnota, šetrite ním.“

Čakajú nás voľby, ktoré nerozhodnú len o Slovensku, píše spisovateľ Miloslav Janáč. „Výsledkom čierneho scenára bude, že Slovensko sa opäť stane zlým dieťaťom Európy, navyše s potenciálom strhnúť za sebou aj ďalších.“

Ako vo voľbách rozoznať temnú triádu osobnostných čŕt medzi kandidátmi, radí Péter Hunčík. „Keďže do volieb zostáva už len niekoľko dní, vymenujem zopár osobnostných čŕt, ktoré sféra biznisu považuje za nebezpečné, preto takýchto ľudí nezamestnáva. Závisí od vás, či ich vpustíte do slovenskej veľkej politiky.“

Majú Slováci pamäť akváriovej rybičky? Zabudli na to, čo sa udialo pred pár rokmi? Zjavne áno, píše Werona Gogola. „Niekto múdry povedal, že žijeme na jednom veľkom cintoríne. Pod zemou však nenájdeme krásnu krajinu pradávnych snov, ale hanebnú minulosť, na ktorú radšej chceme zabudnúť.“

Nenávistné komentáre sa množia ako ešte nikdy, píše Kristína Tormová. „Nemajú nič spoločné s pokusom o dialóg, s ľudskosťou, so základmi slušného správania či s kresťanskými hodnotami, na ktoré sa často odvolávajú.“

Bola to vernisáž rezignácie čokoľvek ozajstné povedať a vyjadriť slovom či obrazom, píše Jana Beňová o predvolebných bilbordoch. „Spomenula som si vždy na výkrik jednej z rozprávkových postáv v Nekonečnom príbehu: Ničota prichádza! A nik voči nej nič nezmôže! Ani Kameňožrút, hoci je taký veľký!“

Ako zabezpečiť, aby si občania začali lenivosť ctiť a vážiť? zamýšľa sa Milo Janáč. „A ako som rozmýšľal, tak som rozmýšľal, nič iné mi na rozum neprišlo, len že sa prihlásim do boja o Prezidentský palác.“

Kladiem si otázku, či často spomínaná tolerancia nevedie k mravnému relativizmu, píše Péter Hunčík. „A uvažujem aj nad tým, či tolerancia nepramení práve z relativizmu.“

O Ruske, ktorá sa ospravedlnila sama za seba, píše Ľubomír Smatana. „Mala dvadsaťdva rokov, študovala dejiny kultúry na univerzite a o sovietskej invázii do Československa počula prvýkrát až v roku 2000.“

Mnohokrát je pre nás jednoduchšie a bezpečnejšie nevidieť a necítiť, píše Ján Markoš. „Vezmime si napríklad metaforu na zelenej lúke. Používame ju v zmysle postaviť od nuly, postaviť od úplného začiatku. Tým si nenápadne navzájom podsúvame predstavu, že zelená lúka je ničím.“

Lenivosť by ľudstvu len a len prospela, píše Miloslav Janáč. „Pri tejto činnosti je totiž prakticky vylúčené, aby jedinci či skupiny jedincov viedli medzi sebou ozbrojené konflikty.“

Medveď is the new zaočkovaný transrodový migrant z Ukrajiny s respirátorom sediaci v bratislavskej kaviarni, píše Kristína Tormová. „Prečo dnes človek nenávidí človeka tak, ako len človek dokáže nenávidieť človeka? Lebo medveď…“

Vôbec sa nedivím Ukrajincom, že zakazujú ruštinu, ruských autorov, divadlo a hudbu, píše Ľubomír Smatana. „Úplne sa to aj tak nepodarí, pretože celé generácie Ukrajincov vyrastali aj na ruskom jazyku.“

Nové na Dennikn.sk

19:21Ministerstvo kultúry opäť nevie, čo s Kunsthalle. Vyriešiť to má SNG, ktorá chce urobiť hrubú čiaru 18:20Radšej nakupujem akcie, ale pár percent do bitcoinu sa oplatí dať, tvrdí finančný analytik (+ podcast) 17:46Žilinka teraz rozhodne o osude Lipšica aj veľkých káuz 17:07Rice ako hráč sezóny? Prečo je aj za 105 miliónov pre Arsenal veľmi výhodnou kúpou 17:07Shooty: Ďalší postup 16:57Prezidentka: Haló, zabudli ste na ľudskosť a že sú to obete? Kde sa podel váš cit? 16:46Šíri sa lož o pandémii zápalov srdca po očkovaní. Vakcíny sú bezpečné, reaguje autor výskumu a odporúča očkovanie 16:41Graf dňa: Slováci po dvoch rokoch opäť sporia 16:40Ronaldo dostal za nevhodné gesto prvý dištanc. Za rozkrok sa však už v Saudskej Arábii chytal opakovane 16:29Gándhí, Orwell a mier 16:22Narodil sa v Česku, cíti sa ako Slovák: Vnímanie Slovákov, ako „tých pozadu” je postavené na hlavu  15:56Vláda sa hlási k rozvoju elektromobility, no zatiaľ má o nej vágnu predstavu 15:39Toto vystrihneme: Fiesta, tacos a punčový rezeň 15:02Čas nádejí je nádejný slovenský seriál plný beznádejnej histórie 14:51Ako to číta Ivan Mikloš: Európa má problém a Slovensko stokrát taký 14:41Štát chce zmraziť platy svojim zamestnancom. Vláda si však svoje mzdy zvýšila jednoduchým trikom 14:38Fico je hviezdou kremeľskej propagandy. Chvália ho za slová o nacistoch a neporaziteľnosti Ruska 13:55Vývoj bojov (735. deň): Sme nepoučiteľní, lamentujú ruskí blogeri. HIMARS tretíkrát zasiahol nastúpenú skupinu vojakov 11:35Vallo čelí kritike za hospodárenie Bratislavy. Finančné zdravie mesta je na hrane, zatiaľ to nie je grécka cesta, hodnotí INEKO 11:29Spieva naraz po slovensky, maďarsky aj anglicky. Adela Mede môže získať dve ceny pre album roka 10:38Ako chlapec chcel mať vlastné rádio a dnes si plní sen. Vysielame pre ľudí, ktorí objavujú novú hudbu, vraví Tomáš Tauber 10:32Stopovali sme rysy na mieste, kde pred rokmi vypustili Lízu a Mura – najslávnejšie slovenské rysíčatá 09:42Je to aj naša vojna, vravia v Užhorode. Ak neveríte, choďte na cintorín 09:13Pre svalovú dystrofiu sa nehýbe, no vyštudoval, pracuje a auto šoféruje joystickom. Ľutovať sa je zbytočné, vraví Tibor Köböl 09:09Bývalá poradkyňa premiérov Karvašová: Diplomati budovali rešpektované Slovensko, Fico to hádže do koša 09:07Bod po bode vyvrátil ruské klamstvá. Poľský minister Sikorski virálny prejav napísal na kolene (profil týždňa) 09:02Kristína Tormová: Otcovia musia mať na seba vysoké nároky, nie sú len zabávači, ktorí si to užijú 08:33Kondičný tréner futbalovej reprezentácie: Dať dieťa na jeden šport? To vôbec nie je pointa pohybu 08:19Dorastenci zo Žiliny mali návštevnosť, o akej veľký Slovan sníva. Ak by ľudia chodili, možno by sa vrátil aj Hamšík 07:01Ráno s NHL: Reinhart je tretím najlepším strelcom ligy, prispeli k tomu dva dôležité faktory