Predčasné voľby

Poslanci posunuli do druhého čítania návrh novely ústavy, podľa ktorej by sa volebné obdobie mohlo dať skrátiť aj referendom alebo poslaneckým uznesením. Predložili ho poslanci Sme rodina Jozef Hlinka a Peter Pčolinský. (tasr)

Danglár: Zúfalci

Predseda SaS Richard Sulík odmieta, že bude teraz niesť zodpovednosť za vládu Eduarda Hegera, keďže jej po vyslovení nedôvery umožnil fungovať až do septembra. „Väčšiu zodpovednosť za vládu má dnes prezidentka,“ hovorí s tým, že tak je to podľa neho správne. Ducha ústavy podľa neho neporušili, hoci vláde bola v decembri vyslovená nedôvera.

Víťazom bezvládia je Boris Kollár, píše v Newsfiltri Filip Obradovič. „Vláda padla, koalícia fakticky neexistuje, dodržiavať napísané je len vecou vôle bývalých partnerov. Neexistuje páka, ktorá by OĽaNO i strane Za ľudí umožnila brzdiť Sme rodinu, ak sa tá rozhodne nerešpektovať pravidlá.“

SNS sa pred voľbami snaží dohodnúť s komunistami aj so stranami, ktoré sa profilujú ako pronárodné. Andrej Danko s nimi začal rokovať minulý týždeň, bývalý podpredseda SNS Anton Hrnko to považuje za politický idiotizmus. Danko by sa rád spájal aj s Hlasom a so Smerom, tí chcú ísť do volieb samostatne.

Predseda Sme rodina Boris Kollár pripustil, že už rokoval s poslancami okolo Tomáša Tarabu, ktorých chcel vziať na kandidátku. „Bolo to veľmi blízko, ale ako vysvetlím svojim voličom, že mám zobrať na kandidátku politikov, ktorí mi povalili vlastnú vládu? Nemôžem,“ dodal Kollár.

Naživo: Progresívne Slovensko o voľbách a spájaní sa s inými stranami

Debaty o celoštátnom obvode sú voči nemu aj trochu nefér, píše politológ Peter Spáč. „Stačí si to povedať na rovinu, problém slovenskej politiky sa nevolá volebný systém do parlamentu. Ten môže mať svoje nedostatky (a má ich), ale nie je to zázračný mechanizmus, ktorého zmenou sa zmení beh lokálnych dejín.“

Sme v oveľa horšej situácii ako v roku 1998, a to hovorím úplne vážne, tvrdí komentátor Marián Leško. „Po prvý raz hrozí, že tábor, v ktorom bude Smer, získa ústavnú väčšinu. Nehráme o víťazstvo vo voľbách – na to zabudnite.“

Chaos pokračuje minimálne do septembra a doplatiť na to môžu aj tí, čo si to tak želali, komentuje Newsfilter. „Ak sa Dzurinda s Hegerom dohodnú, spolu so zvyškom Slovenska bude do volieb aj on a jeho preferencie trpieť zakaždým, keď nedokáže premiér v demisii vládnuť, alebo to dokáže len za cenu prehnaných kompromisov.“

Prezidentka odkázala, že v prípade zásadných zlyhaní poverenej vlády je stále pripravená kedykoľvek vymenovať úradnícku. „Vzhľadom na to, že k rozhodnutiu parlamentu došlo do konca januára, hoci opäť na poslednú chvíľu, nateraz nepristúpim k vymenovaniu úradníckej vlády,“ uviedla v reakcii na schválenie termínu volieb.

Ak sa strany nebudú spájať, v septembrových voľbách opäť hrozí prepadnutie hlasov. V roku 2020 ich prepadol historicky najväčší počet – vyše 820-tisíc, teda 28 % z celkového počtu odovzdaných.

Podľa Richarda Sulíka nie je septembrový termín volieb neskoro. „V lete budú dva mesiace, keď nezasadá parlament ani nerokuje vláda, takže predĺženie bude len mierne,“ povedal predseda SaS.

Boris Kollár kritizuje opozíciu, že nehlasovala za septembrový termín volieb. „Mrzí ma to farizejstvo zo strany opozície, ktorá na jednej strane robí mexické vlny s referendom, potom s májovým a júnovým termínom a za septembrový nezahlasujú,“ povedal.

Predseda OĽaNO Igor Matovič je rád, že sa dodržala dohoda na predčasných voľbách. Verí, že aj po dnešku bude platiť gentlemanská koaličná dohoda medzi OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí, a dúfa, že parlamentom neprejdú návrhy, „ktoré by nám spočítali ratingové agentúry“.

Kandidátky do volieb musia strany zostaviť najneskôr do 2. júla. Dovtedy musia vytvoriť aj svoje stranícke orgány, ako napríklad snemy či predsedníctva – podľa toho, čo budú mať v stanovách.

Naživo: Parlament hlasuje o termíne predčasných volieb.

Človek má pocit, že nesleduje fénixa, čo povstal z popola, ale len reprízu nejakého starého programu, píše Tomáš Gális. „Bájneho Dzurindu, ktorý sa nám občas otcovsky prihovoril z bruselského think-tanku, zrazu strieda Dzurinda, ktorý nám hneď vo svojich prvých mediálnych vystúpeniach pripomína, že je reálnou postavou, neveľmi odlišnou od tej spred 20 rokov.“

Parlament začne hlasovať o predčasných voľbách po 17:15. Najprv sa bude hlasovať o návrhu Smeru (27. máj), potom o návrhu Hlasu (24. jún). Bývalá koalícia chce voľby 30. septembra.

Parlament bude po 17.00 hlasovať o termíne predčasných volieb – čo vieme:

• hlasovanie o septembrovom termíne bude zrejme tesné, v parlamente sa nemusí nájsť potrebných 90 hlasov
• poslanec Marek Hattas (SaS) je na pracovnej ceste, v zahraničí je tiež Peter Kremský (OĽaNO)
• ďalší dvaja až traja súčasní a bývalí koaliční poslanci neboli ešte včera rozhodnutí, ako budú hlasovať
• najprv sa bude hlasovať o návrhu Smeru (voľby v máji), potom Hlasu (v júni) a nakoniec o septembri

Predseda KDH Milan Majerský ponúkol Eduardovi Hegerovi dvojku na kandidátke hnutia. Potvrdil to v relácii Na telo Plus s tým, že o budúcnosti ministra obrany Jaroslava Naďa, ktorý je s Hegerom, sa nerozprávali. Vo štvrtok sa Majerský stretne s Mikulášom Dzurindom. (tvnoviny)

Hlas podľa Petra Pellegriniho určite nebude hlasovať za predčasné voľby 30. septembra. Podporí však predčasné voľby 27. mája alebo 24. júna, ako to navrhuje Smer a Hlas.

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) kritizuje SaS za to, že nepodporila program schôdze Národnej rady a neumožnila tak prerokovať dôležité dokumenty o protivzdušnej obrane.

Parlament si neschválil program schôdze, ktorá dnes sa začína, má na nej hlasovať o predčasných voľbách. Predseda parlamentu Boris Kollár preto zvolal poslanecké grémium a vedenie parlamentu a klubov sa teraz dohaduje, čo ďalej.

Platforma okolo Jána Budaja presunula okrúhly stôl, ktorý chceli zorganizovať zajtra. Avizovala ho ako stretnutie „demokratov a strán, ktoré sa hlásia k demokratickému, proeurópskemu, antikorupčnému a reformnému smerovaniu Slovenska“. Dôvodom presunu je dnešné hlasovanie o predčasných voľbách.

Robert Fico zopakoval, že poslanci Smeru nebudú hlasovať za septembrový termín volieb a že žiadajú voľby v máji alebo júni. Šéf Smeru povedal, že pokiaľ by sa nepodarilo schváliť žiaden z termínov, okamžite sa dá prísť s novým návrhom uznesenia a hlasovať o termínoch opäť. (tasr)

Predseda OĽaNO Igor Matovič predpokladá, že sa nájde najmenej 90 poslancov, ktorí podporia predčasné voľby v septembri. V zahraničí je však okrem poslanca SaS Mareka Hattasa aj poslanec OĽaNO Peter Kremský.

V parlamente sa dnes nemusí nájsť potrebných 90 hlasov na predčasné voľby v septembri. Na hlasovaní nebude poslanec Marek Hattas (SaS), ktorý je na pracovnej ceste na univerzite v Kolumbii, a ešte v pondelok dvaja až traja súčasní a bývalí koaliční poslanci neboli rozhodnutí, ako budú hlasovať.

Naživo: Martin M. Šimečka a Marián Leško diskutujú v Novej Cvernovke s Monikou Tódovou o predčasných voľbách: Kto bude vládnuť po septembri? Môže sa Fico ešte posilňovať alebo sa demokrati dokážu zmobilizovať?

Liberál je vycvičený, ten niečo vydrží, píše v komentári Ivan Štulajter. „Pár mesiacov pred voľbami je to z jeho pohľadu pomerne jednoduché. Liberál bude voliť Progresívne Slovensko, lebo tam to je vcelku hodnotovo upratané. To však neznamená, že liberál nemá problém.“

OĽaNO si zmenilo oficiálny názov, vypadli z neho Nova, Kresťanská únia a Zmena zdola, s ktorými išlo hnutie spoločne do volieb v roku 2020. Predseda klubu Michal Šipoš hovorí, že ide o technickú zmenu, „aby pred začiatkom rokovaní o predvolebnej spolupráci boli všetci naši doterajší partneri úplne slobodní”. (aktuality)

Boris Kollár povedal, že rešpektuje postoje partnerov z bývalej koalície, ktorí nechcú rokovať o skoršom termíne volieb. S najväčšou pravdepodobnosťou sa preto budú konať v septembri, lebo len za tento termín podľa Kollára zahlasuje dostatočný počet poslancov.

Strany sa nedohodli na zmene termínu predčasných volieb, oznámil Richard Sulík po rokovaní s Borisom Kollárom. Takisto tvrdí, že SaS pôvodne nechcela septembrový termín, ale išlo o kompromis. Dohodu chcú dodržať; zmena podľa Sulíka prichádza do úvahy, len ak bude dohoda v rámci bývalej štvorkoalície.

Peter Pellegrini vyzval Richarda Sulíka a poslancov SaS, aby podporili voľby na 24. júna. Hlasovanie v parlamente bude v utorok o 17.00 h. „Skúšali sme sa stretnúť, nakoniec sa to nepodarilo. Nestretli sme sa,“ reagoval predseda Hlasu na otázku, či sa so Sulíkom o termíne rozprával.

Poverený premiér Eduard Heger odmieta skoršie voľby a vyzýva politikov, aby „prestali s cirkusom“. Reaguje tak aj na snahy bývalých členov štvorkoalície Sme rodina a SaS, ktorí chcú rokovať o termíne pred septembrom. Pred treťou bude o téme informovať aj predseda SaS Richard Sulík.

Zsolt Simon tvrdí, že SMK odmietlo spoločnú kandidátku Aliancie a jeho Maďarského fóra. Ďalšie dve platformy Aliancie, Spolupatričnosť a Most, vyzval, aby sa do 15. februára dohodli na spoločnom postupe.

KDH preferuje čo najskorší termín volieb a vyzýva poslancov, aby sa dohodli. „Nekonečné spory o termíne len traumatizujú už aj tak dosť rozdelenú spoločnosť,“ tvrdí hnutie.

Kedy budú voľby? Ani dva dni pred vypršaním prezidentkinho termínu nie je nič isté, píše Filip Obradovič v Newsfiltri a všíma si dnešné vyjadrenie SaS, ktorá je pripravená rokovať aj o júnovom termíne. „Fakt, že Sulík mení tón, podporuje scenár, že parlament napokon schváli predčasné voľby skôr ako v septembri – čo je za danej situácie jediné správne riešenie.“

Anna Zemanová zo SaS obhajuje v TA3 septembrový termín volieb aj tým, že Smer chce zastaviť vojenskú pomoc Ukrajine. Richard Takáč zo Smeru zopakoval, že pokiaľ by boli vo vláde, tento zámer by presadzovali. „Zbrane proti vojne sú ako alkohol proti alkoholizmu,“ povedal.

Poverený premiér Eduard Heger odmieta, že by preferoval septembrový termín predčasných volieb, „aby stihli zatvoriť Fica a Pellegriniho“. Dodal, že akceptuje akýkoľvek výsledok hlasovania parlamentu k termínu predčasných volieb.

Ak budú predčasné voľby naozaj až v septembri, tak tým budú podľa komentátora Filipa Obradoviča pošliapané všetky princípy „a jedného dňa sa nám to môže vrátiť, ak bude pri moci vláda, ktorá sa nebude ani tváriť, že je demokratická“. Ak vláda skončila, neexistuje koalícia a smeruje to k predčasným voľbám, tak ich treba aj podľa Konštantína Čikovského spraviť čím skôr.