Erdogan vyzval na reformu Bezpečnostnej rady OSN. Odsúdil, že USA mohli vetovať návrh na prímerie v Gaze napriek veľkej podpore ostatných krajín. Spravodlivý svet je podľa tureckého prezidenta možný, ale nie s Amerikou. Turecko je pritom členom NATO, teda spojencom USA.
Recep Tayyip Erdogan tvrdí, že izraelský premiér Netanjahu ohrozuje celý región, aby sa udržal v úrade. Turecký prezident zároveň zopakoval, že v Pásme Gazy Izrael pácha vojnové zločiny. (čtk)
Turecko prepustilo odsúdeného bývalého zamestnanca amerického konzulátu v Istanbule. V roku 2020 ho súd poslal na takmer deväť rokov do väzenia pre napojenie na duchovného Fethullaha Gülena.
Turecký prezident Erdogan vyhlásil, že Izrael sa musí pre svoje vojnové zločiny v Pásme Gazy postaviť pred medzinárodný súd. Dnes to oznámil generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi, s ktorým telefonoval pred rokovaním Bezpečnostnej rady OSN.
Turecko rokuje s európskymi krajinami o nákupe 40 stíhačiek Eurofighter Typhoon, uviedol pre Reuters zdroj z tureckého ministerstva obrany. Ankara takto reaguje na riziko, že jej žiadosť o kúpu stíhačiek F-16 od USA nemusí vyjsť. (tasr)
Na krátku návštevu Nemecka priletel turecký prezident Erdogan, ktorého protiizraelské výroky v súvislosti s vojnou v Gaze vyvolávali kontroverzie. Znovu vyzval na humanitárne prímerie v Gaze a odmietol, že by bol antisemitom.
Turecko uviedlo, že pri náletoch v severnom Iraku zabilo 13 ozbrojencov zo Strany kurdských pracujúcich. Ankara vedie na severe Iraku operácie proti kurdským bojovníkom už niekoľko rokov. Zdôvodňuje to bojom proti teroristom pri svojich hraniciach.
Výbor tureckého parlamentu začal rokovať o ratifikácii vstupu Švédska do NATO, ktorý Turecko spolu s Maďarskom blokuje už viac ako rok. Po prerokovaní vo výbore musí návrh schváliť celé plénum parlamentu.
Hlavná turecká opozičná strana CHP si zvolila nového predsedu. Stal sa ním Özgür Özel, ktorý vo vedení nahradil Kemala Kiličdarogla. 49-ročný Özel stranu povedie do marcových komunálnych volieb, v ktorých sa bude CHP snažiť udržať si posty získané v posledných voľbách v roku 2019. (ap, tasr)
Erdogan na propalestínskej demonštrácii v Istanbule označil Izrael za okupanta a zopakoval, že Hamas nie je teroristická organizácia. Turecký prezident tiež povedal, že „hlavnými vinníkmi masakrov v Gaze sú západné krajiny“.
Turecký prezident Erdogan predložil do parlamentu ratifikáciu vstupu Švédska do NATO. Turecko je spolu s Maďarskom poslednou krajinou Aliancie, ktorá vstup severskej krajiny doteraz neratifikovala.
V Turecku zatkli vyše 70 ľudí pre podozrenia z väzieb na Stranu kurdských pracujúcich, ktorá sa prihlásila k nedeľnému atentátu v Ankare. Prezident Erdogan vyhlásil, že od spojencov očakáva viac konkrétnych krokov na podporu Turecka v boji proti terorizmu.
Turecko už od EÚ nebude akceptovať žiadne nové požiadavky ani podmienky, aby sa mohlo stať jej členom. „Dodržali sme všetky sľuby, ktoré sme dali EÚ, ale oni nedodržali takmer nič z tých svojich,“ povedal prezident Erdogan.
Turecko schváli vstup Švédska do NATO, ak USA umožnia predaj stíhačiek F-16 Ankare, vyhlásil Erdogan. „Ak dodržia oni svoje sľuby, náš parlament tiež dodrží ten svoj,“ uviedol turecký prezident.
Turecký prezident Erdogan sa stretne so svojím azerbajdžanským kolegom Ilhamom Alijevom. Erdogan príde na jednodňovú návštevu do azerbajdžanskej exklávy Nachičevan, rozprávať by sa mali najmä o situácii v Náhornom Karabachu. (reuters)
Erdogan vyhlásil, že Turecko sa môže „rozísť“ s Európskou úniou, ak to bude potrebné. Reagoval tak na správu Európskeho parlamentu o Turecku, v ktorej uviedol, že prístupový proces Ankary do Únie za súčasných okolností nemôže byť obnovený.
EÚ a Turecko podpísali zmluvu o ďalšej pomoci utečencom, ktorých má Turecko na svojom území, vo výške 781 miliónov eur. Ankara výmenou za finančnú pomoc zadržiava od roku 2016 na svojom území utečencov, ktorí by zrejme chceli odísť do EÚ.
Turecko a EÚ obnovia rokovania o rozšírení colnej únie, oznámil turecký minister zahraničia Hakan Fidan po stretnutí s eurokomisárom pre rozšírenie Olivérom Várhelyim v Ankare. Rokovania o vstupe Turecka do EÚ však závisia od stavu demokracie a zásad právneho štátu v krajine, upozornil Várhelyi.
Nadšenie investorov z prekvapivej odvahy tureckej centrálnej banky malo krátke trvanie, ukazuje Graf dňa. Už v piatok sa na devízové trhy vrátili obavy, či jej prezident Recep Tayyip Erdogan v politike dramatického zvyšovania úrokových sadzieb dovolí pokračovať.
Volodymyr Zelenskyj telefonoval s tureckým prezidentom Erdoganom, aby skoordinovali svoje snahy o obnovu obilnej dohody v Čiernom mori. Otvorenie obilného koridoru je podľa ukrajinského prezidenta absolútnou prioritou. Erdogan počas dňa vravel, že je presvedčený, že sa mu podarí presvedčiť Putina na opätovnú dohodu. (čtk)
Turecký prezident Erdogan si myslí, že sa podarí presvedčiť Putina, aby sa vrátil k obilnej dohode. Podľa neho by sa však západné krajiny mali snažiť vyjsť v ústrety ruským požiadavkám.
Erdogan bude ešte len rokovať so svojimi spojencami v parlamente o ratifikácii vstupu Švédska do NATO. Píše to Reuters s odvolaním sa vysoký vládny zdroj. Prezidentova AKP nemá väčšinu a jej najväčší spojenec, nacionalistická MHP, sa k vstupu Švédska vyjadrila chladne.
Erdogan sa stal nepostrádateľným pre obe strany vojny. Turecko sa postaralo o hlavnú senzáciu posledných dní – podporilo Ukrajinu viac, než sa čakalo, a súhlasilo s rozšírením NATO. Napriek tomu zostáva partnerom Kremľa. Podľa komentátorov Rusko skrátka nemá silu bojovať na diplomatickom poli s ďalším veľkým protivníkom.
Turecká opozícia kritizuje Erdogana za názorový obrat v súvislosti so Švédskom v NATO. „Švédsko v ničom neustúpilo. Pálili našu svätú knihu, korán. Na to vládni činitelia nezareagovali dostatočne,“ povedal bývalý prezidentský kandidát Kemal Kilicdaroglu. (gerceknews)
Ratifikácia vstupu Švédska do NATO je už iba technickou otázkou, povedal šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó pred odchodom na samit Aliancie do Vilniusu. V pondelok sa za prijatie Švédska postavil aj turecký prezident Erdogan, ktorý spolu s Maďarskom zatiaľ Švédom v získaní členstva bránil. (tasr)
Začiatok samitu NATO zatienili Erdoganove ťahy: najprv nahneval Rusko, potom potešil Štokholm. Turecký prezident po mesiacoch rokovaní nakoniec ustúpil a umožní Švédom vstúpiť do Aliancie. K NATO sa výrazne môže priblížiť aj Ukrajina. Práve jej bezpečnosť bude jednou z hlavných tém samitu.
Turecký prezident Erdogan súhlasí so vstupom Švédska do NATO a žiadosť pošle „čo najskôr“ na ratifikáciu do parlamentu. Generálny tajomník Jens Stoltenberg to oznámil po rokovaní s ním a švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom. Konkrétny dátum neuviedol, ale dokončenie ratifikácie označil za historický krok.
Medzi vstupom Švédska do NATO a obnovením rokovaní o členstve Turecka v EÚ nie je súvislosť, povedal nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorý tým reagoval na slová tureckého prezidenta Erdogana. Ten vyhlásil, že Ankara otvorí Švédsku cestu do NATO, keď štáty Únie otvoria Ankare dvere do EÚ. Podobne ako Scholz sa vyjadrila aj eurokomisia.
Erdogan žiada, aby EÚ obnovila prístupové rokovania s Tureckom – až potom podľa neho krajina rozhodne o vstupe Švédska do NATO. Turecký prezident to uviedol pred odchodom na samit Aliancie vo Vilniuse, kde sa má rokovať práve o švédskej žiadosti.
Putin by sa mohol v blízkej budúcnosti stretnúť s Erdoganom, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ruská vláda podľa neho zvažuje stretnutie, ale konkrétny termín ešte nevybrali.
Volodymyr Zelenskyj sa v Istanbule stretol s tureckým prezidentom Erdoganom. Rokovať majú o mierových rozhovoroch, samite NATO, bezpečnostných zárukách či obilnej dohode v Čiernom mori. Turecko je štvrtou krajinou za dva dni, ktorú ukrajinský prezident navštívil. (čtk)
Turecký prezident Erdogan nevylúčil, že podporí kandidatúru Švédska do NATO, a povedal, že jeho krajina na nadchádzajúcom samite Aliancie v litovskom Vilniuse „urobí najlepšie rozhodnutie, nech už bude akékoľvek“.
Erdogan vyčíta Švédsku, že prokurdské organizácie tam môžu naďalej voľne organizovať demonštrácie. „To marí prijaté kroky,“ uviedol turecký prezident v telefonáte s holandským premiérom Markom Ruttem na tému blokovania vstupu do NATO.
Recep Tayyip Erdogan odsúdil Švédsko za to, že umožnilo protest, počas ktorého zapálili niekoľko stránok z koránu. „Nakoniec naučíme arogantných západniarov, že urážanie moslimov nie je sloboda myslenia,“ vyhlásil turecký prezident.
Podľa Emmanuela Macrona je nutné, aby sa Švédsko mohlo zúčastniť samitu NATO vo Vilniuse ako plnohodnotný člen. Pripomenul, že ratifikáciu schválilo 29 z 31 členských štátov. „Vyzývam tie dva, ktoré tak ešte neurobili, aby si dobre uvedomili svoju zodpovednosť,“ povedal po rokovaní s Jensom Stoltenbergom.
Turecký prezident Erdogan dáva najavo, že sa stále nechystá nechať schváliť vstup Švédska do NATO. V stredu o tom hovoril s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. Prekážajú mu napríklad povolené prokurdské protesty.
Pred samitom NATO sa stretnú predstavitelia Turecka a Švédska, aby rokovali o možnostiach švédskeho vstupu do Aliancie. Potvrdil to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a dodal, že o tejto téme diskutoval aj s tureckým prezidentom Erdoganom, ktorý prijatie Švédska blokuje.
Erdogan označil prístup Turecka k členstvu Švédska v NATO za konštruktívny. Švédsko však podľa neho musí zastaviť protesty podporovateľov Strany kurdských pracujúcich v Štokholme, aby dostalo od Turecka zelenú v úsilí vstúpiť do NATO. Turecký prezident to povedal na rozhovoroch s generálnym tajomníkom NATO Stoltenbergom.
Turecká polícia po pochode Pride v Istanbule zadržala vyše 50 ľudí a najmenej jeden človek pri zásahu utrpel zranenia. Policajti sa snažili zhromaždenie rozohnať po tom, čo Erdoganova strana AKP sprísnila politiku voči LGBT+ ľuďom.
Olaf Scholz vyzval tureckého prezidenta Erdogana, aby jeho krajina ratifikovala vstup Švédska do NATO. Nemecký kancelár chce, aby sa Švédsko zúčastnilo júlového samitu vo Vilniuse už ako riadny aliančný člen.
Turecká prokuratúra obnoví vyšetrovanie proti šéfovi najsilnejšej opozičnej Ľudovej republikánskej strany Kemalovi Kiličdaroglovi. Bývalý kandidát na prezidenta stratil parlamentnú imunitu, pretože ho nezvolili do parlamentu.
Turecko zablokovalo OnlyFans, zrejme na základe podania kancelárie prezidenta Erdogana. Podľa nej fungovanie siete ohrozovalo „štruktúru tureckej rodiny“. Vystupujúci na sieti zverejňujú za finančný príspevok obsah pre dospelých.
V Turecku vzali do väzby 16-ročného tínedžera, ktorý prikreslil Hitlerove fúzy na Erdoganov plagát. Prokurátor ho viní z urážky prezidenta. Aktuálne ide o jeden z najčastejších trestných činov v krajine, len vlani takto odsúdili takmer 17-tisíc ľudí. (afp)
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vo svojom inauguračnom prejave prisľúbil novú ústavu a oživenie ekonomiky. „Sľubujeme, že budeme pracovať zo všetkých síl, aby sme ochránili slávu Tureckej republiky a posilnili jej reputáciu vo svete,“ povedal Erdogan.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan zložil v parlamente prísahu na ďalšie obdobie. Vládne už 20 rokov, dnes má oznámiť aj zloženie svojej novej vlády.
Turecká opozícia, ktorá sa zjednotila pred prezidentskými voľbami, sa opäť rozdelila. Viacerí lídri Národnej aliancie, v ktorej sa spojilo šesť opozičných strán s cieľom ukončiť 20-ročnú Erdoganovu vládu, to oznámili pred ustanovujúcim zasadnutím parlamentu.
Približne 63 percent tureckej mládeže by odišlo z krajiny, ak by sa im na to naskytla príležitosť. Okrem ekonomických problémov má podľa nich Turecko ťažkosti aj so spravodlivosťou, s nezamestnanosťou, rodinkárstvom a korupciou.
Poľsko dokončilo výstavbu 206-kilometrového plota na hraniciach s Bieloruskom. Na bariére sú nainštalované elektronické monitorovacie zariadenia vrátane priemyselných kamier a prístrojov určených na nočné videnie. (pap, tasr)