Príbehy 20. storočia

Eva Karvašová spoluprácu s ŠtB odmietla. Komunisti prenasledovali jej otca a oboch manželov. Otec sa angažoval v protifašistickom odboji, zatiaľ čo ona ako dievča partizánom napájala kone. Jej prvého manžela poslali komunisti do väzenia za poburovanie a druhého perzekvovali ako nepriateľskú osobu.

Eva Karvašová vo svojom byte v domove seniorov. Foto - archív E. K

V Maďarsku šlo v roku 1956 o to isté, o čo ide na súčasnej Ukrajine: o voľbu medzi Východom a Západom. Expert na maďarskú revolúciu János M. Rainer pripomína, že aj vtedy boli Sovieti vo veľkej presile. Boje si vyžiadali tisíce mŕtvych a po porážke revolúcie popravili stovky ďalších.

Foto - Fortepan/Zsolt Házy

V Maďarsku išlo v roku 1956 o to isté, o čo ide na súčasnej Ukrajine: o voľbu medzi Východom a Západom. Expert na maďarskú revolúciu János M. Rainer pripomína, že aj vtedy boli Sovieti vo veľkej presile. Boje si vyžiadali tisíce mŕtvych a po porážke revolúcie popravili stovky ďalších.

Invázia sovietskych vojsk do Maďarska v roku 1956 sa v mnohom podobala na súčasný ruský útok na Ukrajinu. Maďarskí povstalci však rýchlo stratili politickú podporu a ich čiastočné úspechy proti Rusom nestačili na odvrátenie okupácie.

Peter Stark je jediným priamym potomkom rodu Starkovcov, ktorí v 19. storočí vybudovali v Liptovskom Mikuláši Starkovskú rafinériu liehu. Počas vojny im ju zobrali, neskôr sa museli ukrývať v horách u Sirotovcov a v jaskyni. Peter v 50. rokoch utiekol do USA, kde žije dodnes.

Peter Stark. Foto – archív P. S.

Štyroch laureátov Ceny pamäti národa si dnes večer uctia na slávnostnom odovzdávaní v pražskom Národnom divadle. Silné príbehy ľudí, ktorí prežili perzekúcie socialistického režimu či holokaust, môžete naživo sledovať na Dvojke a ČT od 20. hodiny. Medzi ocenenými sú aj Lívia Herzová a František Vaczula zo Slovenska.

Laureáti Ceny pamäti národa: Lívia Herzová a František Vaczula (hore), Jarmila Stibicová a Jiří Lukšíček. Foto – Post Bellum

Príbehy 20. storočia: Ivan Bergida mal jeden a pol roka, keď sa jeho rodina počas tuhej zimy ukrývala v horách pred Nemcami. Mnohí jeho príbuzní neprežili holokaust. „Rodičom som vďačný, že toto utrpenie a strata najbližších neboli dominujúcou témou v rodine,“ vraví.

Príbehy 20. storočia: Ľudí z okolia Klenovca chceli fašisti postrieľať pre podporu partizánom, zachránil ich evanjelický farár. „Vedel veľmi dobre po nemecky a nemeckým oficierom dôkladne vysvetlil, že obec nie je partizánska. Až na jeho slová a prosenie Nemci zmenili rozkaz, nás oslobodili a obec nevypálili,“ spomína Zuzana Mázorová, ktorá vtedy mala 21 rokov.

Zuzana pred rodičovským domom na Javorinkách pod Chorepou. Foto – archív Z. M.

Príbehy 20. storočia: Július Stark otvoril v Nitre prvé kiná, zomrel v koncentráku v Auschwitzi. Jeho syn Aurel prežil, no komunisti mu zhabali všetok majetok. Rodina pri prvej príležitosti emigrovala a Aurel pomáhal emigrantom z Československa vybavovať dokumenty na úradoch.

Jiří Ščobák žije na Slovensku 28 rokov, priviedol ho sem square dance a vďaka nemu si tu našiel budúcu manželku. Stále hovorí po česky: „Prišiel som na Slovensko a stretol som dvoch Čechov, ktorí tu žili 20 rokov, a oni hovorili príšerne, to sa nedalo počúvať. Nechcel som tak skončiť, tak som si hovoril, že si radšej udržím češtinu.“

Jiří Ščobák. Foto - archív J. Š.

Po okupácii v auguste 1968 utiekla Sláva Melečková s Igorom Bielikom z Československa. Skončili v Izraeli, Sláva však o rok neskôr pricestovala na Vianoce za rodičmi. Za manželom sa jej už nikdy nepodarilo vrátiť.

Foto - Post Bellum

Skaut Eduard Marek sa tento týždeň dožil 104 rokov, jeho životný príbeh je pohľadom do dejín skautského hnutia a represií, ktoré proti nemu viedli totalitné režimy. Mareka väznili fašisti aj komunisti, prešiel lágrami, nikdy sa však myšlienky skautingu nevzdal.

Eduard Marek. Foto - Post Bellum

Otec bol slovenský Nemec, mama Češka. Po vojne otca odsunuli do Nemecka a mamu obvinili z kolaborácie. Karel Pfeiffer v poslednom ročníku základnej školy primaľoval Stalinovi hitlerovské fúziky a zrušili mu prijatie na gymnázium. Nakoniec ho vyhodili aj z učňovky za list skautskému vedúcemu.

Karel Pfeiffer v roku 2018. Foto - Post Bellum

Vo veku 82 rokov zomrel Juraj Kohlmann, ktorý ako dieťa prežil nacistické tábory v Seredi a Bergen Belsene. Trpel silnou podvýživou a dyzentériou, ako dospelý pracoval aj ako turistický sprievodca, zahraničných turistov sprevádzal Pamätníkom Chatama Sofera.

Juraj Kohlmann. Foto - Post Bellum

Pred 76 rokmi fašisti vypálili Kľak. Martinovi Tadianovi zavraždili ženu aj štyri deti, pochovať ich mohol až na jar: „Po ceste domov som tajne dúfal, že tie spálené hlavy nebudú patriť mojim najdrahším. Veril som, že keď to všetko utíchne, ešte uvidím radosť zo života v očiach mojich detí.“

O 20:00 h sa na Dvojke a ČT2 začína priamy prenos z odovzdávania Cien Pamäti národa z Národního divadla v Prahe, tento rok je bez hostí, laureátov i študentského orchestra. Odovzdávať ceny na diaľku bude iba moderátor Martin Veselovský. Jednou z ocenených je Květoslava Bartoňová, ktorej príbeh o záchrane detí z Údolia smrti sme priniesli v Denníku N.

Květoslava Bartoňová v roku 2016 a v roku 1946. Cenu Pamäti národa dostala in memoriam. Foto - Post Bellum

Michal Klein je jedným z ukrývaných židovských detí. Pred odvozom do koncentráku ho zachránilo len to, že zaspal u susedov svojich starých rodičov. Tí ho skrývali dlhé mesiace, než ho našla mama. „Poznám ťa, ale neviem, kto si!“ povedal jej.

Foto - Post Bellum

Príbehy 20. storočia: Štefana Ondirku v 50. rokoch odvelili k čiernym barónom, dodnes netuší prečo. V bani naňho spadol drevený trám, odniesla si to noha, ktorú mu lekár ako petepákovi poriadne neošetril. Dodnes má problémy s chôdzou.

Štefan Ondirko. Foto - Post Bellum

Novou zástavkou aktuálnej výstavy združenia Post Bellum s názvom Po 2. svetovej vojne sú Topoľčany, kde bude inštalovaná až do 23. augusta na Námestí Milana Rastislava Štefánika (južná časť námestia, pred galériou).

Výstava sa presunula do Topoľčian. Foto - Post Bellum

Uvažovanie 18-ročných popieračov holokaustu nezmeníme za jeden deň, hovorí riaditeľka Post Bellum Sandra Polovková v rozhovore. Počas workshopov, ktoré organizujú na stredných školách, sa stáva, že niektorí študenti odmietnu hrať postavu židovského pôvodu.

Sandra Polovková. Foto - Tomáš Halász

Ján Zeman pracoval pre protikomunistický odboj, a keďže sa dopustili chyby v utajení, ŠtB ho zatkla aj s jeho manželkou Oľgou. Odsúdili ho na trest smrti, nakoniec si odsedel 14 a pol roka, Oľga osem. Ján podstúpil najkrutejšie väzenia, najviac ho však trápilo odlúčenie od manželky.

Foto - archív J. Z.

Väčšina príbehov zachránených detí z povojnového východného Slovenska zostala neznáma. Ak poznáte niekoho z Vyšnej či Nižnej Pisanej, kto by mohol podať svedectvo a patrí medzi tých, ktorým Květa Bartoňová pomohla začať nový život, ozvite sa na Post Bellum.

Niekoľko zo 45 detí z východného Slovenska, ktoré Květa Bartoňová Axmanová zachránila. Foto - Post Bellum

Keď Anna Vaichrtová v roku 2017 spisovala svoje spomienky na detstvo a hľadala informácie o bojoch na Dukle, našla rozprávanie Květoslavy Bartoňovej. „Hovorím si: Preboha, veď to je tá pani, na ktorú stále myslím, a ona ešte žije!“ hovorí Anna, ktorá je jedným zo 45 detí, ktoré Květa zachránila.

Jánovi Izákovi, pôvodne Vanátovi, zomrela mama pri pôrode počas bojov v Údolí smrti. Otec neprežil zranenia črepinou, keď sa matke snažil zohnať pomoc. Ján je jedným zo 45 detí, ktorým pomohla Květa Bartoňová. Zachránila mu tak život. Stretli sa po 71 rokoch.

Ján Vanát pred domom adoptívnych rodičov Izákovcov v Skrbni. Foto - Post Bellum

Květa Bartoňová mala v roku 1946 len 18 rokov a na prvý desaťmesačný pobyt 45 detí, ktoré sa jej podarilo presunúť z Údolia smrti na východe Slovenska, sa jej podarilo zabezpečiť celkovo 125 510 korún. Oblasť Svidníka bola po vojne úplne zničená. „Zostala tam jediná murovaná budova. Nižná Pisaná a Vyšná Pisaná boli zrovnané so zemou,“ hovorí.

Post Bellum pripravuje vzdelávací materiál s názvom Puzzle pamäti, ktorý bude prístupný aj v online prostredí, aby si ho mohli stiahnuť učitelia, rodičia aj žiaci. Budú ho môcť využívať ako doplňujúci nástroj v témach, ktoré nie sú dostatočne zastúpené v učebniciach. Jeho vydanie môžete podporiť na Starlabe.

Z údolia smrti pri Svidníku Květa Bartoňová po vojne zachránila 45 detí, ktorým na Olomoucku zabezpečila stravu a školy, sirotám aj náhradné rodiny. Květa mala vtedy len 18 rokov, jej príbeh mohli zverejniť až nejaký čas po jej smrti. Požiadala o to Post Bellum.

Květoslava Bartoňová v roku 2016. Foto - Post Bellum

Občianske združenie Post Bellum hľadá dobrovoľníkov pre iniciatívu Nezabúdame na vás. Ide o pomoc starším ľuďom nielen pri praktických veciach, ako sú nákupy, vyzdvihnutie liekov či pomoc s domácimi zvieratami, ale starší sa môžu porozprávať aj o aktuálnej situácii či odporúčaniach štátu.

Režisér Juraj Nvota pôsobil v 70. a 80. rokoch v trnavskom Divadle pre deti a mládež, ktoré sa do istej miery držalo na chvoste pozornosti straníckych cenzorov. „Preto sa v Trnave, akoby v závetrí, darilo nášmu ostrovu slobody. Prešli nám tituly, ktoré neprešli v Bratislave,“ hovorí Nvota.

Juraj Nvota. Foto - Post Bellum

Otec režiséra Juraja Nvotu pochádzal z Juhoslávie a pre Titov postoj k Stalinovi bol jeho život na Slovensku problematický. Odmietol sa priznať k vykonštruovanému obvineniu a dva roky si odsedel vo vyšetrovacej väzbe.

Pred 75 rokmi sa ukončilo trápenie väzňov v Osvienčime. Jednou z tých, ktorí prežili, bola Alžbeta Brodyová, ktorú do Auschwitzu odviezli s celou rodinou zo Šurian. Vrátila sa ako jediná. Mama zomrela na vyčerpanie, telo vyhodili k železničnej trati, brata zastrelili vo vlaku, keď chcel ukradnúť repu. Otec zomrel o deň neskôr.

Alžbeta Brodyová. Foto – Post Bellum

Marian Lacko bol jedným z hlavných aktérov Nežnej revolúcie v Rimavskej Sobote. Roky hral v divadle v inscenáciách so zašifrovanou spoločenskou kritikou. V čase totality mu to dalo určitú slobodu vo vyjadrovaní a možnosť poukazovať na chyby režimu, na ktoré sa poukazovať nesmelo.

Marian Lacko. Foto - Post Bellum

Viacerí príslušníci rodiny Jána Gadža odišli za prácou do Ameriky, časť rodiny mu tam zostala, starí rodičia sa však vrátili do Strážskeho. Majetky im komunisti znárodnili, rodičia odmietali vstúpiť do družstva, Jánova rodina často nemala poriadne čo jesť. Utiecť do USA sa mu podarilo na tretíkrát.

Vo veku 93 rokov zomrel v Prešove Mons. Ján Eugen Kočiš, emeritný pomocný biskup gréckokatolíckeho Pražského apoštolského exarchátu a abrittský titulárny biskup. Študoval teológiu pred 65 rokmi, keď sa komunisti pokúsili zlikvidovať gréckokatolícku cirkev. Kočiš musel nastúpiť k pétépákom, tajne ho vysvätili a pre vieru ho odsúdili na štyri roky väzenia.

Ján Eugen Kočiš v roku 2008. Foto – Pamäť národa

Josef Hladík nebol príliš politickým človekom. Po auguste 1968 jeho brata zatkli, pretože odmietal okupáciu. Josef odmietal vstúpiť do KSČ. Do Nežnej revolúcie sa však zapojil s nadšením. Žil v Leviciach, organizoval tu demonštrácie a rokoval s miestnymi komunistami. Po rozpade republiky sa pre nacionalistické vášne vrátil na Moravu.

Josef Hladík. Foto - Post Bellum

Scenáristku Milenu Jelinek pre účasť na antikomunistických protestoch prezident Novotný označil za personu non grata a v roku 1961 emigrovala z Československa. Po Nežnej revolúcii sa do Česka vrátila svojím filmom Zapomenuté světlo.

Milena Jelinek. Foto Post Bellum

Veľkým sklamaním pre Petra Neuwirtha, jedného z lídrov košického Občianskeho fóra, bol 1. marec 1990, keď predsedom SNR zostal komunista Rudolf Schuster namiesto avizovaného Jána Budaja. Dodnes to pokladá za politickú chybu a zároveň za dôležitý moment, keď sa u občanov naštrbila dôvera vo VPN.

V Košiciach mali v novembri 1989 bližšie k Prahe, namiesto VPN založili Občianske fórum. Jedným zo zakladateľov bol Peter Neuwirth, pre ktorého bolo veľkým sklamaním, keď v marci 1990 zostal predsedom SNR komunista Rudolf Schuster namiesto avizovaného Jána Budaja.

Foto - Post Bellum

Jana Plulíková prežila revolučné dni novembra 1989 v štrajkovom výbore. Študovala angličtinu a neskôr tlmočila, a to aj Mečiarovi: „Jeho prejav bol ambivalentný, každý si doň mohol naprojektovať niečo iné. Tlmočiť ho významovo presne bolo takmer nemožné.“

Výtvarník Ladislav Čarný počas socializmu nesmel pôsobiť na oficiálnej scéne najmä pre svoju kresťanskú a filozofickú orientáciu. V roku 1987 podpísal aj vyhlásenie k deportáciám Židov. Vnútorný pocit slobody sa Čarnému podarilo udržať aj vďaka viere.

Ladislav Čarný. Foto - Post Bellum

Príbeh Petra Tatára je príbehom VPN, jej rozkolu a neúspešných varovaní pred Mečiarom. Republiková rada na čele s Budajom sa napokon dohodla práve na ňom.

Putovná výstava Príbehy 20. storočia sa presunula do Žiliny. Na Námestí Andreja Hlinku si ju môžete pozrieť do 1. augusta, formou krátkych citátov zachytáva príbehy ľudí, ktorí prežili totalitu režimov.

Foto - Post Bellum

Bohuslav Beňo ako študent protestoval proti okupácii, bol v kontakte s disentom, v Krtíši zakladal VPN. Na adresu politikov, ktorí nasledovali Mečiara a neskôr tvrdili, že dostatočne nechápali, aké nebezpečenstvo sa v ňom skrýva, hovorí: Mečiarov charakter sa dal prekuknúť skoro.

Bohuslav Beňo. Foto - Post Bellum

Vincent Samuely bol v komunistickom väzení niekoľkokrát – za letáky, keď poukázal na sfalšované volebné lístky v roku 1948 či za poskytnutie nocľahu kňazovi z Vatikánu. Vincent Samuely zomrel 10. apríla vo veku 92 rokov.

Foto – Post Bellum

Jozef Kamrla študoval v 50. rokoch na bratislavskej technike, kde vznikli študentské rezolúcie. Nastolili problém dotácie hodín, ale žiadali ubrať hodiny neodborným predmetom, čím mali na mysli najmä marxizmus-leninizmus.

Foto - Post Bellum

Osudy obyčajných ľudí, ktorí prežili totalitné režimy, priblíži výstava Príbehy 20. storočia v Bratislave. Otvorili ju v piatok na Námestí SNP a potrvá do 30. apríla.

Foto - Post Bellum

Štefan Horský pracoval v roku 1968 ako šéf rozhlasového spravodajstva. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy ilegálne vysielali ešte desať dní. Potom ho odvolali a neskôr sa už k živému vysielaniu nikdy nedostal.

Foto - Post Bellum

Vo veku 91 rokov zomrela Helena Borská, ktorú z Osvienčimu zachránil Oskar Schindler. Pracovala v jeho továrni a spolu s ďalšími asi 700 Židmi ich práve to zachránilo. Správu o úmrtí Heleny Borskej prinieslo Post Bellum.

Foto - Post Bellum

Príbehy 20. storočia: Z komárňanského zberného tábora sa Ondrej Petö s mamou a sestrou dostali ľsťou. Počas oslobodzovania sa ukrývali v hoteli, kde ich takmer zasiahol granát.

Foto - Post Bellum

Po vojne rodinu Gizely Borikovej ako Maďarov vysťahovali, odišla do Čiech, ostatných roztrúsili po Maďarsku. Nemuseli však odísť všetci, len tí majetní. Na rozdiel od Nemcov si mohli čokoľvek vziať so sebou. „Naši mali asi štyri vagóny, dokonca si viezli i slamu, keďže brali so sebou aj dobytok a zvieratá museli žrať.“

Foto - Post Bellum

Najčítanejšie teraz

Vývoj bojov (175. deň): Vojaci ukrajinskej medzinárodnej légie sa sťažujú na zlé zaobchádzanie a zločiny časti veliteľovObyvatelia Kramatorska si obzerajú následky ruského bombardovania. Foto - TASR/APČo vedeli Američania pred vojnou: očakávali ruský útok, zo Zelenského mali obavyFoto - president.gov.uaAko Jankovskú chránila mafia v polícii: Kľúčový svedok opisuje, ako ho prinútili zmeniť výpoveď v jej prospechMonika Jankovská sa po viac ako roku dostala z väzby na slobodu. Na snímke s advokátom Petrom Erdösom. Foto - TASRDesiatky umelcov vyzývajú Matoviča na odchod. Treba sa obetovať, hovorí Richard Stanke (+video)Foto N - Tomáš BenedikovičNewsfilter: Nehrajme s Matovičom hru o vete jeho balíčkaIgor Matovič. Foto N - Tomáš BenedikovičŤažký život nenahraditeľného Matoviča: Ešte aj platy sestier musí vypočítať sámVývoj bojov (174. deň): Rusko predstavuje nové zbrane pre armádu, ale ani táto Potemkinova dedina si na Ukrajine nezabojujeVladimir Putin a Sergej Šojgu na výstave Armija 2022. Oficiálne je nálada dobrá. Foto - TASR/APMatovič sa nemusí obetovať, aj keď by si to určite užívalFoto N - Tomáš BenedikovičRežisérka Nvotová: Budú nám nadávať do bosoriek, feťáčiek a šľapiek, ale raz spoločnosť bude musieť prijať, že ženy sú slobodnéHerečky Natália Germáni a Eva Mores, režisérka Tereza Nvotová so Zlatým leopardom. Foto - Forum Film/Locarno FestivalSovietsky človek zmutoval na Homo putinus. Je to človek cynický a pomstychtivý, vraví ruský sociológSilovik. Ilustrácia N - Shooty Ekonomický newsfilter: Strane SaS neprekáža, že sa pre drastické šetrenie možno vypnú niektoré funkcie štátuRichard Sulík. Foto N - Tomáš BenedikovičRadšej spolu padnemeMária Šofranko, Igor Matovič a Peter Kremský. Foto - TASRKľúčový liek, ktorý zachraňuje život pacientom s rakovinou kože, štát stále neuhrádza všetkýmIlustračné foto – TASRRozhovor s Volodymyrom Zelenským: Ak by sme ľuďom hovorili, že prídu Rusi, obsadili by nás za tri dniVolodymyr Zelenskyj. Foto - TASR/APZa jeden deň šesť požiarov: plamene zničili v Bratislave aj úrodu hrozna, vinohradníci vyzývajú na pomocNásledky požiaru. Foto - Martin Marek

Nové na Dennikn.sk

20:09Indická vláda pri 75. výročí nezávislosti zabudla na Gándhího. Na rozdiel od neho podporuje násilie 19:37Newsfilter: Fico ponúkol ďalší dôkaz o svojom príklone k extrému 18:11Ani po zriadení ministerstva informatizácie Slovensko nedokáže držať krok s digitalizáciou v Európskej únii 17:43Minister financií navrhol sestrám vyššie mzdy, v Česku by aj tak zarábali viac 17:42Zelený newsfilter: Šéf inšpektorov životného prostredia ako agent polície pomohol v obvinení prominentných advokátov 16:54Ako berie duševná porucha kúsky identity: Pozerala som do každého zrkadla a bol z toho len plač 16:47Danglár: Športovci 15:43Týždeň v európskej ekonomike: Európa sa musí zbaviť telekomunikačnej závislosti od Číny 15:12Pavel Malovič: Každý deň sa musím niečo nové naučiť alebo vytvoriť. Inak neviem žiť 14:18Graf dňa: Slováci veria elektrine z jadra čoraz viac. Väčšina podporuje aj dokončenie Mochoviec 13:51Vývoj bojov (175. deň): Vojaci ukrajinskej medzinárodnej légie sa sťažujú na zlé zaobchádzanie a zločiny časti veliteľov 12:57Štúdia: Hladomoru by po totálnom jadrovom konflikte podľahli miliardy 12:49Ako porozumieť plaču bábätiek? Dá sa to naučiť jedine praxou, ukazuje štúdia 12:48Holandský výrobca dosiek na osadzovanie čipov si v Novej Dubnici postaví veľký závod za 25 miliónov 12:40Ťažký život nenahraditeľného Matoviča: Ešte aj platy sestier musí vypočítať sám 11:31Čo vedeli Američania pred vojnou: očakávali ruský útok, zo Zelenského mali obavy 11:14Strach, sliny a porno. Nevera a rozklad osobnosti v románe Ivany Dobrakovovej 10:07Matovič sa nemusí obetovať, aj keď by si to určite užíval 09:59Je najvyšší čas prestať vydávať Rusom turistické víza 09:57Ochrana prírody zvyšuje tržby hotelov, národným parkom by pomohli vstupné poplatky či daň za ubytovanie 09:37Zber bioodpadu odľahčil čierne nádoby. S výrobou hnojiva je však problém 09:33Košický primátor: Priznávam, že s akvaparkom som to neodhadol, teraz už termín otvorenia nesľúbim 09:16Klaustrofóbie alebo strachu z lietania sa zbavíte aj pomocou virtuálnej reality, ale psychológov budeme potrebovať aj naďalej 07:00Vinou Putina vedú kočovný život, Ukrajine pomáhajú futbalom. Šachtar Doneck osem rokov uteká pred vojnou 06:40Ekonomický newsfilter: Strane SaS neprekáža, že sa pre drastické šetrenie možno vypnú niektoré funkcie štátuVčera 20:55Kauzu Mýtnik odložili do skrine a my sme ju vytiahli, hovorí odchádzajúci šéf ÚVOVčera 20:02Newsfilter: Nehrajme s Matovičom hru o vete jeho balíčkaVčera 19:46Naozaj postrčenia nedokážu meniť ľudské správanie? Ako sa vyznať v spore o účinnosti vplyvnej vedeckej teórieVčera 18:50Za jeden deň šesť požiarov: plamene zničili v Bratislave aj úrodu hrozna, vinohradníci vyzývajú na pomocVčera 18:18Kľúčový liek, ktorý zachraňuje život pacientom s rakovinou kože, štát stále neuhrádza všetkým