2. svetová vojna

Rusko dostalo pozvánku na oslavy 80. výročia vylodenia v Normandii, Vladimir Putin však nie je vítaný. Združenie Mission Libération, ktoré podujatie organizuje, zatiaľ neuviedlo, kto by Rusko mohol zastupovať.

Vyše 150 slovenských osobností sa prihlásilo k odkazu Wetzlera a Vrbu, ktorí pred 80 rokmi podali svedectvo o zverstvách nacistického režimu. Signatári, medzi ktorými sú aj Grigorij Mesežnikov, Ivan Korčok či Ľudovít Ódor, poukazujú na úlohu nacistickej propagandy v čase druhej svetovej vojny a pripomínajú, že aj dnes čelíme snahe oslabiť nezávislosť médií a legitimizovať šíriteľov klamstiev.

Bratislavu a Liptovský Mikuláš spája, že počas druhej svetovej vojny boli oslobodené od nemeckej armády v rovnaký deň. Zatiaľ čo z Bratislavy sa Nemci stiahli v obave pred sovietskou armádou bez veľkého odporu, o Liptovský Mikuláš sa bojovalo dlhé týždne už od januára. Prečítajte si archívne texty o oslobodzovaní Bratislavy a Liptovského Mikuláša.

Rusko žiada, aby Nemecko uznalo obliehanie Leningradu počas 2. svetovej vojny ako genocídu. V diplomatickej nóte kritizuje, že zločiny z koloniálneho obdobia Nemci uznali za genocídu, ale nacistické zločiny proti národom bývalého Sovietskeho zväzu nie.

V tento deň roku 1939 bol v Prahe vyhlásený Protektorát Čechy a Morava. Vyhlásenia, ktoré prebehlo oficiálnym výnosom, sa zúčastnil na Pražskom hrade aj priamo Adolf Hitler.

Evanjelický farár z Liptova pomáhal partizánom a bojoval v SNP, ale nakoniec skončil v komunistickom väzení. Jozef Juráš po 2. svetovej vojne odišiel na pol roka do Ameriky, kde sa vzdelával v oblasti vedenia nedeľných škôl a práce s mládežou. Už vtedy bol v hľadáčiku ŠtB, o pár rokov neskôr ho odsúdili na 13 rokov väzenia za vlastizradu.

V tento deň roku 1941 vstúpil v USA do platnosti zákon o pôžičke a prenájme (Lend – Lease Act).  Tento zákon umožnil Spojeným štátom zásadným spôsobom poskytovať vojenskú a materiálnu pomoc krajinám, ktoré bojovali proti štátom Osi. Zákon bol prijatý v čase, keď ešte USA neboli zapojené do bojov druhej svetovej vojny.

V tento deň v roku 1933 vznikol koncentračný tábor Dachau, prvý z nacistických koncentračných táborov. Počas jeho existencie v ňom bolo väznených vyše 200-tisíc ľudí.

V tento deň v roku 1945 sa začalo jedno z najničivejších bombardovaní 2. svetovej vojny – bombardovanie Tokia. Uskutočnilo sa v noci z 9. na 10. marca 1945. Spojenecké letectvo použilo pomerne malé množstvo bômb.

V tento deň roku 1945 sa príslušníci americkej námornej pechoty vylodili na ostrove Iwo Jima. Nasledujúce týždne sa zúčastnili jedných z najkrvavejších bojov v Pacifiku počas 2. svetovej vojny.

Vo veku 105 rokov zomrel jeden z posledných československých veteránov 2. svetovej vojny Ervín Hoida. Bojoval na západnom fronte a osobne sa poznal s Jozefom Gabčíkom a Janom Kubišom, ktorí vykonali atentát na Reinharda Heydricha. (močr)

V tento deň roku 1943 sa spojeneckým víťazstvom skončila bitka o Guadalcanal. Išlo o prvú rozsiahlu ofenzívu Spojencov proti japonskému cisárstvu. Spoločne s víťazstvom pri Midwayi patrí medzi zlomové momenty vojny v Pacifiku.

Poľsko už nežiada od Nemecka priame reparácie za 2. svetovú vojnu. Minister zahraničných vecí Radek Sikorski nemeckých predstaviteľov vyzval, aby sa „tvorivým“ spôsobom zamysleli nad kompenzáciou obrovských strát. Ide o zjavné zmiernenie postoja, minulá konzervatívna vláda si pýtala 1,3 bilióna eur.

V Petrohrade si pripomenuli 80. výročie obliehania mesta, vtedy známeho ako Leningrad. Vladimir Putin pri tejto príležitosti opäť obhajoval vojnu na Ukrajine a hovoril o vymývaní nacizmu.

Preživší z nacistických táborov smrti si v Osvienčime pripomenuli 79. výročie oslobodenia koncentračného tábora. Asi dvadsiatka pamätníkov dnes položila vence, kvety a zapálila sviečky pri takzvanom múre smrti, kde popravovali ľudí.

V Nemecku protestovali desaťtisíce ľudí proti krajnej pravici. Protesty v deň pamiatky obetí holokaustu podporil aj kancelár Olaf Scholz.

V tento deň roku 1945 oslobodila postupujúca Červená armáda jeden z najväčších koncentračných a vyhladzovacích táborov – Auschwitz. Od roku 2005 si 27. januára pripomíname ako Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.

V tento deň roku 1944 sa skončilo 872 dní trvajúce obliehanie mesta Leningrad. Sovietska armáda dokázala uvoľniť zovretie nemeckých vojsk a jedno z najdlhších a najzničujúcejších obliehaní v ľudských dejínách sa skončilo.

94-ročná Dita Krausová, ktorá prežila holokaust, v rozhovore spomína na deň, keď musela prvýkrát nosiť hviezdu. „Obávali sme sa, ako budú ľudia reagovať. Keď sme s kamarátkou nastúpili do električky, jeden pán sa na nás díval. Usmial sa a nahlas povedal: ‚To sú dve princezné a majú zlatú hviezdu.‘ Všetci ľudia v električke sa usmievali, veľmi sa nám uľavilo.“

V Japonsku konečne uvedú film Oppenheimer o tvorcovi jadrovej bomby. V lete vyvolala v krajine rozhorčenie reklamná kampaň spojená s filmom, ktorá podľa kritikov bagatelizovala zvrhnutie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki na konci 2. svetovej vojny.

Alexander Halvoník preložil z francúzštiny román Láskavé bohyne od Jonathana Littella. „Vojnových hrôz a vraždenia je plná kniha. Pri niektorých som mal pocit, že som nepochopil text, také boli neuveriteľné,“ povedal v rozhovore.

Juhokórejský súd nariadil Japonsku odškodniť 16 sexuálnych otrokýň, ktoré boli počas druhej svetovej vojny nútené slúžiť v nevestincoch pre japonských vojakov. Odvolací súd tak zvrátil rozhodnutie z roku 2021, ktorý kompenzácie zamietol. (čtk, reuters)

Česká ministerka obrany Jana Černochová si v Kyjive uctila padlých československých vojakov, ktorí sa pred 80 rokmi podieľali na oslobodení mesta. K víťazstvu v Kyjive zásadne prispelo asi 3 500 československých vojakov z 1. československej samostatnej brigády.

V Poľsku objavili masový hrob civilistov a zajatcov z druhej svetovej vojny. Nachádzajú sa v ňom pozostatky približne sto osôb vrátane ľudí vyhnaných z Varšavy po potlačení Varšavského povstania v roku 1944.

Poľsko-britská spisovateľka a pamätníčka holokaustu Janina Davidová zomrela vo veku 93 rokov. Vo viacerých knihách opísala svoje spomienky na druhú svetovú vojnu, tie sa potom stali predlohou nemeckého seriálu Kúsok neba.

V tento deň roku 1946 boli v Norimbergu obesení desiati nacistickí vojnoví zločinci. Popravy nasledovali po vynesení rozsudku medzinárodného vojenského tribunálu, ktorý trval od 20. novembra 1945 do 1. októbra 1946.

Oprava: Teroristi z Hamasu podľa najnovších informácií nezabili ženu zo Slovenska, ktorá prežila holokaust. Upozornil na to Martin Korčok z Múzea holokaustu v Seredi, ktorý sa spojil s kibucom Kisuffi, kde sa tragédia udiala. „Informovali ma, že dáma z fotografie sa volá Jina Semiatiz a nenarodila sa v Československu.“

V Rumunsku sa budú na školách vyučovať židovské dejiny a holokaust. Premiér Marcel Ciolacu vyhlásil, že vyrovnanie sa s temnou minulosťou krajiny je nevyhnutné pre vybudovanie silnej demokracie.

V rakúskom meste Braunau am Inn sa začala prestavba rodného domu nacistického diktátora Adolfa Hitlera. Vznikne tam policajná stanica, kde sa v budúcnosti majú konať školenia o ľudských právach pre policajtov. Tieto plány vyvolali kontroverzie.

V knižnej edícii Denníka N vyjde v októbri jedna z najdôležitejších kníh o druhej svetovej vojne a holokauste Láskavé bohyne. Spisovateľ Jonathan Littell opisuje, ako sa nemeckí fašisti postupne dostávali k moci a do akých zverstiev vyústila totalitná diktatúra. Stú knihu vydavateľstva N Press preložil Alexander Halvoník a jej vznik podporil Fond na podporu umenia.

Predseda dolnej komory kanadského parlamentu sa ospravedlnil za to, že vzdal hold ukrajinskému rodákovi, ktorý bojoval na strane nacistov. Anthony Rota tak urobil počas návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Kanade.

Spojené štáty vrátia sedem diel maliara Egona Schieleho, ukradnutých počas nacistickej éry. Naspäť ich získa rodina rakúsko-židovského umelca Fritza Grünbauma, ktorý prišiel o život počas holokaustu.

Pápež Pius XII. mal informácie o holokauste, dokazuje list objavený vo vatikánskych archívoch. Korešpondencia z roku 1942 je v rozpore s oficiálnym stanoviskom Svätej stolice, ktorá tvrdila, že v tom čase mala o správaní nacistov len neoverené informácie.

Pápež Pius XII. mal počas 2. svetovej vojny podrobné informácie o nacistických zverstvách páchaných v okupovanom Poľsku a o masovom vyvražďovaní v tamojších nacistických vyhladzovacích táboroch. Ukazuje to novo objavená korešpondencia medzi pobočníkom vtedajšej hlavy katolíckej cirkvi a nemeckým jezuitom.

Poľsko chce nechať vyčísliť škody, ktoré krajine počas druhej svetovej vojny spôsobili jednotky vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Odhad by mal pripraviť tím odborníkov, ktorý verejnosti predstavia na budúci týždeň, oznámil to námestník ministra zahraničia pre otázky reparácií Arkadiusz Mularczyk.

V tento deň v roku 1941 bol prijatý tzv. Židovský kódex, najrozsiahlejšia právna norma ľudáckej Slovenskej republiky. Režim potvrdil dovtedajšiu protižidovskú legislatívu a prijal novú definíciu pojmu „žid“ na rasovom základe.

Katolícka cirkev v Ríme ukrývala počas 2. svetovej vojny pred nacistami približne 3200 Židov. Vyplýva to z vatikánskych dokumentov, ktoré teraz zverejnili.

Obete holokaustu si aj tento rok pripomínajú v bratislavskom Divadle Pavla Országha Hviezdoslava čítaním mien z deportačných zoznamov. Vo štvrtok večer ich prednesú osobnosti spoločenského, kultúrneho a politického života.

V tento deň v roku 1939 bol v Poľsku vytvorený Legion Čechov a Slovákov pod velením generála Leva Prchalu. Išlo o vyvrcholenie snáh o vytvorenie jednotky československého zahraničného odboja na poľskom území.

Museli Američania zhodiť atómovú bombu na Hirošimu? Odborníci sa o to sporia už presne 78 rokov. Invázia v Japonsku by stála životy státisícov Američanov a ešte viac japonských civilistov, hovoria zástancovia. Vojnu ukončili Sovieti, nie bomby, oponujú odporcovia. Argumenty oboch strán rozoberáme v archívnom článku.

Japonsko si pripomenulo 78. výročie prvého útoku atómovou bombou na svete. Na spomienkovej slávnosti v Hirošime sa zúčastnili zástupcovia rekordného počtu 110 krajín a EÚ. Rusko a Bielorusko opäť nepozvali pre vojnu proti Ukrajine.

Európa si dnes pripomína pamiatku 500-tisíc obetí rómskeho holokaustu. „Nesmieme zabudnúť na túto tragickú udalosť ani na prenasledovanie Rómov v celej Európe. Stála za ním ľudská krutosť, nenávisť a ideológia, ktorá vylučuje a snaží sa vymazávať celé skupiny obyvateľstva,“ napísala prezidentka Čaputová.

Obyvatelia Nového Mexika spomínajú, ako prežívali testovací výbuch atómovej bomby v 40. rokoch. „Uvidel som veľký oblak, ktorý moja matka nazvala cunami. Počuli sme, ako sa zdvihol vietor a hneď za ním prišla špina,“ opisuje Jimmy Villavicencio. Podľa svedkov padal plutóniový popol niekoľko dní na oblasti, kde si ľudia pestovali zeleninu či pili vodu z cisterien.

V oblasti, kde Robert Oppenheimer testoval atómovú bombu, sa následne začala epidémia závažných chorôb. V blízkosti testu Trinity žili tisíce ľudí a rakovina tu zasiahla každú rodinu. Armáda si vymyslela falošný príbeh o výbuchu a nikdy nezrealizovala evakuačné plány. Preživší dodnes čakajú na finančné kompenzácie.

Zverejnili prvé snímky z filmu o sirovi Nicholasovi Wintonovi, ktorý z okupovaného Československa pred začiatkom druhej svetovej vojny zachránil 669 prevažne židovských detí. Film One Life v hlavných úlohách s Anthonym Hopkinsom, Helen Bonhamovou Carterovou a Johnnym Flynnom bude mať premiéru v septembri na festivale v Toronte.

Dnes sa začal ôsmy ročník pochodu Vrba-Wetzler Memoriál. Pochod kopíruje približne 130 km dlhú trasu dvoch slovenských židov Rudolfa Vrbu a Alfreda Wetzlera, po ktorej za dramatických okolností v apríli 1944 úspešne ušli z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau na Slovensko.

Poľsko a Ukrajina sa nikdy úplne nezmieria, kým sa nenájdu a nepochovajú pozostatky všetkých Poliakov, ktorých zabili ukrajinskí nacionalisti počas druhej svetovej vojny. Povedal to poľský premiér Mateusz Morawiecki.