Boje v Iraku

Irak zastavil vývoz ropy z Kurdistanu po tom, ako vyhral arbitráž proti Turecku. Ešte v roku 2014 oznámil, že Turecko porušilo tranzitnú dohodu z roku 1973, keď umožnilo kurdskej regionálnej vláde vyvážať ropu cez ropovod smerujúci do tureckého prístavu Ceyhan.

Po rýchlom víťazstve prišla séria katastrof, Američania pred 20 rokmi rozpútali šok a hrôzu v Iraku. Bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok uznáva, že Spojené štáty zlyhali. Považuje však za absurdné, že to niektorí zneužívajú na podporu ruskej agresie proti Ukrajine.

Samotná vojna v Iraku prebehla lepšie a určite rýchlejšie, než sa očakávalo – aspoň vo svojej počiatočnej fáze, píše člen vtedajšej prezidentskej administratívy Richard N. Haass. „Ale zatiaľ čo americké sily vyslané na odstránenie vlády boli viac než schopné vyhrať vojnu, nedokázali zabezpečiť mier.“

Presne pred 20 rokmi sa začala letecká fáza invázie spojeneckých vojsk do Iraku. Predchádzali jej zasadnutia Valného zhromaždenia a Bezpečnostnej rady OSN, na ktorých Slovensko zastupovala veľvyslankyňa Klára Novotná. „Zodpovednosť sme vtedy mali všetci, aj Slovensko, ktoré som v tom čase reprezentovala,“ hovorí v rozhovore, v ktorom spomína na vtedajšie udalosti.

Skupina žien z Iránu a Afganistanu žiada uznanie rodového apartheidu za trestný čin podľa medzinárodného práva. Kampaň začali pri príležitosti Medzinárodného dňa žien.

Americký minister obrany Lloyd Austin priletel na neohlásenú návštevu Iraku. Jeho cesta má ukázať odhodlanie Washingtonu udržiavať naďalej vojenskú prítomnosť v krajine.

V Iraku odsúdili na smrť 14 ľudí, ktorí sa podľa súdu podieľali na masakre vojakov v roku 2014. Radikáli z hnutia Islamský štát vtedy na základni Camp Speicher postrieľali vyše tisíc vojakov. (afp)

Nemecký bundestag označí násilie proti irackým jezídom za genocídu. Jezídi sú kurdsky hovoriaca etnicko-náboženská skupina na severe Iraku, ktorú roky prenasledoval Islamský štát. V auguste 2014 džihádisti zmasakrovali vyše 1200 ľudí. (afp)

Iracký najvyšší súd oznámil, že nemôže rozpustiť parlament, čo je požiadavka vplyvného šiitského duchovného Muktada Sadra a miliónov jeho stúpencov. Patová politická situácia v krajine tak po krvavých stretoch z minulého mesiaca pokračuje. (reuters)

Iracký prezident Barham Sálih podporil vyhlásenie predčasných volieb na vyriešenie krízy. Nové voľby dlhodobo žiadal aj duchovný líder Muktada Sadr, ktorého priaznivci po jeho oznámení o konci v politike v pondelok rozpútali nepokoje. (afp)

Situácia v Bagdade sa upokojila, počet obetí nepokojov stúpol na 30, zranenia utrpelo asi päťsto ľudí. Iracká armáda medzičasom zrušila celoštátny zákaz vychádzania a Irán opäť otvoril hranice. K stretom došlo v pondelok po oznámení duchovného Muktada Sadra, že končí v politike. (ap)

Iračania podporujúci duchovného vodcu Muktadu Sadra začali opúšťať takzvanú zelenú zónu v Bagdade. Na ukončenie protestov ich vyzval samotný Sadr. Iracká armáda v reakcii na to ukončila zákaz vychádzania.

V Bagdade neustávajú nepokoje po oznámení Muktada Sadra, že definitívne odchádza z politiky. Agentúra Reuters informovala, že v centre znie nepretržitá guľometná paľba. AFP hlási už 12 mŕtvych a 270 zranených. Armáda vyhlásila zákaz vychádzania.

Najmenej päť ľudí prišlo o život a viac ako 25 utrpelo zranenia v Bagdade pri stretoch, ktoré prepukli po oznámení duchovného Muktada Sadra, že odchádza z politiky. Jeho stúpenci vtrhli do sídla vlády, armáda v celej krajine vyhlásila zákaz vychádzania. (ap)

Iracká armáda vyhlásila celoštátny zákaz vychádzania po tom, čo stúpenci Muktada Sadra vtrhli do vládnej budovy v bagdadskej zelenej zóne. Sadr dnes ohlásil svoj koniec v politike pre dlhodobú nemožnosť zložiť vládu. Došlo tiež k potýčkam s jeho odporcami a hlásia aj streľbu. (afp)

Stúpenci irackého duchovného Muktada Sadra vtrhli do sídla vlády v Bagdade. Armáda v reakcii vyhlásila zákaz vychádzania. Stalo sa tak krátko po tom, ako Sadr oznámil, že končí v politike, keďže v krajine sa dlhodobo nedarí vyriešiť politický pat. Jeho hnutie vyhralo posledné voľby. (reuters)

Vplyvný iracký duchovný Muktada Sadr oznámil, že definitívne odchádza z politiky. Jeho hnutie bolo najúspešnejšie vo vlaňajších voľbách, no neskôr sa odmietlo podieľať na zostavovaní vlády a Sadrovi priaznivci teraz protestujú a žiadajú nové voľby. Kríza v krajine sa môže ešte prehĺbiť. (reuters)

Neďaleko zelenej zóny v irackom Bagdade došlo k výbuchu vo chvíli, keď tam smerovali austrálski diplomati. Nijaké zranenia nehlásili, austrálskemu konvoju sa aj napriek výbuchu podarilo dostať do tejto štvrte, kde sídlia štátne inštitúcie a zahraničné veľvyslanectvá.

Najvyšší súdny orgán v Iraku uviedol, že nemá právomoc rozpustiť parlament, o čo žiada vplyvný šiitský duchovný vodca Muktadá Sadr s cieľom vyhlásiť nové voľby. Rozhodnutie zrejme zvýši napätie medzi jeho stúpencami a skupinami podporovanými Iránom. Krajina nemá vládu ani desať mesiacov po voľbách. (ap)

Výbušniny a míny zabili či zranili v Iraku za päť rokov vyše 500 detí. Podľa mimovládnych organizácií patrí Irak ku krajinám s najväčšou koncentráciou neodstránených výbušnín na svete. (unicef)

Nemecký Spolkový snem schválil predĺženie misie nemeckých vojakov v Iraku, kde v rámci medzinárodnej koalície bojujú proti organizácii Islamský štát. Nový mandát predĺžil pôsobenie do októbra 2022.

Traja ľudia vrátane dvoch detí utrpeli zranenia počas raketových útokov na prísne stráženú Zelenú zónu v Bagdade. Dve strely dopadli do areálu veľvyslanectva USA a jedna zasiahla školu v neďalekej obytnej oblasti. (afp)

Americká armáda zostrelila v Bagdade dva ozbrojené drony, ktoré sa priblížili k vojenskej základni pri medzinárodnom letisku. Koalícia vedená Spojenými štátmi uviedla, že išlo o nebezpečný útok na civilné letisko. Pri incidente sa nikto nezranil. (reuters)

Účasť v piatych irackých voľbách od zvrhnutia Saddáma Husajna bola rekordne nízka – zúčastnilo sa na nich len 42 % z 25 miliónov voličov.

Francúzsko zostane v Iraku, aj keby sa USA z tejto krajiny stiahli. „Bez ohľadu na to, akú voľbu Američania urobia, udržíme svoju prítomnosť v Iraku v rámci boja proti terorizmu,“ povedal Emmanuel Macron v Bagdade po regionálnom samite. (reuters)

3. augusta 2014 zaútočil Islamský štát na komunitu jezídov v severnom Iraku a odštartoval najväčší únos žien v tomto storočí. Mnohé sú v zajatí dodnes. „Islamisti zajali stovky, tisíce žien. Videla som kresťanky, jezídky… Šiitky nie, tie na mieste zabíjali… Ak by mali trpieť, to druhé je lepšie,“ hovorí Katrine.

Žena, ktorá prežila dva roky v zajatí islamistov, rozpráva, ako bola sexuálnou otrokyňou, ako sa viackrát pokúšala utiecť a čo ju nakoniec zachránilo: „Utekala som cez ulicu, Alana som mala na rukách a verila som, že mi ktosi pomôže.“ Je jednou z tridsiatich žien, ktoré sa podarilo zachrániť vďaka finančnej pomoci zo Slovenska.

Počet obetí samovražedného bombového útoku na trhovisku v Bagdade presiahol 30. Premiér Mustafá Kázimí nariadil armáde zadržať veliteľa oblastnej polície. Tento rok išlo už o tretí a zatiaľ najväčší útok na trhovisko v husto obývanej štvrti na východe irackej metropoly. (reuters)

Bomba nastražená na trhovisku v Bagdade zabila najmenej 18 ľudí, desiatky sú zranené. K útoku sa zatiaľ nikto neprihlásil, v minulosti páchal podobné akcie Islamský štát. (ap)

Letecká základňa Ajn al-Asad v Iraku, na ktorej pôsobia americkí vojaci, sa stala terčom raketového útoku, traja ľudia utrpeli ľahšie zranenia. Podobné útoky sú v krajine v poslednom čase časté. (reuters)

Americké sily zostrelili ozbrojený dron nad veľvyslanectvom USA v Bagdade. Stalo sa tak len niekoľko hodín po raketovom útoku na základňu vojakov Ain al-Asad na západe Iraku. (reuters)

USA podnikli cielené letecké útoky na zariadenia v Iraku a Sýrii, ktoré využívajú polovojenské skupiny podporované Iránom. Oznámilo to americké ministerstvo obrany.

V utečeneckom tábore v irackom Kurdistane zničil mohutný požiar stovky stanov. Likvidáciu požiaru komplikovali výbuchy horľavých materiálov vrátane plynových fliaš. V tábore žijú tisíce vysídlencov z jezídskej menšiny. (afp, tasr)

Iračana v Nemecku odsúdili na doživotie za vojnové zločiny, ktoré ako člen Islamského štátu spáchal v roku 2014 vo svojom domovskom meste Mosul. Jeho 22-ročný syn dostal 6-ročný trest, obaja sa môžu odvolať. (dpa)

Bezpečnostná rada OSN jednohlasne schválila predĺženie pôsobenia misie OSN v Iraku do konca mája 2022 a rozšírenie jej činnosti o monitorovanie parlamentných volieb naplánovaných na 10. októbra. (afp, tasr)

V Iraku po silnej diváckej kritike zakázali zábavnú reláciu, v ktorej boli celebrity pod zámienkou účasti na charitatívnych akciách vystavené fiktívnym teroristickým útokom. Mnoho divákov označilo program za nevkusný a uviedlo, že im pripomenul strach a bezmocnosť, ktoré zažívali za vlády Islamského štátu.

Obnovia slávnu mešitu v irackom Mosule zničenú radikálmi z IS. UNESCO oznámilo, že medzinárodnú súťaž na jej rekonštrukciu vyhral tím architektov z Egypta. Mešitu postavili v 12. storočí a bola známa svojím nakloneným minaretom. (un)

USA súhlasili so stiahnutím všetkých svojich síl z Iraku. Americkí vojaci tam ďalej budú pôsobiť len ako inštruktori a poradcovia. Po prvom kole americko-irackého strategického dialógu to krajiny oznámili v spoločnom vyhlásení. (aljazeera.com)

Počas operácie v Kirkúku bol zabitý vodca Islamského štátu v Iraku abú Jásir Issáwí. Z Islamského štátu v Iraku prežili po vojenskej porážke iba bunky v utajení.

Počet obetí pri dvoch samovražedných útokoch v Bagdade stúpol na 28, ďalších 73 je zranených. K útoku sa zatiaľ nikto neprihlásil. V minulosti za podobnými atentátmi však boli radikáli z Islamského štátu. (afp, čtk)

Iracké bezpečnostné zložky strieľali do demonštrantov v Basre, jeden je mŕtvy a ďalší zranení. Súčasne bol zavraždený jeden z organizátorov protivládnych protestov v Bagdade. (ap)

O spovedi amerického dôstojníka a jeho svedectve o lži, ktorou USA zdôvodňovali inváziu do Iraku, píše v komentári Martin M. Šimečka. „Frederic Wehrey mal na starosti vypočúvanie zajatcov a jeho prvou úlohou bolo zistiť, kde sú zbrane hromadného ničenia, ktorých údajná existencia bola oficiálnym dôvodom invázie v marci roku 2003. Žiadne sa nikdy nenašli.“

Donald Trump oznámil, že USA budú mať v Iraku čoskoro len 2000 vojakov. Velenie armády USA na Blízkom východe pritom v stredu oznámilo, že zníži počet svojich vojakov v Iraku na 3000 do konca mesiaca. (reuters)

Holandská vláda odškodní Iračana, ktorého dom omylom zbombardovali v roku 2015. Pri útoku holandských stíhačiek F-16, ktoré sa podieľali na koaličných operáciách proti IS, zahynuli manželka, dcéra, brat a bratranec Básima Razúa. (ap)

Státisíce Iračaniek, ktoré ušli pred bojmi proti IS, sa teraz nemôžu dostať späť do svojich domovov. Podľa Nórskej rady pre utečencov im v tom bráni nečinnosť úradov a tiež zabratie ich nehnuteľností miestnymi obyvateľmi. Stačí na to akékoľvek podozrenie, že rodina mala niečo spoločné s IS.

USA ponúkli 10 miliónov dolárov za informácie o veliteľovi Hizballáhu, šejkovi Muhammadovi Kavsaráním. Ten bol spojencom iránskeho generála Solejmáního, ktorého USA zabili na začiatku januára v Iraku. (reuters)

Irackú základňu, na ktorej pôsobia americkí vojaci, zasiahlo niekoľko rakiet. Pri podobnom útoku v stredu zahynuli dvaja Američania a Brit. USA potom vykonali odvetný úder na muničné sklady proiránskych milícií, ktoré z útoku obvinili. Zatiaľ nie je jasné, či si dnešný útok vyžiadal obete. (afp)

USA spolu s Britániou spustili v Iraku odvetné nálety na proiránske šiítske milície. Tie vinia zo stredajšieho útoku na základňu ležiacu severne od Bagdadu, pri ktorom zahynuli dvaja americkí a jeden britský vojak a ďalší príslušníci ozbrojených síl boli zranení. (ap)