Gratuláciu Petrovi Pavlovi zaslal aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. „Naše krajiny spájajú spoločné, hlboko európske hodnoty, ako aj podpora Ukrajiny,“ napísal Macron, ktorý sa krátko pred voľbami stretol s Andrejom Babišom. Pavlovi odkázal, že je v Paríži vítaný.
Emmanuel Macron chce do konca desaťročia zvýšiť francúzske výdavky na obranu na 400 miliárd eur, čo je zhruba o 100 miliárd viac než v rokoch 2019 až 2025. Vyzval aj na modernizáciu francúzskeho jadrového arzenálu.
Vo Francúzsku sa na demonštráciách proti reforme dôchodkov zúčastnilo vyše milióna ľudí. Nepremávali mnohé vlaky a uzavreté boli aj školy. Vláda okrem iného navrhuje, aby sa vek odchodu do dôchodku zvýšil o dva roky na 64 rokov.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron ohlásil podporu Ukrajiny „až do víťazstva“, sľúbil schválenie dlho plánovanej dôchodkovej reformy a zaželal svojim spoluobčanom jednotu a solidaritu. V televíznom prejave sa venoval aj energetickej kríze a uviedol, že Francúzsko sa môže vyhnúť výpadkom v dodávkach elektriny, keď bude šetriť. (le monde, čtk)
Macron verbalizoval niečo, čo si možno nejakí ľudia mysleli, ale čo by malo byť zakázané vysloviť, vraví v rozhovore František Šebej. „Vyslovil ochotu prijať nejaké ruské podmienky a vôbec sa pritom nepýtal Ukrajincov. To znamená, že by ako cenu za mier vopred prijal ruský diktát ponad hlavy Ukrajincov i nás ostatných.“
Macronove výroky o bezpečnostných zárukách pre Rusko pobúrili Kyjiv, podľa francúzskej analytičky sú najmä pre jeho voličov. Francúzsky líder hovoril o zárukách pre Rusko, pokiaľ by súhlasilo s rokovaniami o uzatvorení mieru na Ukrajine.
Ukrajina, Fínsko a pobaltské štáty kritizujú výroky Emmanuela Macrona, ktorý v rozhovore pre francúzsku televíziu TF1 naznačil, že v rámci budúcich rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine bude potrebné dať Rusku bezpečnostné záruky.
Emmanuel Macron odmietol kritiku, že Francúzsko bude mať nedostatok zbraní v dôsledku dodávok na Ukrajinu. „Je to nepravdivé a súčasne nebezpečné,“ reagoval na slová krajne pravicovej političky Marine Le Penovej.
Emmanuel Macron vyzval obyvateľov Francúzska, aby v zime šetrili elektrinou, a dodal, že nie je dôvod na paniku pre jej možné výpadky. Energetická spoločnosť EDF pred zimnými výpadkami krátko predtým varovala.
Emmanuel Macron sa počas návštevy Louisiany stretol s Elonom Muskom. Majiteľovi Twitteru povedal, že je potrebné, aby sociálna sieť fungovala v súlade s nariadeniami EÚ, a vyjadril znepokojenie nad moderovaním jej obsahu.
Joe Biden povedal Emmanuelovi Macronovi, že bude podporovať americký priemysel, nie však na úkor Európy. Podľa Bidena USA môžu v tomto duchu vyladiť zákon o znížení inflácie, ktorý počíta s masívnymi dotáciami amerických firiem.
USA a Francúzsko sú odhodlané nepoľaviť v úsilí o to, aby sa Rusko zodpovedalo za vojnové zločiny, ktorých sa na Ukrajine dopúšťa jeho armáda aj ďalšie proruské sily vrátane žoldnierskych skupín. Joe Biden a Emmanuel Macron to uviedli po rokovaní v Bielom dome.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev zrušil plánované stretnutie s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom, ktorý žiadal, aby sa na mierových rokovaniach ako mediátor zúčastnil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Alijev obviňuje Francúzsko, že podporuje Arménsko v konflikte o Náhorný Karabach. (reuters)
V Paríži po roku rokovali zástupcovia venezuelskej vlády a opozície. Podľa Emmanuela Macrona chcú obnoviť dialóg, aby mohli v roku 2024 v krajine usporiadať slobodné voľby. Macron sa na rokovaniach zúčastnil spoločne s kolumbijským a argentínskym prezidentom.
Venezuelský diktátor Nicolás Maduro sa zúčastnil na klimatickej konferencii OSN v Egypte, rozprával sa na nej aj s Emmanuelom Macronom. Madurovi kritici vravia, že účasť na samite využíva na svoju rehabilitáciu na medzinárodnej scéne.
Emmanuel Macron vyzval USA aj Čínu, aby sa zapojili do pomoci chudobnejším štátom v boji proti klimatickej zmene a aby ešte viac obmedzili produkovanie emisií. Francúzsky prezident počas klimatického samitu v Egypte dodal, že ako „jediní platia Európania“.
Staronovému brazílskemu prezidentovi k zvoleniu zablahoželali už aj Joe Biden a Emmanuel Macron. Francúzsky prezident nazval víťazstvo Luiza Inácia Lulu da Silvu „otvorením novej kapitoly v dejinách Brazílie“.
Nový britský premiér Rishi Sunak mal prvý telefonický rozhovor s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Zhodli sa, že nelegálna migrácia medzi Britániou a Francúzskom cez Lamanšský prieliv musí byť prakticky nemožná.
Emmanuel Macron sľúbil, že nechá do desiatich rokov vysadiť miliardu stromov. Francúzsky prezident to vyhlásil na stretnutí s ľuďmi, ktorí sa podieľali na hasení tohtoročných masívnych lesných požiarov v krajine.
Medzi Berlínom a Parížom sú zamrznuté vzťahy. Francúzsko radšej zrušilo plánované stretnutie s nemeckými ministrami. Prezident Macron zašiel ešte ďalej a kancelára Scholza pokarhal.
Emmanuel Macron vyhlásil, že zavedie dôchodkovú reformu, ktorá posunie vek odchodu do dôchodku zo 62 na 65 rokov. „Je len jeden spôsob, ako to urobiť, ak sme príčetní. Keďže žijeme dlhšie, treba dlhšie aj pracovať,“ uviedol francúzsky prezident.
Počet telefonátov Putina s francúzskym prezidentom či nemeckým kancelárom klesá. Dôvodom je to, že Macron aj Scholz údajne prehliadajú ruské postoje a požiadavky a nechcú sprostredkovať urovnanie situácie na Ukrajine, oznámil Putinov hovorca.
Francúzska vláda obišla dolnú komoru parlamentu, aby mohla presadiť rozpočet na budúci rok. Využila na to mimoriadne ústavné právomoci. Koalícia opozičných ľavicových strán NUPES chce reagovať návrhom na vyslovenie nedôvery kabinetu.
Emmanuel Macron uviedol, že Francúzsko neodpovie jadrovými zbraňami, ak ich Rusko použije proti Ukrajine. Súčasne vyhlásil, že na túžbu Vladimira Putina po vojne chce on reagovať dialógom, pričom potvrdil, že je ochotný s Putinom hovoriť „vždy, keď to bude potrebné“.
Laureátka Nobelovej ceny Annie Ernauxová podporila protest voči Macronovi, ktorý zvolala ľavicová opozícia. Francúzskeho prezidenta obviňuje zo zlyhania v boji proti rastúcim cenám energií či klimatickým zmenám, kritizujú ho aj za plánovanú dôchodkovú reformu. (afp)
Francúzsky prezident Emmanuel Macron súhlasil s odložením prijatia dôchodkovej reformy na január. Zároveň však poslancov varoval, že pokiaľ sa kvôli reforme pokúsia vyvolať hlasovanie o nedôvere vláde, je pripravený Národné zhromaždenie rozpustiť.
Emmanuel Macron označil ruskú inváziu na Ukrajinu za návrat do čias imperializmu. V prejave na Valnom zhromaždení OSN uviedol, že Francúzsko to odmieta a bude sa „vytrvalo snažiť o mier“.
Strana Emmanuela Macrona Republika v pohybe (LREM) si odhlasovala zmenu názvu na Obroda (Renaissance), pričom do seba absorbovala aj dve menšie strany – stredopravicovú Zákon (Agir) a stredoľavicovú Územia pokroku (TDP).
Emmanuel Macron chce vytvoriť občiansky panel, ktorý sa bude zaoberať otázkou uzákonenia asistovanej samovraždy. Eutanázia ani asistovaná samovražda momentálne vo Francúzsku nie sú legálne.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval na zníženie bežnej spotreby energií o desať percent. Vyhlásil tiež, že sa spolu s Nemeckom v prípade nedostatku plynu v zime navzájom podporia.
Skončilo sa obdobie blahobytu a bezstarostnosti, povedal Emmanuel Macron členom svojej vlády. Svet podľa francúzskeho prezidenta zažíva zásadné zvraty ako vojnu na Ukrajine alebo vlnu horúčav a požiarov.
Vladimir Putin súhlasil s vyslaním expertov MAAE do Zaporižžskej jadrovej elektrárne. Ruský prezident to podľa Francúzska uviedol po telefonickom rozhovore s Emmanuelom Macronom, prvom za tri mesiace a celkovo dvadsiatom v tomto roku.
Emmanuel Macron a Boris Johnson opäť potvrdili svoj záväzok podporovať Ukrajinu, pokiaľ to bude potrebné. Naďalej chcú aj spolupracovať pri poskytovaní vojenskej či humanitárnej pomoci.
Francúzsko sa postará o to, aby zločiny na Ukrajine nezostali nepotrestané, povedal Emmanuel Macron počas dnešného telefonátu s Volodymyrom Zelenským. Prezidenti hovorili aj o vývoze ukrajinského obilia, boji proti ruským dezinformáciám či o rekonštrukcii povojnovej Ukrajiny.
Emmanuel Macron a saudskoarabský princ sa zaviazali zmierniť dôsledky ruskej invázie na Ukrajinu. Pred rokovaním v Paríži sa hovorilo, že Macron plánuje vyzvať Saudskú Arábiu, aby zvýšila produkciu ropy a pomohla tým znížiť ceny ropy. (afp)
Macron vyhlásil, že Rusko je jedna z posledných imperiálnych koloniálnych mocností. „Rusko spustilo proti Ukrajine ofenzívu. Je to teritoriálna vojna, o ktorých sme si mysleli, že v Európe ju už neuvidíme,“ povedal francúzsky prezident počas návštevy Beninu v západnej Afrike.
Emmanuel Macron a Volodymyr Zelenskyj poďakovali za spoluprácu talianskemu premiérovi Mariovi Draghimu, ktorý podal demisiu. Francúzsky prezident Emmanuel ho označil za „spoľahlivého partnera“ a „priateľa Francúzska“.
Len čo sa niečo stane, zavolaj mi, povedal Macron Putinovi. Ten o dva dni neskôr zaútočil na Ukrajinu. Nový dokument sleduje francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a jeho diplomatický tím pár dní pred inváziou a počas prvých mesiacov vojny na Ukrajine. Prináša aj nahrávky telefonátov s Putinom.
Macron varoval pred antisemitizmom a historickým revizionizmom. Urobil tak počas príležitosti 80. výročia hromadného zatýkania francúzskych Židov počas 2. svetovej vojny a ich deportácie na parížsky štadión. (reuters)
Macron vyhlásil, že Francúzsko musí ďalej zvyšovať investície do armády, prioritami na najbližšie roky sú aj vesmír, kybernetika aj námorníctvo. „Vojna na Ukrajine bude trvať,“ povedal s tým, že je dôležité pripravovať armádu na intenzívne konflikty.
Emmanuel Macron otvoril v centre Paríža vojenskú prehliadku pri príležitosti štátneho sviatku dobytia Bastily. Sprievod tisícok vojakov a stoviek kusov techniky sa začal o desiatej, hlavným motívom prehliadky je východná spolupráca odkazujúca na súčasnú vojnu na Ukrajine.
Francúzsko bude pokračovať v sťahovaní z afrických bojísk, najmä z Mali, a bude svoje jednotky pripravovať na intenzívne konflikty, vyhlásil Emmanuel Macron. V Afrike chce Francúzsko v rámci boja s terorizmom zostať v druhej línii a s africkými štátmi viac spolupracovať na diplomatickej úrovni.
O novej francúzskej politike po prezidentských voľbách píše politológ Hugo Drochon. „Aby Macron pokračoval v tom, čo dosiahol, bude musieť nájsť v národnom zhromaždení nových spojencov.“
Skupina francúzskych poslancov z Macronovej strany chce právo na interrupciu zakotviť v ústave. Návrh nového zákona predstavili po tom, ako americký najvyšší súd zrušil rozhodnutie spred 50 rokov a zbavil ženy ústavnej ochrany práva na interrupciu.
Francúzska premiérka Élisabeth Bornová ponúkla svoju demisiu, prezident Emmanuel Macron ju odmietol. Krok premiérky prišiel po tom, čo Macronova koalícia vo voľbách stratila väčšinu v parlamente. (le figaro, tasr)
Francúzske parlamentné voľby sú dvojitým prekvapením, Macron stratil väčšinu a krajná pravica dosiahla historické rekordy. „Je kľúčové pochopiť, že nárast Národného združenia Marine Le Penovej nie je len ich vlastným úspechom, ale zlyhaním mainstreamových hráčov,“ hovorí expert Aurelien Mondon.
Macron vo voľbách doplatil na démonizovanie ľavice a nesplnenie zelených sľubov. Francúzsky prezident nebude môcť po voľbách vládnuť sám, historické zisky má krajná pravica a darilo sa aj ľavicovej koalícii. Spojencov bude hľadať medzi umiernenou pravicou, no tá chce zostať v opozícii. (euractiv)
Vo francúzskom parlamente podľa povolebných odhadov výrazne zosilnie krajná pravica. Národné združenie Marine Le Penovej zaznamenalo podľa francúzskych médií doteraz najväčší volebný zisk, ktorý je zhruba desaťkrát vyšší ako vo voľbách 2017.
Macronova koalícia Spolu podľa povolebných prognóz po 2. kole parlamentných volieb stratí väčšinu v Národnom zhromaždení. Mala by získať najviac hlasov a v 577-člennej dolnej komore parlamentu by mohla obsadiť 210 až 250 kresiel, na väčšinu by ich však potrebovala 289.
Vo Francúzsku sa začalo druhé kolo parlamentných volieb, ktoré rozhodne o tom, či bude prezident Emmanuel Macron môcť naďalej presadzovať svoj program v druhom funkčnom období. Prognózy naznačujú, že Macronova centristická koalícia Spolu bude mať najviac poslancov v Národnom zhromaždení, môže však prísť o nadpolovičnú väčšinu. (tasr)