Ústav pamäti národa

Ústav pamäti národa zverejnil prehľad 97 členov Zboru povereníkov v rokoch 1944 až 1960. Doplnil tak databázu predstaviteľov mocenského aparátu v období neslobody, ktorú postupne zverejňuje na svojej webovej stránke.

Ústav pamäti národa bude spolupracovať so Štátnou archívnou službou Ukrajiny. Memorandum dáva slovenským historikom možnosť systematicky skúmať ukrajinské archívy, najmä o partizánskom hnutí v SNP či aktivitách KGB na Slovensku.

Ústav pamäti národa kritizuje zneužívanie vraždy Milady Horákovej na pokusy o diskreditáciu súčasných trestných konaní. V deň výročia jej popravy tvrdí, že takéto porovnanie je neprípustné, vychádza z neznalosti dejín 20. storočia a je prejavom neúcty voči obetiam komunizmu.

Ústav pamäti národa spustil nový reportážny seriál Ulicami na smetisko dejín, ktorý sa venuje odkrývaniu totalitnej minulosti v súčasnom verejnom priestore Slovenska. Prvý diel sa venuje soche Mareka Čulena pred úradom vlády v Bratislave.

Novým členom Správnej rady Ústavu pamäti národa sa stal Martin Pekár. Do funkcie ho nominoval poslanec Hlasu Karol Janas. Funkčné obdobie mu bude trvať šesť rokov. (tasr)

Dieťa, ktoré bolo v ranom veku odlúčené od rodičov nezákonne zbavených osobnej slobody, má právo na účasť na súdnej rehabilitácii. Ústav pamäti národa upozornil na kľúčový rozsudok zo 4. februára. Navrhovateľkou sporu bola Dagmar Viestová, dcéra Dušana Viesta ml., ktorý bol jednou z obetí komunistických perzekúcií.

ÚPN zverejnil zoznam vyšetrovateľov ŠtB a vyvolal vo mne spomienky na mužov, ktorých tváre som už dávno zabudol, píše Martin M. Šimečka. „Major Štefan Bobáľ mal nezapamätateľnú okrúhlu tvár a rednúce vlasy. Moja žena Marta mala 16 rokov, keď do ich bytu prišiel Bobáľ s desiatimi chlapmi robiť domovú prehliadku.“

Koaliční poslanci v brannobezpečnostnom výbore odmietli vypočuť predsedu Správnej rady ÚPN Jerguša Sivoša v prípade zmieru s Andrejom Babišom. Vystúpil len minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas), ktorý ho obhajoval.

Zmier medzi Andrejom Babišom a ministerstvom vnútra nemá žiadnu právnu ani morálnu hodnotu, píše Ján Mazák. „Žiadnym spôsobom ho neočisťuje, ba naopak, necháva otázku jeho pôsobenia ako agenta navždy otvorenú.“

Jozef Banáš bol podľa evidencie ŠtB tajným agentom 12 rokov. Jeho spis po roku 1989 z veľkej časti skartovali, no zo zachovaných častí vyplýva, že informácie, ktoré eštebákom poskytol a ktoré v súvislosti s jeho spoluprácou viedli, museli byť na vyše 900 stranách. Takú rozsiahlu informačnú činnosť podľa historikov poskytoval máloktorý tajný spolupracovník.

Kým prezident Peter Pellegrini obdivuje Alexandra Dubčeka, jeho nádejný poradca Jozef Banáš mal na tvár pražskej jari kritický pohľad, ukazuje objavený dokument ŠtB. „Dubček nesiaha Gorbačovovi z hľadiska inteligencie ani po päty,“ zapísal eštebák Banášov postoj v marci 1989. V roku 2009 už Banáš o Dubčekovi napísal beletrizovaný román, v ktorom Dubčeka nekriticky obdivuje.

Hlas ešte pod vedením Petra Pellegriniho vlani komentoval nájdenie strateného spisu ŠtB o Jánovi Budajovi. Tohto tribúna novembra 1989 označila strana za udavača. Spisovateľa Jozefa Banáša, ktorý bol podľa archívnych záznamov tajným agentom ŠtB 12 rokov, Pellegrini ani Matúš Šutaj Eštok nekomentujú.

Ústav pamäti národa dôrazne odsúdil útok na Roberta Fica a akékoľvek politicky motivované násilie. „Dejiny 20. storočia sú varovaním, do akých tragických rozmerov môže vyústiť politická radikalizácia jednotlivcov i celej spoločnosti,“ uviedol.

Šéf ÚPN Jerguš Sivoš sa neobáva, že by ho nátlak od Zoroslava Kollára a dezinformačných webov donútil k odchodu z funkcie. „Členovia správnej rady plne podporujú, aby sa ústav tak ako doteraz podieľal aj na vyvracaní dezinformácií,“ hovorí Sivoš. Kollár zaútočil na Sivoša po tom, čo vyvrátil jeho hoax o Ivanovi Korčokovi a ŠtB.

Emeritného arcibiskupa Róberta Bezáka neprekvapuje postoj predsedu KBS Bernarda Bobera, ktorý nevidí dôvod na skúmanie eštebáckej minulosti kňazov. „Pohľad do minulosti je dôležitý, no nebol oň v podstate nikdy vážny záujem, akoby stačila neproblematická fasáda,“ vraví Bezák. Spôsob, ako cirkev koná, Bezákovi pripomína „charakterovú vraždu“.

Ústav pamäti národa tvrdí, že Ľuboš Blaha naň neadekvátne zaútočil v súvislosti s trestným oznámením, ktoré na podpredsedu parlamentu podal historik Patrik Dubovský. „Ako občan má právo podať trestné oznámenie, ak sa domnieva, že bol spáchaný trestný čin,“ tvrdí ústav.

Róbert Bezák prvýkrát držal v rukách spis, ktorý naňho viedli za bývalého režimu. Opísal, ako sa ho snažili eštebáci zlomiť na spoluprácu a chceli sa stať jeho spovedníkmi. „Vraveli mi, že ak ma bude trápiť svedomie, nech sa im prídem vyspovedať. Bolo to smiešne,“ vraví 63-ročný emeritný trnavský arcibiskup.

V archíve ÚPN objavili prípad robotníka, ktorého zavreli do vyšetrovacej väzby už pár hodín po tom, čo sa v práci urážlivo vyjadril o komunistoch, že sú špiny. Nakoniec ho odsúdili na päť mesiacov väzenia.

Prinášame ukážky z komunistických novín, ktoré zo surového zásahu proti demonštrantom na Sviečkovej manifestácii nezverejnili jedinú fotografiu, radšej publikovali obrázok oberačky uhoriek. V sobotu uplynulo 35 rokov od kľúčového protestu, ktorý prispel k Nežnej revolúcii.

Komunisti boli zo Sviečkovej manifestácie v šoku, zhodujú sa účastník manifestácie Martin M. Šimečka a jej organizátor Franišek Mikloško. „Tu išiel Slovák Slovákovi po krku. Bolo to v rozpore s predstavami normalizačných politikov, ako vedú národ. Oni si dovtedy mysleli, že sú v súlade ak nie s verejnou mienkou, tak minimálne so slovenskou tradíciou mierneho nátlaku. Musel to byť šok,“ vraví Šimečka.

Maroš Žilinka zatiaľ nevie, či vyhovie žiadosti Ústavu pamäti národa o vyhotovenie kópie vyšetrovacieho spisu k zásahu proti účastníkom sviečkovej manifestácie, ktorá sa konala 25. marca 1988. Historici spis nemajú ani 35 rokov od brutálneho zásahu.

Ústav pamäti národa požiadal generálnu prokuratúru o vyhotovenie fotokópie vyšetrovacieho spisu k zásahu proti účastníkom Sviečkovej manifestácie, ktorá sa konala 25. marca 1988. Historici spis nemajú ani po 35 rokoch od brutálneho zásahu proti demonštrantom. ÚPN žiadal o kópiu spisu už pred piatimi rokmi, keď bol generálnym prokurátorom Jaromír Čižnár.

Ústav pamäti národa vyzýva verejnosť, aby odovzdala dokumenty, ktoré vytvorila ŠtB pred rokom 1989. Dokumenty sa tak zachovajú v archívoch a umožnia komplexnejší výskum. ÚPN s výzvou prichádza po tom, čo dostal v poslednom období od ľudí cenné dobové dokumenty.

Ústav pamäti národa doplnil prehľad príslušníkov krajských a okresných útvarov ŠtB na Slovensku. Doplnených je 12 príslušníkov z bývalého Západoslovenského kraja, 5 zo Stredoslovenského a 53 z Východoslovenského.

Členom správnej rady Ústavu pamäti národa bude Ján Pálffy, jeho vymenovanie odobrila vláda.

Prečítajte si dva zakázané príspevky od Júliusa Satinského a Milana Lasicu, ktoré komunistickí cenzori pred takmer 60 rokmi stopli. Príspevky našli v českom Archíve bezpečnostných zložiek.

Komik Tomáš Hudák si myslí, že ľuďom narodeným po roku 1989 musí pripadať smiešne, ako komunistická ŠtB sledovala Milana Lasicu a Júliusa Satinského. „Predstava, že by sa dnes niekto unúval špehovať celé dni stand-up komikov alebo nebodaj napichnúť telefóny Petre Polnišovej či Ferovi Jokeovi, je absurdná.“ Cieľom ŠtB podľa Hudáka bolo komikov kompromitovať.

Štátnej bezpečnosti donášal na Milana Lasicu a Júliusa Satinského aj niekdajší televízny režisér Peter Opálený, s ktorým spolupracovali. Dnes má 75 rokov a žije v bratislavskom Starom Meste. Lasicovu manželku Magdu Vášáryovú a Satinského manželku Vieru neprekvapilo, keď sa to dozvedeli z archívnych dokumentov ŠtB. Samotní umelci to vraj tušili.

Ako komunistická Štátna bezpečnosť sledovala Milana Lasicu a Júliusa Satinského. Keď išli v zime 1979 na vystúpenie do Prahy, len v jeden deň na nich tajná polícia nasadila 24 eštebákov a 11 áut. Dôkazy o ich masívnom sledovaní našli v Ústave pamäti národa a českom Archíve bezpečnostných zložiek.

Predsedom Správnej rady Ústavu pamäti národa sa stal Jerguš Sivoš. Ako zamestnanec v ústave pôsobí od roku 2003, postupne pracoval na sekcii sprístupňovania
dokumentov, na sekcii dokumentácie a od októbra 2017 ako riaditeľ kancelárie ÚPN.

Polícia odmietla trestné oznámenie Ústavu pamäti národa v súvislosti so skartáciou osobných spisov stoviek príslušníkov ŠtB zo 60. a 70. rokov. Ústav neuspel ani s následnou sťažnosťou. Ku skartáciám došlo na ministerstve vnútra v rokoch 2017 a 2018, keď rezort viedol Robert Kaliňák zo Smeru.

Výbor pre obranu a bezpečnosť odsúdil skartáciu osobných spisov príslušníkov ŠtB narodených v rokoch 1931 – 1937. Skartovali ich za ministra vnútra Roberta Kaliňáka v rokoch 2017 a 2018. Jeho nástupca Roman Mikulec má vec prešetriť.

Predseda dozornej rady UPN Martin Slávik považuje zničenie personálnych spisov eštebákov za prejav absolútnej svojvôle na ministerstve vnútra. „Toto ich konanie by som prirovnal ku konaniu ruských úradov pri aktuálnom zničení inštitúcie Memorial, ktorá dokumentovala stalinistické zločiny.“

Ústav pamäti národa má získať otvorené reprezentatívne sídlo. Nevyužívanú budovu, ktorú mu dal štát tento rok, zrekonštruujú, predpokladané náklady sú vyše 8,2 milióna eur. Vláda odsúhlasila začatie verejného obstarávania. Obnovu by mali zrealizovať do roku 2026.

Ústav pamäti národa 17 rokov nedostal dokumenty o činnosti bezpečnostných zložiek, vrátane SIS a ministerstiev vnútra, spravodlivosti a obrany. Vláda to vzala na vedomie, bezodkladne sa tak má zastaviť skartácia dokumentov o ich činnosti.

Predsedom Správnej rady Ústavu pamäti národa sa stal Ján Pálffy. Od roku 2009 bol hovorcom ÚPN, od roku 2012 aj riaditeľom sekretariátu predsedu Správnej rady ÚPN. Od roku 2013 pôsobil v sekcii vedeckého výskumu.

OĽaNO podporuje za člena Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondreja Krajňáka. „Pán Krajňák spĺňa všetky kritériá potrebné na zastávanie funkcie člena Správnej rady ÚPN, ktoré si naše hnutie jasne stanovilo,“ povedala Anna Verešová.