Ústav pamäti národa

Šéf ÚPN Jerguš Sivoš sa neobáva, že by ho nátlak od Zoroslava Kollára a dezinformačných webov donútil k odchodu z funkcie. „Členovia správnej rady plne podporujú, aby sa ústav tak ako doteraz podieľal aj na vyvracaní dezinformácií,“ hovorí Sivoš. Kollár zaútočil na Sivoša po tom, čo vyvrátil jeho hoax o Ivanovi Korčokovi a ŠtB.

Emeritného arcibiskupa Róberta Bezáka neprekvapuje postoj predsedu KBS Bernarda Bobera, ktorý nevidí dôvod na skúmanie eštebáckej minulosti kňazov. „Pohľad do minulosti je dôležitý, no nebol oň v podstate nikdy vážny záujem, akoby stačila neproblematická fasáda,“ vraví Bezák. Spôsob, ako cirkev koná, Bezákovi pripomína „charakterovú vraždu“.

Ústav pamäti národa tvrdí, že Ľuboš Blaha naň neadekvátne zaútočil v súvislosti s trestným oznámením, ktoré na podpredsedu parlamentu podal historik Patrik Dubovský. „Ako občan má právo podať trestné oznámenie, ak sa domnieva, že bol spáchaný trestný čin,“ tvrdí ústav.

Róbert Bezák prvýkrát držal v rukách spis, ktorý naňho viedli za bývalého režimu. Opísal, ako sa ho snažili eštebáci zlomiť na spoluprácu a chceli sa stať jeho spovedníkmi. „Vraveli mi, že ak ma bude trápiť svedomie, nech sa im prídem vyspovedať. Bolo to smiešne,“ vraví 63-ročný emeritný trnavský arcibiskup.

V archíve ÚPN objavili prípad robotníka, ktorého zavreli do vyšetrovacej väzby už pár hodín po tom, čo sa v práci urážlivo vyjadril o komunistoch, že sú špiny. Nakoniec ho odsúdili na päť mesiacov väzenia.

Prinášame ukážky z komunistických novín, ktoré zo surového zásahu proti demonštrantom na Sviečkovej manifestácii nezverejnili jedinú fotografiu, radšej publikovali obrázok oberačky uhoriek. V sobotu uplynulo 35 rokov od kľúčového protestu, ktorý prispel k Nežnej revolúcii.

Komunisti boli zo Sviečkovej manifestácie v šoku, zhodujú sa účastník manifestácie Martin M. Šimečka a jej organizátor Franišek Mikloško. „Tu išiel Slovák Slovákovi po krku. Bolo to v rozpore s predstavami normalizačných politikov, ako vedú národ. Oni si dovtedy mysleli, že sú v súlade ak nie s verejnou mienkou, tak minimálne so slovenskou tradíciou mierneho nátlaku. Musel to byť šok,“ vraví Šimečka.

Maroš Žilinka zatiaľ nevie, či vyhovie žiadosti Ústavu pamäti národa o vyhotovenie kópie vyšetrovacieho spisu k zásahu proti účastníkom sviečkovej manifestácie, ktorá sa konala 25. marca 1988. Historici spis nemajú ani 35 rokov od brutálneho zásahu.

Ústav pamäti národa požiadal generálnu prokuratúru o vyhotovenie fotokópie vyšetrovacieho spisu k zásahu proti účastníkom Sviečkovej manifestácie, ktorá sa konala 25. marca 1988. Historici spis nemajú ani po 35 rokoch od brutálneho zásahu proti demonštrantom. ÚPN žiadal o kópiu spisu už pred piatimi rokmi, keď bol generálnym prokurátorom Jaromír Čižnár.

Ústav pamäti národa vyzýva verejnosť, aby odovzdala dokumenty, ktoré vytvorila ŠtB pred rokom 1989. Dokumenty sa tak zachovajú v archívoch a umožnia komplexnejší výskum. ÚPN s výzvou prichádza po tom, čo dostal v poslednom období od ľudí cenné dobové dokumenty.

Ústav pamäti národa doplnil prehľad príslušníkov krajských a okresných útvarov ŠtB na Slovensku. Doplnených je 12 príslušníkov z bývalého Západoslovenského kraja, 5 zo Stredoslovenského a 53 z Východoslovenského.

Členom správnej rady Ústavu pamäti národa bude Ján Pálffy, jeho vymenovanie odobrila vláda.

Prečítajte si dva zakázané príspevky od Júliusa Satinského a Milana Lasicu, ktoré komunistickí cenzori pred takmer 60 rokmi stopli. Príspevky našli v českom Archíve bezpečnostných zložiek.

Komik Tomáš Hudák si myslí, že ľuďom narodeným po roku 1989 musí pripadať smiešne, ako komunistická ŠtB sledovala Milana Lasicu a Júliusa Satinského. „Predstava, že by sa dnes niekto unúval špehovať celé dni stand-up komikov alebo nebodaj napichnúť telefóny Petre Polnišovej či Ferovi Jokeovi, je absurdná.“ Cieľom ŠtB podľa Hudáka bolo komikov kompromitovať.

Štátnej bezpečnosti donášal na Milana Lasicu a Júliusa Satinského aj niekdajší televízny režisér Peter Opálený, s ktorým spolupracovali. Dnes má 75 rokov a žije v bratislavskom Starom Meste. Lasicovu manželku Magdu Vášáryovú a Satinského manželku Vieru neprekvapilo, keď sa to dozvedeli z archívnych dokumentov ŠtB. Samotní umelci to vraj tušili.

Ako komunistická Štátna bezpečnosť sledovala Milana Lasicu a Júliusa Satinského. Keď išli v zime 1979 na vystúpenie do Prahy, len v jeden deň na nich tajná polícia nasadila 24 eštebákov a 11 áut. Dôkazy o ich masívnom sledovaní našli v Ústave pamäti národa a českom Archíve bezpečnostných zložiek.

Predsedom Správnej rady Ústavu pamäti národa sa stal Jerguš Sivoš. Ako zamestnanec v ústave pôsobí od roku 2003, postupne pracoval na sekcii sprístupňovania
dokumentov, na sekcii dokumentácie a od októbra 2017 ako riaditeľ kancelárie ÚPN.

Polícia odmietla trestné oznámenie Ústavu pamäti národa v súvislosti so skartáciou osobných spisov stoviek príslušníkov ŠtB zo 60. a 70. rokov. Ústav neuspel ani s následnou sťažnosťou. Ku skartáciám došlo na ministerstve vnútra v rokoch 2017 a 2018, keď rezort viedol Robert Kaliňák zo Smeru.

Výbor pre obranu a bezpečnosť odsúdil skartáciu osobných spisov príslušníkov ŠtB narodených v rokoch 1931 – 1937. Skartovali ich za ministra vnútra Roberta Kaliňáka v rokoch 2017 a 2018. Jeho nástupca Roman Mikulec má vec prešetriť.

Predseda dozornej rady UPN Martin Slávik považuje zničenie personálnych spisov eštebákov za prejav absolútnej svojvôle na ministerstve vnútra. „Toto ich konanie by som prirovnal ku konaniu ruských úradov pri aktuálnom zničení inštitúcie Memorial, ktorá dokumentovala stalinistické zločiny.“

Ústav pamäti národa má získať otvorené reprezentatívne sídlo. Nevyužívanú budovu, ktorú mu dal štát tento rok, zrekonštruujú, predpokladané náklady sú vyše 8,2 milióna eur. Vláda odsúhlasila začatie verejného obstarávania. Obnovu by mali zrealizovať do roku 2026.

Ústav pamäti národa 17 rokov nedostal dokumenty o činnosti bezpečnostných zložiek, vrátane SIS a ministerstiev vnútra, spravodlivosti a obrany. Vláda to vzala na vedomie, bezodkladne sa tak má zastaviť skartácia dokumentov o ich činnosti.

Predsedom Správnej rady Ústavu pamäti národa sa stal Ján Pálffy. Od roku 2009 bol hovorcom ÚPN, od roku 2012 aj riaditeľom sekretariátu predsedu Správnej rady ÚPN. Od roku 2013 pôsobil v sekcii vedeckého výskumu.

OĽaNO podporuje za člena Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondreja Krajňáka. „Pán Krajňák spĺňa všetky kritériá potrebné na zastávanie funkcie člena Správnej rady ÚPN, ktoré si naše hnutie jasne stanovilo,“ povedala Anna Verešová.

Poslanci v opakovanej tajnej voľbe zvolili za člena Správnej rady Ústavu pamäti národa Mateja Medveckého. Od 138 prítomných poslancov získal 88 hlasov. Do funkcie ho za poslanecký klub Smer navrhol Robert Fico.

Poslanci nezvolili chýbajúceho člena Správnej rady ÚPN. Od 128 prítomných získal Branislav Borovský (nominant Richarda Vašečku) päť hlasov, Peter Juščák (kandidát opozície) 42 a Matej Medvecký nominovaný Smerom 54. Všetci postupujú do opakovanej voľby. (tasr)

Peter Juščák bude na októbrovej schôdzi v opakovanej voľbe opäť kandidovať na člena Správnej rady ÚPN. Oznámil to poslanec Ondrej Dostál z klubu SaS. V septembri v tajnej voľbe neuspel, plénum zvolilo len kandidáta koaličného Mosta-Híd Juraja Buzalku.

Novým členom Správnej rady ÚPN sa stal Juraj Buzalka, ktorého nominoval klub Mosta-Híd. Rozhodli o tom poslanci Národnej rady v tajnej voľbe.

Do Správnej rady ÚPN kandidujú Branislav Borovský, Juraj Buzalka, Peter Juščák a Janka Šípošová. Dvoch členov bude voliť na septembrovej schôdzi Národná rada. Kandidáti sa predstavili na štvrtkovom rokovaní ľudskoprávneho výboru.

Iniciatíva Pamätaj vyzýva na dôsledné vypočutie kandidátov na členov Správnej rady ÚPN. Od výboru pre ľudské práva očakáva otázky na ich postoj k totalitným režimom, zároveň žiada, aby sa mohla pýtať aj verejnosť a médiá.

KDH by chcelo v správnej rade Ústavu pamäti národa Branislava Borovského z Konfederácie politických väzňov. Do voľby v parlamente ho navrhne nezaradený poslanec a člen hnutia Richard Vašečka.

Právnik Pavol Poláček: Ak chce Babiš pokračovať v žalobách o pravosť agenta Bureša, bude to mať ťažké. Poláček zastupoval Ústav pamäti národa. Je z disidentskej rodiny a pri príprave na proces sa snažil vcítiť do myslenia eštebákov.

Predsedníčkou Správnej rady Ústavu pamäti národa sa stala Andrea Kluknavská, ktorá ju dočasne viedla od novembra po odchode Ondreja Krajňáka. V piatok ju zvolili členovia správnej rady. (tasr)

Ústav pamäti národa bude dočasne viesť podpredsedníčka jeho správnej rady Alena Kluknavská. O delegovaní niektorých kompetencií na jej osobu rozhodli členovia správnej rady.

Prezident v pondelok druhýkrát nepodpísal zákon o Ústave pamäti národa a zákon o udeľovaní štátnych cien premiérom a predsedom parlamentu. Napriek tomu budú zákony platiť.

Prelomenie prezidentovho veta a opätovné schválenie novely zákona o ÚPN je pre iniciatívu Pamätaj veľkým sklamaním. „Schválenie novely bez zapracovania prezidentových pripomienok je normalizačným krokom pre fungovanie ÚPN,“ reagoval hovorca iniciatívy Juraj Šeliga.

Ľudskoprávny výbor odmietol výhrady prezidenta Kisku k zákonu o ÚPN, ktorý vrátil do parlamentu s pripomienkami. Výbor odporučil plénu schváliť zákon v pôvodnom znení. (tasr)