Rodičovstvo

Psychológovia vysvetľujú, ako majú školy riešiť, ak si študenti posielajú polonahé fotky, píšu eseje o vibrátore či obťažujú sa debatami o sexe v trojici. „My dospelí to vyhodnocujeme s rozhorčením, ako môžu niečo také spraviť. Ale keď sa ponoríte do ich sveta, zistíte, že je to bohužiaľ štandard,“ hovoria.

Skupina dievčat na elitnej bratislavskej škole obvinila svojho 17-ročného spolužiaka zo sexuálneho obťažovania. Škola zakázala študentovi chodiť do školy, na online hodinách má vypnutý mikrofón aj kameru. Rodičia s právnikom podali na školu trestné oznámenie. Pozreli sme sa na to, ako by mali školy riešiť sexistické urážky medzi tínedžermi a podobné prípady.

Nárok na celý príspevok pri narodení dieťaťa bude mať matka od 1. mája aj na štvrté dieťa. Zmenu zavádza schválená novela zákona príspevku pri narodení dieťaťa, ktorú predložila Anna Záborská (OĽaNO).

Od ženy čakáme, že bude tri roky alebo dlhšie doma. Keď sa vráti do práce, systém ju prevalcuje, hovorí bývalá poradkyňa v europarlamente Gabriela Virostková. „Dieťa je spoločný projekt, je to v záujme mužov aj celej spoločnosti mať deti, ale podmienky tomu neprispôsobili. Je to nefér a v 21. storočí je to surreálne.“

Desať rokov v práci som nevyhorela, po roku na materskej som tomu bola blízko, hovorí Gabriela Virostková, ktorá pracovala ako poradkyňa v europarlamente a neskôr pre štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Martina Klusa. Dnes opisuje, ako ju zmenilo narodenie jej dieťaťa.

Tisíce ľudí v Miláne protestovali proti rozhodnutiu vlády, ktorá nariadila mestu zrušiť rodičovské práva párom rovnakého pohlavia. V meste toto právo platilo od roku 2018, taliansky rezort vnútra však tento týždeň vyzval vedenie mesta, aby uznávalo iba práva biologických rodičov. (ap)

OĽaNO tvrdí, že návrh, ktorý mal zabezpečiť právo dieťaťa na sprievod v nemocnici, mal viacero nedostatkov a nebol vykonateľný. Zákon predkladala poslankyňa SaS Vladimíra Marcinková.

Naživo: Poslanci OĽaNO o stiahnutom návrhu na právo detí mať pri sebe v nemocnici rodičov.

Výtvarníčka Lenka Blažejová napísala knihu o živote vysokocitlivých ľudí. „Naozaj nepomôže, keď niekomu poviete, že niečo príliš prežíva a nech si to tak neberie, alebo mu poviete, aby sa nehanbil. Ako to mám spraviť?“ hovorí. V rozhovore ďalej opisuje, ako sa vyrovnávala so stratou troch bábätiek a prečo píše knihu pre deti, ktorým sa rozvádzajú rodičia.

Televízna šou Ruža pre nevestu nás stále učí, že ženy by sa mali hlavne snažiť prispôsobiť potenciálnemu partnerovi, píše Vitalia Bella. „Usmievať sa, aj keď sa im do toho nechce, rozprávať na počkanie o svojich minulých vzťahoch, smiať sa na jeho vtipoch, robiť mu príjemnú spoločnosť. Hlavne nebyť vážne.“

Francúzsky filozof vyzýva ľudí, aby namiesto rodiny či romantických vzťahov budovali radšej blízke priateľstvá, považuje to za nevyhnutný akt rebélie. Geoffroy de Lagasnerie spochybňuje spoločenský tlak, ktorý sa podľa neho kladie na rodinu, vlády by podľa neho mali zriadiť ministerstvá priateľstva.

Ministerstvo obrany spustilo výstavbu materskej školy pre deti zamestnancov. Pôjde o prvý rezort na Slovensku, ktorý poskytne tento benefit. Škôlka bude mať kapacitu 60 detí, práce by mali stáť 1,49 milióna eur. Kolaudáciu očakáva rezort v auguste.

Keď ste chudobní, je to, ako keby bol celý svet proti vám, hovorí z vlastnej skúsenosti herečka Daisy May Cooper, ktorá hrá v novom seriáli Rain Dogs. „Každý deň sa skladá zo série rozhodnutí, ktoré vám pripomínajú šachovú hru. Premýšľate v štýle: ak si kúpim tampóny, nebudem mať peniaze na autobus, a tak sa nedostanem na pohovor. Čiže nezískam prácu, z ktorej by som zaplatila nájom a jedlo.“

Novinár Michal Gavroň opisuje, ako spolu s manželkou prežívali stratu dcéry, ktorá zomrela týždeň po narodení. Muži podľa neho nedokážu hovoriť o strate dieťaťa tak otvorene ako ženy. „Dôvodom je akýsi mačovský syndróm. Bojíme sa ukázať slabosť. No myslím si, že ak sa o smrti dieťaťa človek nedokáže rozprávať ani s blízkymi, je niekde problém,“ vraví v rozhovore.

Američanka Deborah Dorbertová porodí dieťa, ktoré do pár hodín po pôrode zomrie pre zriedkavý Potterovej syndróm. Floridské úrady a lekári jej odopreli právo na potrat, ktorý by predčasne ukončil jej traumatizujúce tehotenstvo. Guvernér Floridy Ron DeSantis však chce protipotratový zákon ešte sprísniť.

Autorky zmien v sexuálnej výchove vysvetľujú ministrovi školstva, že nechcú pretláčať antikoncepciu a navádzať deti na skorý sex – ale že deti majú mať dostatok informácií, ako sa chrániť. „Nechcú súčasné deti poučovať, ako si nasadiť kondóm. Lenže tie isté deti natáčajú pornografické videá a posielajú to do sveta,“ hovorí sexuologička Dana Šedivá.

Ak má dieťa mobil a viac ako 11 rokov, neexistuje, aby na ňom ešte nepozeralo porno, hovorí sexuologička Dana Šedivá. Deti takto získavajú nesprávne vzory intímneho správania. Do poradne k nej prichádzajú mladé dievčatá, ktoré napríklad nevedia, že ťahanie za vlasy pri sexe nie je správne.

Keď neplánovane otehotnela s mužom, ktorého ledva poznala, celá rodina jej radila ísť na potrat. Rozhodla sa však, že si dieťa nechá. Sabína v príbehu opisuje, ako zvládala život slobodnej matky, čo bolo pre ňu najťažšie aj ako sa s jej voľbou nakoniec vyrovnali jej rodičia.

Naživo: Boris Kollár a Sme rodina k prídavkom na dieťa.

Policajti sa učia lepšie komunikovať s obeťami. Na školení im vysvetľovali, čo prežíva dieťa, ktoré bolo roky sexuálne zneužívané, alebo prečo sa obete domáceho násilia správajú tak „zvláštne“. Na školení sme sa zúčastnili aj my.

Nová technológia, ktorá vznikla na slovenských univerzitách, môže pre páry znamenať vyššie šance na úspešné umelé oplodnenie. Šéf startupu, ktorý technológiu kúpil, hovorí, že na trh by sa mohla dostať už do dvoch rokov.

Poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS) navrhla úpravu zákona, podľa ktorej by mohli aj poslankyne nastúpiť na materskú dovolenku. Aktuálne to nie je možné, pretože v parlamente by chýbal plný počet 150 poslancov a ovplyvnilo by to hlasovania.

Poslanci posunuli do 2. čítania návrh zákona, ktorý garantuje právo dieťaťa mať pri sebe v nemocnici rodiča. Urobili tak aj na základe petície, ktorú podpísalo viac ako 55-tisíc ľudí. Návrh podávala poslankyňa SaS Vladimíra Marcinková.

Odborníčok na vzťahovú a sexuálnu výchovu sme sa spýtali, ako by mali rodičia hovoriť s deťmi o pohlavných orgánoch, čo im treba vysvetliť o porne a ako by mal rodič reagovať, keď ho dieťa pristihne pri sexe.

SaS organizuje petíciu na zakotvenie práva detí mať pri sebe rodiča v nemocnici. Podľa strany sa toto právo detí porušuje. Strana takto chce apelovať na poslancov, aby podporili novelu zákona, ktorú navrhla Vladimíra Marcinková (SaS).

Pornografické obsahy môžu byť pre dieťa až traumatizujúce, tvrdí v rozhovore detský psychiater Peter Pöthe. „Poznám prípady žien, ktoré mali so začatím sexuálneho života problémy pod dojmom pornografie, ktorej boli v detstve vystavené. Tie scény nevedome prežívali, akoby ich niekto zneužíval,“ hovorí.

Mám klientov, ktorí mi hovoria, že už majú naozaj nejaký plán B, bojím sa o nich, hovorí detský psychiater Peter Pöthe. „Nemyslím si však, že všetci takíto dospievajúci patria na uzatvorené psychiatrické oddelenie,“ vraví v rozhovore. Dodáva, že mnohým deťom by postačovala len psychoterapia, no napriek tomu užívajú lieky.

Deti dnes nemajú silu nadväzovať na staré kamarátstva, namiesto nich majú lieky, vraví psychiater Peter Pöthe. „Trpia najmä úzkosťou, ktorá interferuje s ich chuťou a motiváciou niečo nové hľadať, objavovať, mať radosť zo života,“ hovorí v rozhovore. Vysvetľuje, v čom je na dnešné deti vyvíjaný tlak a prečo nehovorí rodičom, čo sa s ich dieťaťom deje.

Michaela Skokanová opisuje, ako sa jej rodičia dozvedeli, že má detskú mozgovú obrnu. „Lekár im povedal, že som bola pridusená pri pôrode a mám preto detskú mozgovú obrnu: ‚Budete radi, ak vás vôbec spozná. Dajte ju do ústavu a nazdar,‘“ hovorí v rozhovore. Napriek svojej diagnóze vyštudovala vysokú školu a dnes vychováva dievča s Downovým syndrómom.

Michaela Skokanová je na vozíku, no napriek tomu vychováva dievča s Downovým syndrómom. „Viac než diagnóza ju poznamenal ústav,“ hovorí o Edite, ktorú si vzala do pestúnskej starostlivosti. Vybojovať si ju musela pred súdom, pretože sociálni pracovníci jej neverili, že sa o ňu dokáže postarať.

Dana Šibíková, mama Juraja Vankuliča, ktorého zavraždil terorista pred Teplárňou, vychovávala syna osem rokov sama ako slobodná matka. Otec oňho nemal záujem a neozval sa ani teraz po vražde. „Po vražde som čítala na Facebooku komentáre. Ako sa môže matka, ktorá má v profilovke v náručí dve deti, vyjadrovať o LGBTI+ ľuďoch ako o nejakom odpade? Že keby to bolo jej dieťa, tak ho vyhodí. Nepochopím, načo je potom takáto žena matkou.“ 

Nesmiem dovoliť, aby ma nenávisť k nemu zožierala celý život, pretože by to zničilo moju rodinu, hovorí matka dcéry, ktorú zavraždil Breivik. „Súdny proces trval asi desať týždňov. Čím dlhšie to celé trvalo, tým viac sa pre mňa Breivik zmenšoval,“ opisuje v rozhovore.

Materstvo je psychicky veľmi náročné a je dobré, že sa o tom dnes viac hovorí, vraví Kristína Tormová, ktorá o rodičovstve píše knihy, bloguje aj rozpráva verejne. „Vôbec sa nečudujem, keď niektoré ženy majú po pôrode či aj neskôr depresie alebo úzkosti. Je to úplne pochopiteľné. Nespíte, nemôže nikam len tak ísť, 24 hodín denne od vás niekto nonstop niečo potrebuje, stále niekto plače.“

Páchatelia teroristických činov by nemali mať možnosť hovoriť verejne, vraví Lisbeth Røyneland, ktorej dcéru zavraždil Breivik. Podľa nej je chybou, že Breivik opakovane dostal možnosť prehovoriť. „Ukazuje sa to napríklad aj v tom, že práve na Breivika a jeho manifest sa odvolával vrah, ktorý v októbri tohto roku vraždil na Zámockej ulici v Bratislave.“

Na jednej bratislavskej základnej škole skúmali, prečo mladé dievčatá začínajú priskoro sexuálne žiť. „Deviatačky vraveli, že ich jediný záujem je, aby bola sobota a mali sex,” vraví psychologička Eva Poliaková, ktorá sa desiatky rokov venuje skúmaniu tínedžerov a ich sexuálnemu správaniu. Rozprávali sme sa aj s matkou, ktorej dcéra mala prvý sex v 12 rokoch.

Nechcela som byť s niekým len pre to, aby som mala dieťa, hovorí bývalá česká športovkyňa Zuzana Bergrová, ktorá sa rozhodla pre umelé oplodnenie. „Vzťahy sú komplikované aj bez detí, keď s partnerom či partnerkou nie ste naozaj rád či rada.“

Bývalá česká vrcholová športovkyňa Zuzana Bergrová sa v 36 rokoch rozhodla pre oplodnenie darcovskými spermiami. Svojho syna vychováva sama. „Myslím si, že keby som nemohla mať deti pre zdravotné dôvody, tak by som si svoj život dokázala predstaviť aj bez detí. Ale keď tá možnosť na mojej strane bola, nechcela som, aby mi ušiel vlak,“ hovorí v rozhovore.

V najväčšom detskom domove na Slovensku v Kolárove sa starajú o takmer 80 detí. Riaditeľ Tibor Zifčák hovorí, že kým na krúžky majú peňazí dosť, na bicykle alebo kolobežky pre všetky deti im už nestačia. „Ak stojí jeden bicykel tristo eur, nemôžem ho kúpiť 30 deťom naraz, hoci by ho potrebovali a chceli.“

Južná Kórea začne vyšetrovať nelegálne adopcie detí do Európy a USA. Sú podozrenia, že dokumenty o ich pôvode boli počas vlny „vývozu detí“ v 2. polovici 20. storočia sfalšované. Adoptovaní Juhokórejčania sú podľa odhadov najväčšou skupinou adoptovaných osôb na svete. (guardian)

Detský ombudsman Jozef Mikloško reagoval na incident, ktorý sa odohral v Poprade, kde bývalý poslanec ako Mikuláš vynadal deťom: „Pán Kubus použil nevhodné slová, ale na základe jednej nezvládnutej situácie nechcem znehodnotiť jeho prácu s deťmi. Vyzývam k tomu, aby podobné akcie pre veľké množstvo detí boli organizačne zvládnuté tak, aby k takýmto situáciám viac nedochádzalo.“

V Bratislave sa začal pilotný projekt na prestavbu ulíc tak, aby boli bezpečné pre deti – začínajú v okolí školy na Tbiliskej v Rači, kam chodí zhruba 800 detí. Na uliciach pri školách chcú obmedziť rýchlosť a budovať bezpečnejšie priechody, na ktoré budú mať dobrý výhľad aj deti.

V Bratislave za posledné desaťročie zrazilo auto v priemere 17 detí každý rok. Väčšina chodcov a aj cyklistov v prieskume Denníka N hovorí, že sa v uliciach necítia bezpečne.

Prieskum medzi rodičmi jednej z najväčších bratislavských škôl ukazuje, že sa boja svoje deti púšťať samy do školy pred 5. ročníkom, teda predtým, ako majú 10 rokov. „Ľudia sa boja pustiť deti hrať sa vo svojom susedstve,“ vraví Sandra Štasselová z Metropolitného inštitútu Bratislava.

České ekonómky skúmali dôsledky reformy z roku 1995, ktorá umožnila ženám ostať o rok dlhšie na materskej dovolenke. Na deti to malo skôr negatívny vplyv. „Dievčatá v oveľa nižšej miere študujú na vysokej škole a častejšie označujú možnosť, že sú v domácnosti,“ vysvetľuje v rozhovore Klára Kalíšková.

Nevyžiadané rady a otázky o deťoch môžu byť pre mnohých veľmi zraňujúce. Niektorí ich dostávajú nielen od príbuzných, ale aj od takmer neznámych ľudí. „Raz si ku mne na obede prisadol kolega a medzi polievkou a rezňom sa ma opýtal, kedy už chcem mať deti,“ rozpráva Anna. Nemohol vedieť, že sa s manželom pokúša o dieťa už 6 rokov. Trikrát oň prišla v prvom trimestri.

Podľa psychiatra Jozefa Hašta ľudia veľmi neradi hovoria o zlých veciach, ktoré zažili, preto psychické traumy môžu zostať nespracované. Napriek tomu sa podľa neho oplatí k traumám vrátiť a spracovať ich, aby sa v našej pamäti uložili novým spôsobom. V rozhovore opisuje, ako prebieha liečba traumy, ktoré spôsoby sú najefektívnejšie a ako sa dá budovať odolnosť voči traumatizujúcim udalostiam.

Daniela, ktorá spolu s partnerkou vychováva syna, opisuje, aká náročná je cesta lesbického páru za materstvom. Podstúpiť umelé oplodnenie na Slovensku môžu len heterosexuálne páry. Lesbické páry ani single ženy na to nemajú nárok.