Rodičovstvo

Deti môžu prostredníctvom hry na vojnu bezpečne vyriešiť svoje vnútorné konflikty, zbaviť sa strachov a vyrovnať sa s traumou. „Tie fantázie sú tu presne nato, aby sa deti zbavili úzkostí, ktoré by ich inak mohli strašiť v noci ako nočné mory. Alebo by mohli začať byť agresívne,“ hovorí psychoterapeut Peter Pöthe.

Na ženu sa u nás stále nahliada cez prizmu materstva – žena má byť matkou, a keď matkou nie je, potom nesplnila svoju zásadnú životnú úlohu, hovorí režisérka Tereza Nvotová. „Samozrejme, ak žena chce byť matkou, nech ňou je, ale neznamená to predsa, že ja som horší človek, keď matkou nie som.“

Sklon k alkoholizmu sa častejšie prejavuje v rodinách, kde už s ním bojovali rodičia, starí rodičia alebo iní blízki príbuzní. „Je však dôležité vedieť, že túto dispozíciu môžeme buď rozvíjať, alebo si na ňu môžeme dávať pozor – či už u seba, alebo u svojich detí -, a potom sa vôbec nemusí rozvinúť,“ hovorí psychologička Ilona Preslová.

Keď režisérka Tereza Nvotová napísala na Deň matiek status o tom, že nechce byť matkou, otvorila tým tému, ktorá je v našej spoločnosti veľkým tabu. Mnohé ženy sa podľa nej boja, že budú za toto rozhodnutie odsudzované. „Povedala som si, že keď nikto z nich o tom nedokáže hovoriť, poviem to ja.“

Tereza Nvotová. Foto N - Tomáš Benedikovič
Tereza Nvotová. Foto N - Tomáš Benedikovič

Ženy môžu mať po minulotýždňovej tragédii, keď našli v hniezde záchrany mŕtve dieťa, strach tam dieťa dať, hovorí predsedníčka občianskeho združenia Šanca pre nechcených, ktoré zriaďuje hniezda záchrany Anna Ghannamová. „Preto musíme zabezpečiť ďalšie opatrenia, ako kontrolovať kontrolu, aby sa už nikdy nič také nestalo.“

Anna Ghannamová. Foto N - Tomáš Benedikovič
Anna Ghannamová. Foto N - Tomáš Benedikovič

Čerstvé matky môžu zažívať aj pocity zúfalstva, beznádeje a pochybnosti o svojej novej úlohe. „Je dôležité hovoriť o tom, že tieto emócie môžu sprevádzať novú rolu mamy a že ich milujúca mama môže pociťovať,“ hovorí psychologička Jana Zemandl.

Škola nie je príjemné miesto pre deti, ktoré nie sú populárne v kolektíve, hovorí autorka knihy pre mladých Jaternice tiahnu na Paríž. Francúzska spisovateľka Clémentine Beauvais hovorí o zaobchádzaní so šikanou, s traumami a komplexmi v tínedžerskom veku.

Clémentine Beauvais a jej kniha <i>Jaternice tiahnu na Paríž</i> v slovenskom preklade. Foto - Alix Dieudonne, Absynt
Clémentine Beauvais a jej kniha <i>Jaternice tiahnu na Paríž</i> v slovenskom preklade. Foto - Alix Dieudonne, Absynt

Spoluautorka bestselleru Psychológia pre milujúcich rodičov odpovedá na najčastejšie otázky rodičov detí do jedného roka. „Zapnutá televízia vplýva na slovnú zásobu dieťaťa, lebo vtedy má rodič tendenciu sa mu menej venovať. Nie sú však žiadne dôkazy, že v tomto veku by sa dieťa niečo učilo z obrazoviek. Neuškodí mu, ak obrazovku uvidí, ale nemá z toho ani žiadny benefit,“ hovorí Jana Bašnáková.

Rozmaznať bábätko? To je mýtus, vysvetľuje v rozhovore psychologička a neurovedkyňa Jana Bašnáková. „Ak však všetko robíme za dieťa, napríklad ho obliekame do troch rokov alebo nerešpektujeme jeho vôľu, skôr takto vychováme rozmaznané, nesamostatné dieťa.“

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N - Tomáš Benedikovič

Marta Thaller, ktorá na konci tehotenstva prišla o syna, opisuje, ako sa 10 rokov nedokázala vyrovnať so smútkom. „Jednou z najhorších vecí bolo, že moje okolie vôbec nevedelo, ako má reagovať. Našli sa ľudia, ktorí ma poľutovali, a našli sa aj takí, ktorí sa tvárili, že sa nič nestalo. Povedali mi, že mám byť rada, že som to prežila, a že mám ísť ďalej,“ vraví v rozhovore.

Marta Thaller. Foto – archív M. T.
Marta Thaller. Foto – archív M. T.

Telesná zdatnosť detí klesá, čo vplýva aj na ich schopnosť učiť sa, hovorí učiteľ telesnej výchovy a geografie a plavecký tréner Ladislav Ogurčák. So žiakmi trávi čo najviac času vonku, potom sa podľa neho v triedach lepšie sústredia aj viac sa naučia. (čierna labuť)

Rodičia sú stratení najmä vtedy, keď majú zadať dieťaťu hranice, hovorí psychologička Jana Zemandl. Mnohí rodičia podľa nej potrebujú poradiť, keď doma zažívajú „obdobie vzdoru“. „Je to obdobie, keď dieťa začne – vývinovo správne a zdravo – prejavovať svoju vlastnú vôľu, presadzovať svoje potreby, zisťovať, čo chce. Rodičia sa však vtedy začnú cítiť neisto,“ vraví v rozhovore.

Jana Zemandl. Foto N - Tomáš Benedikovič
Jana Zemandl. Foto N - Tomáš Benedikovič

Komora psychológov ponúka návod, ako hovoriť s deťmi o vojne, pridáva aj manuál v ukrajinčine. „Rodič môže dať dieťaťu najavo, že sa hnevá, že ho vojna neteší, ale nemal by pred dieťaťom ukazovať prehnané emócie, pochybovanie, prejavy hystérie, lebo to preň nie je bezpečné,“ vraví prezidentka Slovenskej komory psychológov Eva Klimová.

23-ročná žena otehotnela len pár mesiacov po vysokej škole a nemá nárok na tehotenský príspevok. Už totiž nie je študentkou a zároveň nepracuje dostatočne dlho. Objavila tak dieru v zákone, pre ktorú príde o viac ako tisíc eur od štátu.

Deti môžu pociťovať strach a úzkosť z diania na Ukrajine, rodičia by ich pocity nemali bagatelizovať, vraví detská psychologička Eva Smiková. V rozhovore vysvetľuje, aké je nebezpečné deťom hovoriť „Veď neplač!“ alebo „Veľké deti už neplačú.“

Najhoršie je ostať ticho a s deťmi nehovoriť o vojne na Ukrajine, vraví v rozhovore detská psychologička Eva Smiková. Rodičom radí, ako sa s deťmi zhovárať o strachu zo smrti, zabíjaní vojakov či utečencoch.

Žijem v jednorodičovskej rodine a donedávna som bola spokojná. Potom prišiel covid, hovorí matka dvoch detí v príbehu Jany Shemesh. Ako jediná živiteľka rodiny si Viktória nemohla dovoliť byť slabá. Lenže potom jej telo napadol vírus a ona dostala strach, čo bude s deťmi.

Takmer každý šiesty žiak bol pred pandémiou obeťou šikanovania. Viac ako tretina žiakov bola raz alebo viackrát svedkom šikanovania, vyplýva to zo zistení Štátnej školskej inšpekcie.

Rodičia, ktorí prišli o svoje deti, sa cítia izolovaní, hovorí tanečnica a choreografka Markéta Vacovská, ktorej zomreli dvaja synovia. Aj keď okolie túži rodičom v takej situácii pomôcť, ľudia často nevedia, ako na to. „Aj ja som mala okolo seba osoby, pri ktorých som cítila, že mi chcú pomôcť, ale ich pomoc bola, paradoxne, skôr príťažou. Pomocou, ktorá nepomáha,“ hovorí.

Tanečnica a choreografka Markéta Vacovská prišla v dôsledku genetickej poruchy o svojich dvoch synov. O bolesti zo straty detí hovorí vo svojom predstavení Odlúčenie. „Každý mi hovoril, aká som silná a ako to zvládnem. Ja som však nechcela byť silná! Potrebovala som úplne iné veci. Toto utešovanie mi rozhodne nepomáhalo, iba vo mne zakaždým vyvolalo veľký hnev,“ opisuje v rozhovore.

Markéta Vacovská. Foto – Luce Photography
Markéta Vacovská. Foto – Luce Photography

Projekt Duša a film prinesie dnes o 19.00 diskusiu k filmu Tigre. Odborníci budú debatovať o mimoriadne talentovaných deťoch, ktoré od detstva tvrdo pracujú na dosiahnutí svojich snov. To však nesie so sebou aj veľký tlak na ich psychiku.

Bývalá sólistka Lúčnice opisuje detstvo profesionálnych tanečníc. Na škole na sebe neustále pracovali a boli pod tlakom, aby spĺňali požadované fyzické predpoklady. „Stávalo sa, že keď niekto pribral, rodičia o tom dostali list,“ hovorí v rozhovore Michaela Magalová. Jej príbeh ukazuje, akým tlakom musia čeliť mimoriadne talentované deti.

Michaela Magalová. Foto – archív M. M.
Michaela Magalová. Foto – archív M. M.

Človek môže navonok pôsobiť veľmi sebavedome, ale vo svojom vnútri nemusí mať takmer žiadnu sebaúctu, hovorí psychologička Jana Račková Vyskočil. „Potvrdzujú to aj moje skúsenosti s klientmi, ktorí sú na vysokých postoch, majú pod sebou veľa podriadených, a pritom u nich musíme budovať zdravú sebaúctu – aby mali radi sami seba,“ hovorí v rozhovore.

Môžu nesebavedomí rodičia vychovať sebavedomé dieťa? Podľa psychologičky Jany Račkovej Vyskočil to nie je nemožné, lebo na sebavedomí sa dá pracovať celý život. V rozhovore hovorí aj o tom, ako môžeme u dieťaťa pestovať zdravú sebaúctu, ktoré poznámky môžu byť pre deti zraňujúce a aký vplyv majú pri výchove pochvaly a tresty.

Psychologička radí, ako u detí podporovať rozvoj sebavedomia. „V ranom detstve hrá kľúčovú rolu to, či sú naplnené najzákladnejšie potreby dieťaťa,“ hovorí Jana Račková Vyskočil. Ak sú naplnené, potom dieťa získava o sebe obraz, že je dobrým človekom – lebo sa oň dobre starajú. „To je vlastne začiatok sebaúcty a sebavedomia, ktoré bude mať človek v dospelosti,“ vysvetľuje v rozhovore.

Naši tínedžeri cez pandémiu výrazne pribrali, vnímam to ako svoje zlyhanie, hovorí matka dvojčiat. Deti sa s nárastom váhy nevyrovnali dobre. Aj preto, lebo ona nevedela, ako o téme komunikovať.

Zverejnenie videí z Miloslavova vyvolalo diskusiu o tom, aký trest by si zaslúžili tínedžeri a tínedžerky, ktorí ubližovali 11-ročnému dievčaťu. Detské psychologičky však varujú, že fyzické tresty ako výchovný prostriedok nefungujú. „Tvrdosť a tresty nás neučia vhodnému správaniu. Môžu len na chvíľu zastaviť nevhodné správanie,“ hovorí Miroslava Kumančíková.

Mnohí sa pri pohľade na videá z útoku na tínedžerku v Miloslavove pýtali, ako sa môžu deti smiať pri tom, keď ubližujú druhému človeku. Podľa detských psychologičiek je smiech v takej situácii len spôsob ventilácie napätia. „Môžem sa rozplakať alebo sa môžem vydesiť, ale to v skupine nebude prijaté,“ hovorí psychologička Miroslava Kumančíková.

Aj 14-ročné dieťa môže ísť na Slovensku do väzenia, hovorí v rozhovore prokurátorka Barbora Hubertová, ktorá sa špecializovala na trestnú činnosť mladistvých a detské obete. „Môže sa to stať a aj sa to stáva, nič tomu nebráni. Keď však ide o mladistvého, preferuje sa taký trest, ktorého účelom je ďalšia výchova. Je takisto možné vziať mladistvého do väzby, keď je to odôvodnené.“

Pápež František kritizoval ľudí, ktorí si namiesto detí zaobstarávajú domáce zvieratá. Podľa neho súčasnej spoločnosti chýba dostatok citu pre rodičovstvo. Súčasne podporil miernejšie pravidlá pre adopciu.

Štáty Európskej únie musia dať pas aj dieťaťu s dvoma mamami, rozhodol Súdny dvor EÚ, naše ministerstvá zatiaľ nevedia, čo s tým. Pasy vydáva ministerstvo vnútra, ktoré zatiaľ rozhodnutie súdu analyzuje. Ministerstvo spravodlivosti rozhodnutie Súdneho dvora víta. Naše úrady neuznávajú rodné listy s dvoma ženami alebo dvoma mužmi a vyžadujú potvrdenie o tom, že slovenský občan je biologickým rodičom dieťaťa.

Keď Boris Farkaš nemohol počas pandémie hrať v divadle, začal sa venovať kreslenému humoru, ktorý uverejňuje na sociálnych sieťach. „Samozrejme, aj ja sa jedujem, keď si čítam správy, ale potom si sadnem k počítaču, prepnem na iný level a snažím sa, aby som v tejto neľahkej dobe aspoň obrázkom vylúdil nejaký úsmevček na tvárach ľudí,“ hovorí.

Boris Farkaš. Foto N - Tomáš Benedikovič
Boris Farkaš. Foto N - Tomáš Benedikovič

Keď Barbora Yurkovic opísala na Instagrame svoj traumatizujúci pôrod spred štyroch rokov, prišlo jej takmer 500 ohlasov od žien, ktoré zažili niečo podobné. Ako hovorí, neopísala žiaden extrém, len niečo, čo je úplne bežné – neosobný prístup, chýbajúcu komunikáciu a nemiestne poznámky. „Môj príbeh nie je nejaký strašný, nikto predsa nezomrel, nestalo sa nič vyslovene hrozné. Ale možno zafungovalo práve to, že to bolo úplne bežné a určitú časť z toho zažila každá žena,“ hovorí.

Kvalita hračiek sa veľmi rýchlo prejaví pri ich dlhodobom požičiavaní. Zakladateľka Hračnice, ktorá sa inšpirovala aj knižnicami, hovorí, že napríklad hračky Disney v požičovni nemajú. Naopak, uprednostňujú výrobcov, ktorí dodávajú aj náhradné diely.

Špeciálna pedagogička Katarína Kubasová by pracovné listy pre predškolákov najradšej zakázala. Podľa nej sa u detí niekedy zbytočne zameriavame na výsledok a nevšímame si proces. Cieľom by pritom nemali byť „krásne zošity“, ale to, aby dieťa písalo plynulo. „Žiaľ, stále máme zaužívané, že dieťa má písať krásne, ale krásne nemusí znamenať aj plynulo,“ vysvetľuje.

Len promile detí číta skôr ako v piatich rokoch. Rodičia by sa nemali snažiť urýchliť prirodzený vývin, radí špeciálna pedagogička Katarína Kubasová. „Je dôležité uvedomiť si, že vývin podlieha určitým zákonitostiam, má istú postupnosť. Tak ako trojmesačné dieťa ešte neučíme štvornožkovať, rovnako neučíme trojročné dieťa čítať,“ vysvetľuje v rozhovore.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N - Tomáš Benedikovič

Dvojjazyčné deti môžu zažívať aj šikanu, ale pozitívne zážitky to vyvažujú, hovorí Diána Marosz, ktorá napísala detskú knihu o dvojjazyčnosti. Ako Maďarka sa vydala za Slováka a presťahovala sa z Budapešti do Žiliny. Svoje tri deti vychovávajú od začiatku dvojjazyčne.

Na čo by sa mali pripraviť rodičia dvojjazyčných detí? Ich deti to môžu mať ťažké, ak prostredie vníma inakosť negatívne, hovorí autorka detskej knihy o dvojjazyčnosti Diána Marosz. Podľa psychologičky Jany Ashford by sa však rodičia nemali báť, že sa také dieťa bude cítiť ako cudzinec v oboch jazykových komunitách. „Väčšinou sa dieťa dobre adaptuje minimálne na jednu komunitu a má šancu cítiť sa ako doma v oboch.“

Už o dva týždne by sa na Slovensku mohli začať masovo očkovať proti covidu aj deti od päť do 11 rokov. Dostanú menšiu vakcínu ako staršie deti. Ako bude očkovanie prebiehať a budú deti potrebovať tretiu dávku? Odpovedáme na otázky čitateľov.

Existujú vôbec rozmaznané deti? Psychologička tento termín neuznáva a považuje ho za povrchnú nálepku. „Nikde v súčasnej serióznej odbornej literatúre sa nepíše o rozmaznaných deťoch ani o tom, že za také deti sú vinní rodičia a ich výchovné metódy,“ vysvetľuje Zohar Hagerová.

Organizátorka Detského činu roka spomína v rozhovore príbeh chlapca, ktorý mal fóbiu z gombíkov, a celá trieda sa spojila, aby mu to uľahčila. „Išlo o veľmi malé deti na základnej škole. Dohodli sa s rodičmi tak, že deťom neobliekali nič, na čom boli gombíky. Dokonca deti ani nevyslovovali slovo gombík alebo chlapcovi ukázali, aby si zapchal uši, keď ho išli použiť.“

Detský čin roka ukazuje, že naše deti vedia pomáhať spontánne a nezištne, hovorí  Alexandra Broadhurst Petrovická, štatutárka OZ Detský čin roka. Deti sú podľa nej v porovnaní s dospelými aj viac otvorené inakosti. „Počas môjho detstva v komunistickom režime sa zdalo, že zdravotne a mentálne znevýhodnení ľudia hádam ani neexistujú. Vďaka nášmu projektu som si uvedomila, že deti majú v tomto smere neuveriteľnú otvorenosť.“

Mimo rodín na Slovensku vyrastá viac ako 14-tisíc detí. Detské domovy sa zásadne menia k lepšiemu, veľká väčšina týchto detí vyrastá už v podmienkach pripomínajúcich rodinu.

Pred dvadsiatimi rokmi odišli zo Slovenska do zahraničia na adopcie desiatky detí najmä do USA a do Švédska, štát o týchto prípadoch dodnes nemá veľmi prehľad. Výrazne to komplikuje pokusy už dospelých súrodencov znovu sa stretnúť, ukazuje príbeh Stely zo Slovenska a jej brata v USA.

Počet adopcií na Slovensku každý rok výrazne klesá, aj do zahraničia idú na osvojenie iba v pár prípadoch. Za posledných dvadsať rokov si slovenské deti adoptovali najmä rodiny v Taliansku, Holandsku, Švédsku a Francúzsku.

Na Slovensku dodnes rozdeľujú súrodencov, ktorí vyrastajú mimo svojich rodín. Spolu s 25-ročnou Stelou z východu sme pátrali po jej bratovi, ktorého pred viac ako dvadsiatimi rokmi adoptovali do Ameriky. Štát rozdeleným súrodencom v hľadaní rodiny veľmi nepomáha.

Ilustrácia N – Soňa Ševčíková
Ilustrácia N – Soňa Ševčíková

Odborník na mužskú plodnosť Martin Hrivňák hovorí o najčastejších mýtoch o plodnosti. Vysvetľuje, ako vplýva na spermie syntetická bielizeň, stres, mobil vo vrecku či otužovanie. Veľa mužov podľa neho ešte stále vníma problém s otehotnením ako záležitosť partnerky. „Vidno to aj na tom, že keď sa k nám muž objednáva, tak minimálne v polovici prípadov volá žena.“

Martin Hrivňák. Foto - Peter Lázár
Martin Hrivňák. Foto - Peter Lázár

Keď športová psychologička Michala Bednáriková vidí, ako sa správajú niektorí rodičia, hovorí si, že to vari ani nemôže byť pravda. „Musím však povedať, že niekedy stačí rodiča len jemne naviesť. Ešte som sa nestretla s tým, že by na usmernenie reagoval, že je to hlúposť a nebude to robiť.“

Športová psychologička Michala Bednáriková v rozhovore neodporúča porovnávať výkony detí. „Ak je súťaživé, spraví to samo, ak nie je, iba ho to zrazí k zemi,“ hovorí prezidentka Slovenskej asociácie športovej psychológie.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N - Tomáš Benedikovič

Neurobiologička Dominika Fričová hovorí, ako si v 37 rokoch dala zmraziť vajíčka. „Veľa ľudí si myslelo, že nemám deti, lebo som karieristka. Iba preto, že robím, čo ma baví a čo milujem? Hrozne mi to ubližovalo. Ak by som otehotnela, prispôsobila by som tomu celý svoj život,“ vraví v rozhovore. „Nestalo sa to, ale to neznamená, že by som uprednostňovala kariéru.“

Neurobiologička Dominika Fričová pôsobí v Neuroimunologickom ústave SAV. Foto N – Tomáš Benedikovič
Neurobiologička Dominika Fričová pôsobí v Neuroimunologickom ústave SAV. Foto N – Tomáš Benedikovič

Nové na Dennikn.sk

AM:40Ekonomický newsfilter: S&P nám zhoršila výhľad ratingu, bojí sa nielen vojny, ale aj populistických balíčkov AM:36300 slov z MS: Slováci majú budúcnosť, píše IIHF. Do NHL možno pribudne ďalší hráčVčera PM:41Týždňový newsfilter: Zrodila sa nová prorodinná koalícia Matoviča s fašistamiVčera PM:51Shooty: Rodinný typVčera PM:37Vova, vzdaj toVčera PM:20Biela légia, čierne svedomie a sivá realita – k textu Andreja Bána v Denníku NVčera PM:36Stačilo v krčme povedať, že podporuje povstanie v Maďarsku, a skončil vo väzeníVčera PM:11Tim Henman: Molčan je logická voľba, pre Vajdu by nebolo príjemné trénovať po Djokovićovi iného hráča z top 10Včera AM:15Nedeľná nekázeň: V hovorení treba spomaliť, v počúvaní pridaťVčera AM:47Košický newsfilter: Vojna na Ukrajine zdvihla význam prekladiska v Haniske aj potrebu diaľnice na ZemplínVčera AM:10Bolestný minulý časVčera AM:00Pán tréner Lašák nám povedal, kam strieľať, hovorí Sýkora, ktorý zobral Slafkovskému rekordVčera AM:00300 slov z MS: Bol smutný, lebo mu nezvonil telefón, potom zavolal Šatan. The Athletic píše, ako si Slovensko a Ramsay pomohli02.00 PM:27Keď niekto strieľa ako Sýkora, asi to nebude náhoda. Pokovič a Cibák hodnotia výhru nad Talianskom02.00 PM:51Zaškrtím ju vlastnými rukami, vraví Marina o riaditeľke školy, ktorá odišla s Rusmi. Miestni už tušia, kto kolaboroval02.00 PM:18Biela légia, čierne svedomie a sivá realita02.00 PM:02Český týždeň: Vojna má prvú českú obeť, dobrovoľníka Tomáša našli v masovom hrobe pri Kyjive02.00 PM:24Bolsonaro využíva Trumpovu taktiku. Naša posledná nádej je Lula, zaznieva z Brazílie02.00 PM:23Keď Slafkovský zložil skúseného Kanaďana, v Turku sa stal miláčikom. Legendárny tréner Westerlund má preňho radu02.00 AM:14Škrtel bol anglickejší než väčšina Angličanov. Teraz končí s futbalom02.00 AM:51Tretina Slovákov sú dezorientovaní alebo zlí ľudia, pripomína novinka SND02.00 AM:47Vyšehrad Fylm je nekorektná futbalová satira, ktorá baví aj nudí zároveň02.00 AM:00300 slov z MS: Slafkovský by mal byť draftovou jednotkou, myslí si americký expert02.00 PM:28Bekhend, forhend a ty kokso, išlo to dnu, smial sa Slafkovský, ktorý hovorí, že vie hrať aj lepšie02.00 PM:36Naši tréneri takú odvahu nemajú. Chcelo by to ešte dvoch Hossov, hodnotí Hadamczik výhru nad Kazachmi02.00 PM:26Chcete investovať väčšiu sumu? Nečakajte, hovoria odborníci na akcie02.00 PM:09Pri nerastných surovinách sme sa dlhodobo spoliehali na Čínu. Môžeme na to doplatiť, hovorí odborník na batérie do elektromobilov02.00 PM:39Komentátori Denníka N: Matovič sa nám vysmieva, znovu zamoril debatu a otočil ju iným smerom02.00 PM:33Matovičovo krúžkovné odmení aktívnych rodičov, no nie je isté, či pomôže chudobným02.00 PM:22High 5ive: Nanič počasie, živá scéna. Kultúrny pozdrav z Islandu