Životy žien

Vzťahy partnerov s väčším vekovým rozdielom sú časťou spoločnosti odsudzované a špeciálne terčom kritiky vo dvojici je staršia žena, hovorí v Psychologickej poradni Lenka Pavuková Rušarová. Ak má žena navyše deti v tínedžerskom veku, môže mať problém povedať im o novom partnerovi, ktorý je od nej o dosť mladší.

Smrť matky jej pomohlo zvládnuť umenie, dnes ním pomáha iným. „Keď tvoríme, emócie z nás idú ľahšie von,“ hovorí arteterapeutka Linda van Dalen, ktorá v Košiciach vedie vyhľadávané arteterapeutické centrum CHAT.

Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov sa v Británii znížili na najnižšiu úroveň od roku 2017, keď krajina zaviedla zákon povinne vykazovať platy žien a mužov. Ženy však stále dostávajú len 91 pencí za každú 1 libru, ktorú za rovnakú činnosť zarobí muž. (guardian)

Väčšinu Janinho života ovplyvnil alkohol. Pre závislosť prišla o rodinu aj partnerov a dvakrát potratila. Pila od svojich 19 rokov, o rok oslávi štyridsiatku a posledných päť rokov abstinuje. V otvorenom rozhovore hovorí, ako alkohol ovládne život, zmení povahu aj správanie.

Pätnásť rokov nebolo dňa, keď by som nepila, hovorí 39-ročná Jana, ktorej príbeh je plný alkoholu, násilia, ale aj pochopenia. „Pamätám si, že som bola tínedžerka a rúbali sme drevo, dali nám tvrdý alkohol. Bežne sa tvrdý alkohol nalieval 12- či 13-ročným deťom. Alebo boli zabíjačky a deti dostali rovnaký alkohol ako dospelí,“ hovorí.

Prezidentka upozornila na prípady násilia na ženách z posledných týždňov a situáciu označila za „veľmi znepokojivú“. „Len za posledné týždne sme sa dozvedeli smutné správy o vraždách až troch žien. Dve z nich bývalým či súčasným partnerom“ uviedla s tým, že od začiatku roka boli zaznamenané 4 vraždy žien a jeden pokus o vraždu.

Operácia nádoru prsníka v špecializovanom centre môže pacientke pomôcť viac ako drahé lieky. „Tím lekárov v centre o desiatky percent zvyšuje pravdepodobnosť, že pacientka prežije a že bude žiť viac rokov,“ hovorí klinická onkologička Bela Mriňáková z Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave.

Neraz som zažívala obťažovanie, vraví v rozhovore režisérka Debora Pastirčáková. „V práci sa to dialo od mužov, ktorí boli funkčne nižšie ako ja. Myslím si, že by bol na mieste skôr istý rešpekt, nie nemiestne alebo sexistické poznámky a prejavy. Byť jemnou a nebodaj mladšie vyzerajúcou ženou nemôže byť výzva na obťažovanie.“

OSN zvolila za predsedu Komisie pre postavenie žien predstaviteľa Saudskej Arábie. Amnesty International v reakcii uviedla, že je voľbou šokovaná. Správa Svetového ekonomického fóra o rodovej rovnosti radí Saudskú Arábiu na 132. miesto zo 146 krajín.

Lieky sa mi hnusili, dnes viem, že ich potrebujem, hovorí Marcela Izakovičová, ktorá od 13 rokov trpela depresiami. „Keď máte depresiu, cítite sa osamelo a nikto nevie, ako vám pomôcť,“ vraví autorka profilu Porušená holka. Po 7 rokoch liečby a období, keď strácala nádej, je dnes v stabilizovanom stave.

Študentka Veronika opisuje život s telesnou dysmorfiou – poruchou, ktorá vás presviedča o vlastnej škaredosti. V najhorších obdobiach celé dni kontrolovala svoj vzhľad a do zrkadla sa pozrela aj dvestokrát. „Zdeformovala som samu seba, pripadala som si ako obraz od Picassa,“ hovorí. Telesnú dysmorfiu u nej do veľkej miery spustila poznámka od rodiny.

Hoci sú ukrajinské vojačky právne rovné vojakom, realita je iná, vraví ukrajinská sociologička Anna Kvitová. „Čelia prehnane ochranárskym postojom a tí, čo rozhodujú o ich umiestnení, im radšej nájdu jednoduchšiu prácu a držia ich ďalej od frontovej línie,“ vysvetľuje v rozhovore.

Lekári začínajú chápať, že existujú špecificky „ženské“ choroby a treba ich brať vážne, píše Silvie Lauder. Upozorňuje na výskum genetičky Marleny Fejzo, ktorá sama trpela extrémnou formou tehotenskej nevoľnosti, že sa rozhodla svoj výskum zamerať na to, ako zmierniť či potlačiť tieto nepríjemné prejavy.

Jedna z vecí, ktoré vojna zmenila, je to, ako ženy nazerajú na seba, vraví ukrajinská sociologička Anna Kvitová. „Zistili, že sa dokážu chopiť zbrane. Iné zistili, že sa dokážu postarať o celú domácnosť a celú rodinu samy bez muža. Už im nikto nemôže povedať, že niečo nedokážu.“

Mám pravidelne sa ozývajúcich hejterov, ktorí kopírujú výroky politikov alebo ‚hviezd‘ dezinfoscény,“ hovorí moderátorka Jana Krescanko Dibáková. Súdny spor, ktorý sa týka urážok voči nej, trvá už päť rokov. „Cítim bezmocnosť z toho, že sa nevieme dopracovať k výsledku,“ vraví v rozhovore.

Keď prišla Martina s nevoľnosťami k lekárovi, poradil jej, aby sa „snažila nevracať“. Podobnú skúsenosť má množstvo žien, no nové výskumy ukazujú, že aj s bolestivou menštruáciou, nevoľnosťami v tehotenstve a prejavmi menopauzy sa dá niečo robiť.

Ľudia si dovolia k ženám veci, ktoré by si voči mužovi v tej istej profesii nikdy nedovolili, hovorí režisérka Mariana Čengel Solčanská o skúsenostiach vo filmovej brandži. Mnohým ženám v umeleckých profesiách chýba podpora a pochopenie, aby dokázali pracovať aj po narodení detí.

Od žien v umení čakáme nemožné, hovoria v ankete Sláva Daubnerová, Wanda Adamík Hrycová, Tereza Nvotová a ďalšie ženy v umeleckých profesiách. V reakcii na prerušený prejav režisérky Darie Kashcheevy, ktorý rezonoval na Českých levoch, sme sa ich pýtali, aké majú skúsenosti s nerovným postavením žien a mužov v kultúre.

Na celom svete dramaticky pribúda prípadov ženskej obriezky, upozorňuje UNICEF s tým, že dievčatá sú mrzačené v čoraz mladšom veku. Počet žien s obriezkou sa od roku 2016 zvýšil z 200 na 230 miliónov. (čtk, guardian)

Od začiatku roka 2024 eviduje platforma Bezpečná žurnalistika na Slovensku deväť hlásení o útokoch na ženy novinárky. Ide o rapídny nárast v porovnaní s minulým rokom, keď za 10 mesiacov platforma zaznamenala 21 útokov na ženy.

31-ročná Lucie Levá rozpráva o tom, aké bolo vypočuť si diagnózu rakoviny po tretí raz. „Keď sa mi ochorenie vrátilo prvýkrát, tak som si prešla hroznou stratou viery. Naozaj som si myslela, že keď budem pevne veriť, že sa mi choroba nevráti, skutočne som v tom bola veľmi pozitívna a plná nádeje… a aha… Verila som, bola som pozitívna a nič.“

Prezidentka Zuzana Čaputová hovorila v Bruseli o útokoch na ženy vo verejnom živote. Okrem političiek sa to podľa nej týka aj novinárok, aktivistiek, umelkýň či vedkýň. To odrádza ženy a dievčatá od účasti na riešení vecí verejných.

Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava uvedie 8. marca scénické čítanie hejtov s názvom Odrežem ti hlavu!, ktoré napísali a zaslali novinárkam, političkám či ženám z kultúry. Čítanie sa bude konať symbolicky na Medzinárodný deň žien.

V Katalánsku od pondelka začali v lekárňach zadarmo poskytovať menštruačné pomôcky určené na opakované použitie, ako sú kalíšky, spodná bielizeň či látkové vložky. Krok regionálnej vlády môže pomôcť približne 2,5 miliónu ľudí.

Kúpila som si jednosmernú letenku a odišla, hovorí Slovenka Erika Koštialová o tom, ako sa dostala do Paríža bez práce, bývania či znalosti francúzštiny. Povedala si, že nemá čo stratiť. „Zobrala som si k srdcu, že ľudia viac ľutujú to, čo neurobia, ako to, čo urobia. Keď niečo vyskúšate a je to zlé, tak to ľutujete menej, než keď to nevyskúšate.“

Sexuálne násilie sa začína tam, kde sú nám naši sexuálni partneri ľahostajní, vraví výskumníčka a pedagogička Veronika Valkovičová. „Prevenciou proti sexuálnemu násiliu je teda záujem a starosť o to, čo ľudia v našom okolí potrebujú, chcú a na čom im záleží,“ vysvetľuje a vyberá päť kníh k téme.

Washington Post sledoval príbeh Brazílčanky, ktorá kvôli interrupcii precestovala 2700 km. V jej krajine sú interrupcie nelegálne a pri tajných interrupciách každé dva dni zomrie jedna žena. Cristina od strachu schudla 9 kg, o svojej ceste povedala iba priateľovi, ktorý ju odhováral s tým, že pácha vraždu.

Po 15 rokoch sa Jana Bercelová vrátila z Londýna do rodného Humenného a založila v ňom kultúrne a komunitné centrum Nerv. Za päť rokov si získalo množstvo návštevníkov rôznych generácií. „Chcela som urobiť niečo pozitívne,“ hovorí.

Ženy sa vydávali aj v detskom veku, obvykle bez lásky, smutné a vystrašené, hovorí o tradičných svadbách v minulosti výskumníčka Alžbeta Lukáčová. „Dievčatá rešpektovali predstavu rodiny o ich partneroch. Nedovolili si konať samostatne, v spoločenskom rebríčku boli až na konci, na ich city a názory sa príliš nehľadelo. V novej rodine robili najťažšie práce a dostávali najmenej jedla.“

Pre ženu bez detí ani nemáme slovo, vraví historička Peggy O’Donnellová Heffingtonová, ktorá skúma bezdetnosť. Pripomína, že to nie je nový módny výstrelok a mnohé dôvody z minulosti sú aktuálne aj v 21. storočí.

Keď nie potraty, tak znásilnenia. Jana Shemesh píše, ako sa ide na Slovensku znovu ubližovať ženám. „V koalícii môžu byť niektorí a niektoré trochu v panike z toho, za čo hlasovali. Je však veľká šanca, že sa otrasú a ženám sa tu bude žiť ako vždy. V obavách, čo si zas na ne vymyslia a ako sa ony budú proti tomu brániť.“

Štáty EÚ a europoslanci sa zhodli na podobe novej smernice o boji proti násiliu voči ženám, oznámila podpredsedníčka eurokomisie Věra Jourová. Ambíciou normy je prevencia a boj proti násiliu voči ženám, kriminalizácia určitých foriem násilia páchaného na ženách bez ohľadu na to, či sa deje on-line alebo off-line, a silnejšie práva obetiam.

Poľský ústavný súd nebude zisťovať, či je Istanbulský dohovor v súlade s ústavou. Premiér Tusk stiahol žiadosť svojho predchodcu Morawieckého, ktorý sa na súd obrátil v júli 2020.

Kristína Víglaská Lévai bola závislá od pervitínu a tri mesiace strávila v resocializačnom zariadení Čistý deň. „Prestala som brať drogy nie vďaka nim, ale kvôli nim, lebo som sa bála, že by som sa tam vrátila. Bolo to pre mňa traumatizujúce,“ hovorí v rozhovore.

Kristína Víglaská Lévai v rozhovore opisuje, prečo začala užívať pervitín: „Rozvedená rodina, povedzme, že mi chýbal ocko. Veľmi som chcela mať kamarátov, s tým som vždy mala problém. Zažila som aj šikanu od dievčat na gymnáziu. Bol to pre mňa únik do lepšieho života, ale netušila som, aké to bude mať následky.“

Bezpečný ženský dom Brána do života poskytuje útočisko ženám a ich deťom, na ktorých bolo páchané násilie. „Ženy sú často zmätené a vzťahujú vinu na seba. Je dobré povedať im, že to, čo sa deje, je násilie a nie je to v poriadku,“ hovorí jeho riaditeľka Judita Majerová. (čierna labuť)

Lepšie orientačné schopnosti mužov nesúvisia až tak s tým, že sa takí narodili, ale s tým, ako vychovávame chlapcov a dievčatá, píše Jana Shemesh. „Ukázalo sa, že ženy aj muži majú potenciálne rovnaké orientačné schopnosti, len u mužov sa viac rozvíjajú od detstva, čo súvisí s tým, aké aktivity robia a čo sa od nich očakáva.“

Závislosť je chronická choroba, nedá sa vyliečiť, vraví speváčka I am Rosie, ktorá strávila mesiac v liečebni, no po tom, čo podpísala reverz, sa jej závislosť od liekov a alkoholu vrátila. Po ďalších troch mesiacoch v nemocnici abstinuje, no chce sa vrátiť na stabilizačnú liečbu.

Keď závisláci niečo potrebujú, vymyslia si hory-doly, vraví speváčka I am Rosie, ktorá bojuje so závislosťou od liekov. Tie kombinovala s alkoholom, až sa takmer utopila v akvaparku. Teraz má za sebou prvé triezve Vianoce a opisuje, ako sa učí spať bez liekov.

Tridsiatnička Jana zažila ťažký pôrod, pri ktorom ju navyše nemohol sprevádzať manžel, lebo personál nemocnice ho zabudol zavolať. „Je pre mňa strašne ťažké prijať, že so mnou pôrod nik blízky neprežil. Že som v tej neľahkej a dôležitej chvíli zostala sama. Keď som prišla domov, uvedomila som si, že manželovi asi nikdy nebudem vedieť presne povedať, ako to naozaj bolo. Samota, ktorú som cítila, sa vo mne vlečie dodnes,“ opisuje.

Tridsiatnička Jana opisuje, ako zážitok z pôrodu zmenil jej pohľad na materstvo aj na vlastnú ženskosť. „Pred otehotnením som veľa pracovala na svojej sebahodnote a sebaprijatí. Veľmi ťažko sa to vyjadruje slovami, ale po pôrode sa nemám rada,“ hovorí Jana, ktorá dnes navštevuje terapiu.

Lily Gladstone získala Zlatý glóbus ako prvá herečka spomedzi pôvodných obyvateľov Ameriky. Sláva jej vraj priniesla lepšie šaty a menej pohodlné topánky, ale do Los Angeles sa presťahovať nechce. Bojí sa škatuľkovania za to, kým je, ako vyzerá a že o sebe referuje nielen zámenom „ona“, ale aj „oni“. Má to však celkom iný dôvod, než si mnohí myslia.

Jana Shemesh píše o novej hviezde sociálnych sietí v USA, 32-ročnej Gypsy Rose Blanchardovej, ktorú nedávno prepustili z väzenia, kde si odpykávala osemročný trest za to, že presvedčila svojho vtedajšieho priateľa, aby zabil jej matku. „Jej príbeh zneužívania vlastnou matkou pozná vďaka dramatizácii aj niekoľkým dokumentom takmer celá Amerika.“

Tri ženy vysvetľujú, prečo si po rozvode znovu zvolili rodné priezvisko. „Už by sme si mužovo nevzali,“ hovoria o svojich pocitoch. Zatiaľ čo na manželovo priezvisko si zvykali ťažko, k svojmu pôvodnému sa vrátili bez ťažkostí a opisujú to ako návrat domov.

Pod slnkom Jany Shemesh bilancuje rok 2023 z pohľadu ženských práv: Iránky tvrdo doplatili na svoju občiansku statočnosť, situácia v Afganistane sa ďalej zhoršovala, vo viacerých štátoch USA pokračovalo okliešťovanie reprodukčných práv. V tom istom roku sa však mnohé veci aj zlepšili.