Iránsky jadrový program

Irán v posledných mesiacoch výrazne navýšil zásoby obohateného uránu, hoci mierne znížil množstvo uránu obohateného na úroveň, ktorá má blízko k výrobe jadrovej bomby. Ukázala to dnes dôverná správa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, ktorú získali agentúry Reuters a AFP na nahliadnutie.

Irán začal s výstavbou svojho štvrtého výskumného jadrového reaktora v meste Isfahán. V súčasnosti je v Iráne v prevádzke len jedna jadrová elektráreň. Krajina dlhodobo čelí kritike pre svoj jadrový program a obvineniam z pokusov o výrobu jadrových zbraní.

USA, Nemecko, Francúzsko a Británia odsúdili Irán za zosilnenie výroby vysoko obohateného uránu. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu v posledných týždňoch pozorovala nárast v tempe výroby uránu obohateného na 60 percent, ktorý sa blíži k materiálu použiteľnému v jadrovej bombe.

Irán výrazne pokročil s obohacovaním uránu, tvrdí správa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Na úroveň 60 % obohatil už také množstvo tohto prvku, že by to stačilo na výrobu troch jadrových bômb. (reuters)

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi vyzval svet, aby zabránil Iránu vyvinúť jadrové zbrane. V opačnom prípade podľa Rafaela Grossiho pôjde o podobné zlyhanie ako v prípade Severnej Kórey.

Irán odobral akreditáciu približne tretine z najskúsenejších inšpektorov, ktorí monitorovali jadrový program. Riaditeľ agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi to ostro odsúdil ako neprimeraný a bezprecedentný jednostranný krok. Teherán tvrdí, že ide o reakciu na údajnú snahu Západu zneužiť agentúru na vlastné politické ciele.

Irán zakázal v krajine pôsobenie niekoľkým inšpektorom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Agentúra uviedla, že Teherán odmietol tretinu hlavnej skupiny najskúsenejších odborníkov, ktorí boli poverení kontrolami v jadrových zariadeniach. (reuters)

Desiatky krajín žiadajú, aby Irán objasnil otázky v súvislosti so svojím jadrovým programom a zverejnil aktuálne umiestnenie jadrových materiálov z niekdajších tajných zariadení.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu nezaznamenala žiadny pokrok v rokovaniach s Iránom o citlivých otázkach jeho jadrového programu, ako sú opätovná inštalácia monitorovacích kamier alebo vysvetlenie nedávneho nálezu stôp uránu na neohlásených miestach.

Podľa USA aktuálne žiadna jadrová dohoda s Iránom nie je na dosah. Minister zahraničných vecí Anthony Blinken to povedal po tom, ako sa v posledných mesiacoch obnovili nepriame rokovania sprostredkované Ománom.

Emmanuel Macron vyzval Irán, aby prestal podporovať Rusko dodávkami dronov, ktorými ruské jednotky útočia na ukrajinské mestá. V telefonáte s iránskym prezidentom zároveň vyjadril obavy v súvislosti s iránskym jadrovým programom. (afp)

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu odmietla, že v prípade Iránu zmiernila svoje kontrolné štandardy. Výčitka zaznela z Izraela po tom, ako sa organizácia uspokojila s iránskym vysvetlením prítomnosti častíc uránu na pracovisku, kde sa urán nachádzať nemal. (reuters)

Spojené štáty sú naďalej odhodlané podporovať Izrael, pre ktorý je najväčšou hrozbou Irán. Teherán nezíska jadrové zbrane, povedal americký minister zahraničia Antony Blinken na konferencii Americko-izraelského výboru pre verejné záležitosti.

Krajiny G7 chcú v spoločnom stanovisku vyjadriť hlboké znepokojenie z rozvoja iránskeho jadrového programu aj z dodávok iránskych rakiet a dronov iným krajinám. Teherán podľa USA poskytol Moskve od augusta vyše 400 dronov a Rusko sa usiluje o nákup ďalších. (reuters)

73-ročná americká diplomatka Wendy Shermanová odchádza do dôchodku. Súčasná námestníčka ministra zahraničných vecí koordinovala politiku voči Číne, kedysi sprostredkovala medzičasom už skrachované jadrové dohody s KĽDR a s Iránom. (cnn)

Izraelský minister obrany vyhlásil, že Irán má dostatok uránu na výrobu piatich jadrových bômb. „Nepochybujte o tom, že Iránu nebude stačiť jedna jadrová bomba. Doteraz získal dosť materiálu obohateného na 20 a 60 percent na výrobu piatich jadrových bômb,“ povedal Joav Galant.

Irán zadržal v Perzskom zálive už druhý ropný tanker v priebehu necelého týždňa. Loď Niovi bez nákladu patrí gréckej spoločnosti, prinútili ju zamieriť do prístavu Bandar Abbás. USA odsúdili iránske zastrašovanie a obmedzovanie slobody moreplavby. (afp)

Irán viac ako jadrovú zbraň potrebuje jadrovú dohodu, vraví expert Josef Kraus. Krajina sa totiž zmieta v ťažkej ekonomickej kríze a potrebuje odstrániť medzinárodné sankcie. Dohoda je však v nedohľadne aj preto, lebo Irán vo vojne proti Ukrajine podporuje Rusko.

Irán a Saudská Arábia diskutovali o obnove bilaterálnych návštev a letov medzi oboma krajinami, začnú pripravovať aj znovuotvorenie veľvyslanectiev. Vyplýva to z vyhlásenia, ktoré podpísali ich ministri zahraničných vecí v Pekingu, ktorý dohodu sprostredkoval.

Irán je pripravený spolupracovať s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu a poskytnúť jej ďalšie informácie a prístup, aby mohla pokračovať v prerušenom vyšetrovaní, ktoré sa týka nálezu uránových častíc na troch neohlásených miestach v Iráne.

USA zaviedli nové sankcie proti Iránu. Týkajú sa lodnej dopravy a petrochemického priemyslu. Na zozname sa ocitlo aj 20 nákladných lodí s väzbami na firmy v Číne, vo Vietname a v Spojených arabských emirátoch.

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi v piatok príde do Iránu. Návšteva prichádza po tom, čo experti agentúry v Iráne v januári našli stopy uránu obohateného na 83,7 percenta, teda blízko 90 percent, ktoré sú potrebné na výrobu jadrových zbraní.

Podľa Pentagónu by Iránu trvalo zhruba 12 dní, aby získal dostatok materiálu na výrobu jednej jadrovej bomby. Námestník ministra obrany Colin Kahl to povedal na vypočutí v snemovni reprezentantov. Ešte v roku 2018 by to podľa neho trvalo celý rok.

EÚ preveruje právne možnosti, ako označiť iránske revolučné gardy za teroristickú organizáciu. Informuje o tom Financial Times, podľa ktorého by takýto krok ukončil akékoľvek nádeje na obnovenie medzinárodnej dohody, ktorá mala Teherán odradiť od vývoja jadrovej zbrane.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell vyzval Irán, aby okamžite ukončil podporu Ruska. Povedal to iránskemu ministrovi zahraničia Hosejnovi Amírabdolláhjánovi pri stretnutí v Jordánsku. Na obnovení jadrovej dohody chce Borell s Teheránom ďalej spolupracovať. (reuters)

Nemecko na pôde OSN kritizovalo Irán za dodávky zbraní Rusku, ktoré sa používajú vo vojne na Ukrajine. „Iránske bojové drony Rusku poskytujú dodatočné prostriedky na to, aby útočilo na civilnú infraštruktúru a terorizovalo ukrajinských civilistov,“ povedala nemecká veľvyslankyňa pri OSN Antje Leendertse. 

Irán začal s výstavbou jadrovej elektrárne na juhozápade krajiny, ktorú plánoval celé desaťročia. Výstavba by mala trvať osem rokov, podieľať sa na nej budú iránske spoločnosti a náklady na výstavbu by mali dosiahnuť približne dve miliardy dolárov.

Británia, Francúzsko a Nemecko odsúdili rozšírenie iránskeho jadrového programu. Krok podľa nich nemá žiadne hodnoverné civilné opodstatnenie, nesie však významné riziká súvisiace so šírením jadrových zbraní. Už aj MAAE potvrdila, že Teherán začal v zariadení Fordo obohacovať urán na 60 %. (reuters)

Oznámenie Iránu, že vraj vyvinul hypersonickú strelu, zvyšuje obavy z jeho jadrového programu, vyhlásil šéf MAAE Rafael Grossi. Agentúra aktuálne informovala, že Irán zvýšil zásoby vysoko obohateného uránu. (afp)

Irán zvýšil zásoby vysoko obohateného uránu, informuje MAAE. Podľa agentúry navyše stále nedostatočne spolupracuje na dohľade nad svojimi jadrovými zariadeniami. Do Teheránu by mala v novembri pricestovať medzinárodná delegácia. (ap)

Irán tvrdí, že prvý raz vyrobil hypersonickú balistickú strelu. Toto oznámenie zrejme zvýši obavy v súvislosti s iránskym vojenským arzenálom, viacerí západní vojenskí odborníci však pripomínajú, že Irán často preháňa. (reuters)

USA uvalili sankcie na sieť pašerákov iránskej ropy, ktorá sprostredkováva obchod a prináša zisk vojenskej organizácii Hizballáh a iránskym revolučným gardám. (čtk)

Biely dom tvrdí, že má dôkazy o tom, že Irán vyslal svojich vojakov na Krym, aby pomáhali s prevádzkou dronov pri ruských útokoch na Ukrajinu. Washington zároveň upozornil, že šance na obnovenie dohody o iránskom jadrovom programe z roku 2015 sú teraz veľmi nízke. (ap)

EÚ zmrazí majetok trom ľuďom a jednej firme zodpovedným za dodávky iránskych dronov Rusku, ktoré ich využíva vo vojne proti Ukrajine. Sankcie začnú platiť dnes popoludní, oznámilo české predsedníctvo.

Iránski inštruktori učia na Kryme ruských vojakov ovládať drony, podľa jedného zo zdrojov CNN ich sú na polostrove desiatky. Nie je jasné, či ich aj sami navádzajú, ale NYT píše, že pre chyby ruských operátorov bola prvá dodávka iránskych lietadiel neúčinná.

USA podniknú kroky voči každej firme či štátu, ktoré budú spolupracovať s iránskym programom bezpilotných lietadiel. Podľa ministerstva zahraničných vecí je prehlbovanie rusko-iránskeho spojenectva „niečím, čo by celý svet mal vnímať ako závažnú hrozbu“.

EÚ je pripravená potrestať Irán za drony na Ukrajine, ale niektoré krajiny žiadajú ďalšie dôkazy o ich dodávkach Rusku. Na otázku, či opatrnosť v prístupe k Teheránu súvisí so snahou oživiť dohodu o jadrovom programe, šéf diplomacie Joseph Borrell neodpovedal.

Iránsky prezident Ebráhim Raísí povedal, že „existujú náznaky, že sa holokaust stal. Ak áno, treba to vyšetriť“. Iránski politici holokaust doteraz popierali, Irán neuznáva ani existenciu Izraela. Izraelský premiér Jair Lapid následne zverejnil na Twitteri fotografie zavraždených ľudí. (toe)

Irán podľa európskych účastníkov rozhovorov o jadrovom programe nespolupracuje s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu. Iránska odpoveď na dohodu podľa Francúzska, Nemecka a Británie vyvoláva pochyby, či sa Irán chce k pôvodnej dohode z roku 2015 naozaj vrátiť. (reuters)

USA uvalili na Irán sankcie za jeho kyberútok na Albánsko. „Nebudeme tolerovať čoraz agresívnejšie kybernetické aktivity Iránu,“ povedal námestník ministra financií Brian Nelson. Podľa albánskej vlády sa útok príliš nevydaril a nespôsobil trvalé škody. (afp)

Spojené štáty uvalili sankcie na iránsku spoločnosť, ktorá pomohla dopraviť do Ruska útočné drony, aké by mohli byť nasadené do vojny na Ukrajine. Safiran Airport Services koordinovala ruské vojenské lety medzi Iránom a Ruskom, vrátane tých, ktoré prepravovali drony, personál a súvisiace vybavenie. (tasr, reuters)

Irán za posledné tri mesiace výrazne zvýšil zásoby uránu obohateného na 60 %. Ak by s obohacovaním pokračoval, také množstvo by stačilo na výrobu jadrovej bomby, informovala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu. Teherán jej zároveň stále nezodpovedal otázky o stopách uránu objavených na troch neoznačených pracoviskách. (reuters)

Izraelský premiér Jair Lapid a Joe Biden rokovali o jadrovej dohode s Iránom. Podľa amerického prezidenta USA nikdy nedovolia, aby Teherán získal jadrovú zbraň. Izrael návrh na dohodu zo strany EÚ predtým označil za zlý. (reuters)

Irán požaduje, aby v texte o obnovení jadrovej dohody boli zahrnuté väčšie záruky. Minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján to povedal na tlačovej konferencii s ruským kolegom Sergejom Lavrovom. „Ak dokážeme posilniť existujúci text, dosiahnutie dohody nebude ďaleko,“ tvrdí Abdollahján. (afp)

Iránci zadržali v Perzskom zálive americké bezposádkové prieskumné plavidlo. Prepustili ho až po tom, čo na miesto zamierili americká vojenská loď a vrtuľník. „Americké námorné sily budú aj naďalej ostražité a budú lietať, plaviť sa a operovať všade tam, kde im to dovoľuje medzinárodné právo,“ reagoval na incident viceadmirál Brad Cooper. (afp)

Návrh dohody o iránskom jadrovom programe predpokladá, že Irán zastaví obohacovanie uránu a USA sa k pôvodnej dohode z roku 2015 vrátia do asi 160 dní po podpise, píše izraelský denník Haarec. Irán sa má tiež zaviazať prepustiť zadržiavaných občanov zo Západu, výmenou za čo sa uvoľní jeho zmrazený majetok.

Šéf izraelskej tajnej služby Mosad navštívi USA, kde bude rokovať o možnom obnovení iránskej jadrovej dohody z roku 2015. Izrael odrádza západné krajiny od dohody, tvrdí, že by uľahčila financovanie militantov podporovaných Iránom. (afp)

Iránska exilová opozícia podala v USA žalobu na iránskeho prezidenta Ebráhima Raísího za jeho údajnú úlohu pri mučení a vraždení disidentov v roku 1988. Komplikuje tým situáciu americkým úradom krátko pred začatím zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, ktorého by sa mal Raísí zúčastniť. (afp)