Pekné veci

Po priestore najskôr behám s telefónom, hovorí fotograf architektúry Matej Hakár, ktorého tvorbu v súčasnosti vyhľadávajú oceňované domáce ateliéry aj občianske združenie Čierne diery. Vysvetľuje, prečo mu fotenie domu či bytu zaberie celý deň, ako vzniká výber fotiek, ktorý sa dostane do médií, aj či sú vydavatelia ochotní za publikovanie fotografií platiť.

Stačí prehodiť písmená a z českej „mlhy“ budete mať slovenskú „hmlu“. A hoci majú obidve slová rovnaký základ, Čechom to slovenské pripadá ako tajomný jazykolam. Prečítajte si ďalšie vydanie Česko-slovenského slova týždňa.

Izbovým rastlinám sa treba venovať celoročne, nielen vtedy, keď sa im nedarí, hovorí Matúš Varsik, ktorý sa venuje ich predaju. Zima je pre rastliny náročná a ľudia by na ňu mali myslieť už vtedy, keď si rastlinu prinesú domov a hľadajú jej vhodné miesto. „Je dobré, ak môže zostať na jednom mieste počas celého roka a nemusí sa veľmi presúvať.“

Zapisujte si, po čom túžia vaši blízki, a potom im to splňte, znie jeden zo 40 tipov, ako tento rok urobiť svet lepším. „Pozorne počúvajte svojho partnera alebo partnerku, kolegov, blízkych a susedov a zapisujte si akékoľvek maličkosti, ktoré medzi rečou spomenú ako niečo, čo ich teší, čo majú radi alebo po čom túžia,“ radí psychologička Táňa Sedláková.

Vzory obrusov, závesov a ďalších textílií sa mnohým z detstva spájajú s produkciou podniku Dielo, ktorý mal predajne po celom Slovensku. Prvé otvorili v Bratislave, Košiciach a Martine už v roku 1958. Všetky výrobky, ktoré sa v nich predávali, musela odsúhlasiť výtvarná komisia. Dnes môžete niektoré z nich vidieť v Slovenskom múzeu dizajnu.

Osamelí seniori si prajú papuče, tepláky, gitaru, karaoke či nitky na vyšívanie. Do projektu Vianočný zázrak sa ich tento rok zapojil rekordný počet a hrozí, že sa všetky priania prvý raz nepodarí splniť. Na hodnotnejšie dary sa dá prispieť aj do zbierky.

Kým v zahraničí ľudia vyhľadávajú vintage nábytok, ktorý sa nemusí repasovať, u nás často chcú, aby vyzeral ako nový. „Myslím si však, že patina na tento nábytok v istej miere patrí, a snažím sa o tom edukovať aj zákazníkov,“ hovorí Vlaďa Ilavská, ktorá dováža vintage nábytok na Slovensko. „Aj 70-ročný človek má vrásky a má ich aj nábytok.“

Prinášame ďalší tip na ľudí, ktorým môžete počas adventu pomôcť. Muskulárni dystrofici alebo pacienti trpiaci ALS dnes patria medzi mimoriadne ohrozenú skupinu. Majú oslabené dýchacie svaly a prípadné nakazenie covidom je pre nich mimoriadne nebezpečné. Počas pandémie majú navyše zhoršený prístup k pomoci od osobných asistentov.

Vlaďa Ilavská zháňa po Európe originálny vintage nábytok a niektoré dizajnové kúsky prirovnáva k drahým veteránom: „Ikonické kúsky si držia hodnotu a niektoré vintage kusy sú dokonca drahšie než nové.“ V rozhovore hovorí, že ľudia si kedysi nábytok viac vážili, lebo nepočítali s tým, že si o pár rokov kúpia nový.

Manželia Vinczeovci prenajímajú svoj byt človeku bez domova. „Funguje to, zmluvu takmer určite predĺžime,“ hovoria. „S naším podnájomníkom som sa rozprávala, čo má za sebou. Potom som si povedala, že všetko chápem, a inak sa pozerám na to, ako pristupuje k pre nás bežným veciam,“ tvrdí Adela Vinczeová.

Počas prvej vlny pandémie prišli manželia Šramkovci s nápadom kaviarne v starom vagóne s výhľadom na obľúbený Chmarošský viadukt a darí sa im. Mali iba problém zohnať personál. „U nás to nie je tak, že dáme inzerát na Profesiu a ľudia prídu, ale doma si sadne rodinná rada a povieme si, kto z Telgártu sa vrátil zo zahraničia a mohol by u nás pracovať,” vraví majiteľ Andrej Šramko.

Neďaleko Chmarošského viaduktu, obľúbenej technickej pamiatky na Horehroní, otvoril manželský pár kaviareň v prerobenom starom vagóne. Nečakali, že k nim denne prídu stovky zákazníkov. „V Telgárte sme nikdy veľmi nemali zahraničnú klientelu, sme závislí od Slovákov a vychádza nám to,“ hovorí majiteľ Andrej Šramko.

Pandémia priniesla do módy aj celkom nové produkty ako napríklad rolák, ktorého súčasťou je rúško. „Alebo vznikli pyžamové šaty, ktoré sú ako nočná košeľa, takže v nich môžeme spať, môžeme v nich tráviť deň doma a zároveň si ich môžeme dať na online poradu,“ opisuje marketingová manažérka Pavlína Louženská.

Pandémia priniesla do módy recykláciu a udržateľnosť. „Na výrobu jedných riflí sa minie približne 10-tisíc litrov vody, čo je ďalší dôvod kúpiť menej a kvalitne. Udržateľne zmýšľajúce značky majú napríklad svoj recyklačný systém a dokážu vyrobiť rifle tak, že minú len pár desiatok litrov vody,“ hovorí stylistka Barbora Yurkovic.

V móde sa pod vplyvom pandémie dostávajú do popredia prírodné a pohodlné materiály. „Pandémia je odrazom klimatickej zmeny a uvedomujú si to aj módne značky, ktoré poňali posledný rok ako príležitosť na rozvoj a vývoj nových materiálov,“ vysvetľuje stylistika Barbora Yurkovic s tým, že onedlho si budeme môcť kúpiť napríklad kabelku z hroznových šupiek.

Ovčia vlna je výborný prírodný materiál, no na Slovensku pre jej spracovanie neexistuje žiadna podpora. „Chovatelia ju neraz zakopávajú do zeme, aby sa jej zbavili,“ hovorí Lívia Rášová, ktorá ukazuje, ako vlnu spracovať a využiť.

Ovčia vlna u nás zbytočne končí ako odpad, pre chovateľov je to nočná mora, hovorí Lívia Rášová. Problém spracovania vlny začala skúmať pred troma rokmi. Dnes učí remeselné techniky deti aj dospelých a založila iniciatívu Vlna – Ovčia vlna spod Tatier.

Pavol Gábor a Lukáš Vidlička sa z čisto rómskej školy v Kecerovciach prekopali až na majstrovstvá sveta. Až vo februári si však prvýkrát zahrali na Slovensku. Bol za tým rasizmus? Skôr nie. Ich príbeh profilovali žabomyšie vojny márnomyseľných funkcionárov.