Pekné veci

Častou chybou pri organizácii domácnosti sú priveľké ciele. Minimalistka Mirka Čechová odporúča začať pomaly a po menších krokoch, napríklad jednou poličkou alebo zásuvkou. „Viem, že je lákavé urobiť hneď veľkú reorganizáciu a veľké vytrieďovanie, no mohlo by sa stať, že všetko vypraceme, napríklad celú skriňu, dostaneme sa do polovice a pri tom množstve stratíme chuť, silu a motiváciu,“ vraví.

Pozreli sme si prvé majstrovstvá v rýchlostnom skladaní Rubikovej kocky, ktoré sa konali na Slovensku. Prihlásilo sa 115 hráčov a hráčok z 15 krajín vrátane 17-ročného Romana z Ukrajiny. Posledné roky žije v Rakúsku. „Na Ukrajine je to veľmi obľúbené. Máme aj niekoľko veľmi populárnych hráčov, ale všetci majú vyše 18 rokov, takže nemôžu z krajiny odísť.“

V hovorovej slovenčine sa s maškrtou spájajú sladké pochúťky, ktoré obľubujú hlavne deti, či dobroty, ktoré za odmenu dostávajú domáce zvieratká, jej český ekvivalent má však skôr slanú príchuť. Viac sa dočítate v novom vydaní Česko-slovenského slova týždňa.

Rumunskú dedinu Sapanța preslávil miestny rezbár a amatérsky básnik Stan Ioan Patras. V 30. rokoch minulého storočia začal vyrezávať z dubového dreva drevené kríže, ktoré farbil žiarivou modrou. Do stredu kríža vyrezal portrét zosnulého a pod neho pridal básničku – niekedy smutnú, ale oveľa častejšie ironizujúcu. Veselý cintorín dnes tvorí vyše 800 hrobov a počas roka ho navštívia tisícky turistov.

Barista a pražiar kávy Martin Karabiňoš odpovedá na 40 otázok o káve. Vysvetľuje napríklad, či je možné spraviť si doma rovnako kvalitnú kávu ako v kaviarni a či je lepšie espresso alebo káva cez filter, z pákového kávovaru, prípadne z automatu.

Vedci v Brazílii vysadili kávovníky odrody arabica, ktoré by mohli byť prirodzene bezkofeínové. Ich nová odroda vznikla po 20 rokoch výskumu krížením rôznych kávovníkov, ktoré majú prirodzene veľmi nízky obsah kofeínu.

Česko-slovenské slovo týždňa: Keď sa vás niekto spýta „Ako si sa vychrápal?“, netreba sa hneď urážať. Dotyčný tým nemusí nutne myslieť len vydávanie chrčivého zvuku počas spánku.

Mnoho rodičovských rád vychádza z predpokladu, že chyba je v dieťati, tvrdí klinická psychologička Becky Kennedy. Rodičia sa tak podľa nej sústreďujú skôr na kontrolu než na dôveru. Prečítajte si úryvok z jej knihy Objavte v sebe dobrého rodiča.

Vo vydavateľstve Denníka N vychádza kniha Objavte v sebe dobrého rodiča, v ktorej klinická psychologička Becky Kennedy opisuje výchovný model založený na láske, blízkosti a súčasne pevnom stanovení hraníc, tak aby sa nenarušil vzťah rodiča a dieťaťa. Knihu preložila Sára Moyzesová.

Dôvodom, prečo mačka škriabe gauč, hoci má v priestore viacero škrabadiel, môže byť ich nesprávne umiestnenie alebo výber. „Často ide o to, že mačka neškrabe vertikálne, ale horizontálne. Má klasický strom na škriabanie, ale nevie na ňom škriabať, tak si vyberie operadlo gauča, kde jej to ide oveľa lepšie,“ hovorí odborníčka na chov mačiek Klára Nevečeřalová.

Ak uvažujete, že si zaobstaráte mačku, máte aktívny životný štýl a trávite veľa času mimo domova, je dobré zadovážiť si naraz hneď dve mačky. Podľa odborníčky na chov mačiek Kláry Nevečeřalovej by mačiek mal byť vždy párny počet. „Vybláznia sa spolu a netrpia tým, že je človek dlho v práci,“ vysvetľuje.

Hoci si veľa ľudí myslí, že mačky sa nedajú vychovať, podľa odborníčky na ich chov Kláry Nevečeřalovej ide len o mýtus. „Zo začiatku potrebuje mačka veľa starostlivosti, a to predovšetkým v rámci socializácie. S mačkou je dobré veľa trénovať, zobrať ju k veterinárovi, mať návštevy, aby sa nebála cudzích ľudí.“

Psí tréner Juraj Ferko vysvetľuje, na čo všetko treba myslieť predtým, než si zaobstaráte psa. Podstatné je zvážiť nielen životný štýl, ale aj priestorové možnosti „Stretol som sa napríklad s tým, že si človek zobral do garsónky dogu a potom tam bol boj o teritórium medzi človekom a zvieraťom. Veľkosť zvieraťa treba prispôsobiť priestorovým možnostiam. Keď s tým budem rátať, ušetrím si v budúcnosti množstvo trápenia.“

Lucii a Tomášovi Štolcovcom nezostal po kúpe bytu rozpočet na komplexnú rekonštrukciu, a tak sa pustili do postupnej svojpomocnej prerábky, ktorú zachytávajú na Instagrame. Čoraz väčšou témou je pre nich udržateľnosť. Ľudí napríklad inšpirujú k tomu, aby si všímali nábytok, ktorý sa necháva pri kontajneroch.

Manželský pár z projektu Pekne bývať sa delí o svoje skúsenosti zo svojpomocnej prerábky bytu a upozorňuje na chyby, ktorým sa dá vyhnúť, napríklad na kúpu lacnej podlahy, ktorá sa po položení začala olupovať. „Vtedy sme si povedali, že s niektorými vecami môžeme aj trochu počkať a časom kúpiť niečo kvalitnejšie, aby sa nám takéto problémy nestávali.“

Michaela Mihoková prišla v detstve o zrak, odmietli ju preto viaceré stredné školy. „Zástupkyňa riaditeľa jedného gymnázia mi povedala, že mám len na to, aby som išla za košikárku,“ hovorí. Dnes má vyštudovanú univerzitu a je autorkou štyroch úspešných románov. (romano fórum)

Po priestore najskôr behám s telefónom, hovorí fotograf architektúry Matej Hakár, ktorého tvorbu v súčasnosti vyhľadávajú oceňované domáce ateliéry aj občianske združenie Čierne diery. Vysvetľuje, prečo mu fotenie domu či bytu zaberie celý deň, ako vzniká výber fotiek, ktorý sa dostane do médií, aj či sú vydavatelia ochotní za publikovanie fotografií platiť.

Stačí prehodiť písmená a z českej „mlhy“ budete mať slovenskú „hmlu“. A hoci majú obidve slová rovnaký základ, Čechom to slovenské pripadá ako tajomný jazykolam. Prečítajte si ďalšie vydanie Česko-slovenského slova týždňa.

Izbovým rastlinám sa treba venovať celoročne, nielen vtedy, keď sa im nedarí, hovorí Matúš Varsik, ktorý sa venuje ich predaju. Zima je pre rastliny náročná a ľudia by na ňu mali myslieť už vtedy, keď si rastlinu prinesú domov a hľadajú jej vhodné miesto. „Je dobré, ak môže zostať na jednom mieste počas celého roka a nemusí sa veľmi presúvať.“

Zapisujte si, po čom túžia vaši blízki, a potom im to splňte, znie jeden zo 40 tipov, ako tento rok urobiť svet lepším. „Pozorne počúvajte svojho partnera alebo partnerku, kolegov, blízkych a susedov a zapisujte si akékoľvek maličkosti, ktoré medzi rečou spomenú ako niečo, čo ich teší, čo majú radi alebo po čom túžia,“ radí psychologička Táňa Sedláková.

Vzory obrusov, závesov a ďalších textílií sa mnohým z detstva spájajú s produkciou podniku Dielo, ktorý mal predajne po celom Slovensku. Prvé otvorili v Bratislave, Košiciach a Martine už v roku 1958. Všetky výrobky, ktoré sa v nich predávali, musela odsúhlasiť výtvarná komisia. Dnes môžete niektoré z nich vidieť v Slovenskom múzeu dizajnu.

Osamelí seniori si prajú papuče, tepláky, gitaru, karaoke či nitky na vyšívanie. Do projektu Vianočný zázrak sa ich tento rok zapojil rekordný počet a hrozí, že sa všetky priania prvý raz nepodarí splniť. Na hodnotnejšie dary sa dá prispieť aj do zbierky.

Kým v zahraničí ľudia vyhľadávajú vintage nábytok, ktorý sa nemusí repasovať, u nás často chcú, aby vyzeral ako nový. „Myslím si však, že patina na tento nábytok v istej miere patrí, a snažím sa o tom edukovať aj zákazníkov,“ hovorí Vlaďa Ilavská, ktorá dováža vintage nábytok na Slovensko. „Aj 70-ročný človek má vrásky a má ich aj nábytok.“

Prinášame ďalší tip na ľudí, ktorým môžete počas adventu pomôcť. Muskulárni dystrofici alebo pacienti trpiaci ALS dnes patria medzi mimoriadne ohrozenú skupinu. Majú oslabené dýchacie svaly a prípadné nakazenie covidom je pre nich mimoriadne nebezpečné. Počas pandémie majú navyše zhoršený prístup k pomoci od osobných asistentov.

Vlaďa Ilavská zháňa po Európe originálny vintage nábytok a niektoré dizajnové kúsky prirovnáva k drahým veteránom: „Ikonické kúsky si držia hodnotu a niektoré vintage kusy sú dokonca drahšie než nové.“ V rozhovore hovorí, že ľudia si kedysi nábytok viac vážili, lebo nepočítali s tým, že si o pár rokov kúpia nový.

Manželia Vinczeovci prenajímajú svoj byt človeku bez domova. „Funguje to, zmluvu takmer určite predĺžime,“ hovoria. „S naším podnájomníkom som sa rozprávala, čo má za sebou. Potom som si povedala, že všetko chápem, a inak sa pozerám na to, ako pristupuje k pre nás bežným veciam,“ tvrdí Adela Vinczeová.

Počas prvej vlny pandémie prišli manželia Šramkovci s nápadom kaviarne v starom vagóne s výhľadom na obľúbený Chmarošský viadukt a darí sa im. Mali iba problém zohnať personál. „U nás to nie je tak, že dáme inzerát na Profesiu a ľudia prídu, ale doma si sadne rodinná rada a povieme si, kto z Telgártu sa vrátil zo zahraničia a mohol by u nás pracovať,” vraví majiteľ Andrej Šramko.

Neďaleko Chmarošského viaduktu, obľúbenej technickej pamiatky na Horehroní, otvoril manželský pár kaviareň v prerobenom starom vagóne. Nečakali, že k nim denne prídu stovky zákazníkov. „V Telgárte sme nikdy veľmi nemali zahraničnú klientelu, sme závislí od Slovákov a vychádza nám to,“ hovorí majiteľ Andrej Šramko.

Pandémia priniesla do módy aj celkom nové produkty ako napríklad rolák, ktorého súčasťou je rúško. „Alebo vznikli pyžamové šaty, ktoré sú ako nočná košeľa, takže v nich môžeme spať, môžeme v nich tráviť deň doma a zároveň si ich môžeme dať na online poradu,“ opisuje marketingová manažérka Pavlína Louženská.

Pandémia priniesla do módy recykláciu a udržateľnosť. „Na výrobu jedných riflí sa minie približne 10-tisíc litrov vody, čo je ďalší dôvod kúpiť menej a kvalitne. Udržateľne zmýšľajúce značky majú napríklad svoj recyklačný systém a dokážu vyrobiť rifle tak, že minú len pár desiatok litrov vody,“ hovorí stylistka Barbora Yurkovic.

V móde sa pod vplyvom pandémie dostávajú do popredia prírodné a pohodlné materiály. „Pandémia je odrazom klimatickej zmeny a uvedomujú si to aj módne značky, ktoré poňali posledný rok ako príležitosť na rozvoj a vývoj nových materiálov,“ vysvetľuje stylistika Barbora Yurkovic s tým, že onedlho si budeme môcť kúpiť napríklad kabelku z hroznových šupiek.

Ovčia vlna je výborný prírodný materiál, no na Slovensku pre jej spracovanie neexistuje žiadna podpora. „Chovatelia ju neraz zakopávajú do zeme, aby sa jej zbavili,“ hovorí Lívia Rášová, ktorá ukazuje, ako vlnu spracovať a využiť.

Ovčia vlna u nás zbytočne končí ako odpad, pre chovateľov je to nočná mora, hovorí Lívia Rášová. Problém spracovania vlny začala skúmať pred troma rokmi. Dnes učí remeselné techniky deti aj dospelých a založila iniciatívu Vlna – Ovčia vlna spod Tatier.

Pavol Gábor a Lukáš Vidlička sa z čisto rómskej školy v Kecerovciach prekopali až na majstrovstvá sveta. Až vo februári si však prvýkrát zahrali na Slovensku. Bol za tým rasizmus? Skôr nie. Ich príbeh profilovali žabomyšie vojny márnomyseľných funkcionárov.