Video – Veľkonočný podcast s autormi Nedeľnej nekázne Annou Polckovou, Petrom Križanom a Danielom Pastirčákom: Boh stojí na strane slabých proti mocným.
Nedeľná nekázeň Anny Polckovej: „Názory časti kresťanstva, ktoré ešte stále vnímajú patriarchálny systém ako model založený na plnení Božej vôle, sú na ústupe.“
Blíži sa Veľká noc. Jej príbeh pred nás kladie tému vernosti a zrady, píše v nekázni Daniel Pastirčák. „Vláda pod vedením Roberta Fica sa dopúšťa vlastizrady. Nezrádza iba Ukrajinu. Zrádza suverenitu Slovenska. Zrádza našich spojencov. Ako odpovieme na zradu, ktorá sa tu s nami deje? Dáme prednosť vlastným záujmom ako Pilát? Rezignujeme ako Ján? Alebo nás zradí naša pýcha ako Petra?“
Počas veľkonočných sviatkov poďme do kostola alebo na koncert. „Počúvajme pašie a ďakujme umelcom, ktorí nás chcú zobudiť zo samospasiteľného snenia,“ píše v nedeľnej nekázni Peter Križan.
Nekázeň Anny Polckovej: „Takmer 70 % obyvateľov našej krajiny sa hlási k niektorej z registrovaných kresťanských cirkví. Mnohí to robia napriek tomu, že sa nestotožňujú s učením cirkvi, s niektorými vyjadreniami jej predstaviteľov, nezúčastňujú sa bohoslužobného života a činnosť alebo nečinnosť farnosti kritizujú.“
V Nemecku sa požehnávanie homosexuálnych párov už stalo skutkom, píše v Nekázni Peter Križan. Upozorňuje však na vysvetlenie dekrétu, podľa ktorého treba pár najskôr rozdeliť, pričom každý dostane zvlášť krížik na čelo, a to mimo kostola. Kňaz pri tom nesmie mať liturgické rúcho a nesmie to trvať viac ako 10-15 sekúnd.
Identifikovať sa s martýrmi nestačí, píše v Nedeľnej nekázni evanjelická farárka Anna Polcková. „Aby nastala zmena, musí o to niekto stáť. Začať tvoriť niečo iné. Nové. Dobré. Premáhať zlo dobrom.“
Čo by zostalo z Vianoc, keby sme z nich odstránili všetky kultúrne nánosy? Zostalo by vôbec niečo? Na otázku odpovedajú autorka a autori Nedeľných nekázní.
Nekázeň Daniela Pastirčáka: „Oscar Wilde tušil, že z pohľadu ľudskej existencie sú Vianoce a Veľká noc jednou a tou istou skutočnosťou prítomnou v základoch duše.“
Aktualizácia a nový spôsob čítania biblických textov neznamená popretie tradície, vzdanie sa viery ani prispôsobenie sa spoločenským trendom. Naopak, píše v nekázni Anna Polcková, „Znamená to mať odvahu a rozpoznať znamenia doby a následne správne reagovať na to, čo sa deje.“
Nedeľná nekázeň: S umieraním a so smrťou prichádzajú do kontaktu veľmi často kňazi, farári a farárky. „Je pre nich – pre nás výzvou nezľaknúť sa zraniteľnosti, neobrniť sa pred ňou pancierom floskúl o posmrtnom živote, fabuláciami o stretnutiach v záhrobí,“ píše Anna Polcková.
Piati kardináli prichystali pápežovi Františkovi pascu, píše v Nekázni Peter Križan o končiacej sa katolíckej synode, pred ktorou preventívne vyjadrili svoje pochybnosti o prípadných inováciách. „Františkovi nastavili pascu, do ktorej by sa buď chytí ako heretik, alebo im dá za pravdu.“
Časť voličov odovzdala svoj hlas stranám, ktoré popierajú cestu slobody, píše v Nedeľnej nekázni Daniel Pastirčák. „V tieni mocichtivého Ruska nám hrozí, že sa vrátime do neslobody, ktorú sme pred 33 rokmi opustili.“
Ako chceme hovoriť s Bohom, keď nevieme hovoriť s človekom? pýta sa Anna Polcková v Nedeľnej nekázni. „Za lepšiu budúcnosť sa dobre modlia tí, ktorí konajú v prospech každého človeka. Neobhajujú neobhájiteľné. Nezamlčujú násilie páchané na bezbranných. Neuspokojili sa so svetom, v ktorom sme sa rozdelili na veriacich a ateistov, konzervatívcov a liberálov, väčšinu a menšiny, podľa náboženstva, rasy, pracovného uplatnenia, vplyvu, výšky bankového konta.“
Bojím sa, že cirkev bude zasa vyzývať, aby sme nevolili strany, ktoré podporujú rovnoprávnosť LGBTI+ ľudí, píše v dnešnej Nekázni Peter Križan. „To je všetko? To má aký cieľ? Zasa má byť stredom terču bezbranný človek, vydaný napospas režimu? Ten, do ktorého si môže každý udrieť?“
Ak budeme ,citlivé otázky‘ radšej ignorovať a predstierať, že neexistujú, budú niektorí ľudia naďalej stigmatizovaní, píše Anna Polcková v Nedeľnej nekázni. „Budú trpieť len preto, že väčšina stále mlčí, lebo o inakosti, domácom násilí, ale ani o duševných chorobách či smrti nevieme hovoriť.“
Nedeľná nekázeň Anny Polckovej: „Nebezpečným nedorozumením je to, ak si na istote svojej viery zakladáme v presvedčení, že sme spasení, nič sa nám nemôže stať a našou jedinou úlohou je misionovať iných.“
Nedeľná nekázeň Petra Križana: „Legenda hovorí o Kristovom znaku na štandardách víťazných vojenských práporov. Ale mimo legendy to bolo najväčšie víťazstvo pre kresťanstvo, ktoré sa po roku 313 stalo vďaka znameniu kríža štátnym náboženstvom celej ríše. Kríž sa postupne rozmohol, ohromne sa nadužíva a aj zneužíva. Mal len odkazovať na duchovno, ale stal sa nástrojom mágie a poverčivosti.“
Nedeľná nekázeň Anny Polckovej: „V centre pozornosti evanjeliového príbehu o vzkriesení sú ženy. Kde je Peter, Jakub, Judáš, Zacheus? Kde sú? Opustili ho, utiekli. Prázdny hrob objavia ženy. Nevyhýbajú sa miestam smrti, stratám, smútku.“
Autorka a autori rubriky Nedeľná nekázeň hovoria o tom, kto alebo čo je pre nich zosobnením nádeje v týchto náročných časoch. „Nádejou sú pre mňa ľudia, ktorí napriek poznaniu neradostnej reality nerezignujú. Dokážu identifikovať a pomenovať problémy, ktoré nám všetkým strpčujú život,“ hovorí evanjelická farárka Anna Polcková.
Dá sa v krajine, kde sa akceptuje nerovnoprávnosť, sexizmus, pohŕdanie inakosťou, pokojne žiť? píše farárka Anna Polcková v Nedeľnej nekázni. „O akých kresťanských hodnotách sa hovorí, keď sa ľudia prehliadajú, biblické texty sa vytrhávajú z historického a kultúrneho kontextu a využívajú sa ako zbraň namierená proti ženám a deťom, voči mladým, ktorí odmietajú mlčať o skúsenostiach zneužívaní v cirkvi, alebo proti queer menšine?“
Pevná viera neznamená, že stokrát opakujem prečítané v katechizme, píše v nekázni Peter Križan. „Občania a občianky cirkvi sa môžu slobodne rozvíjať spiritualitou, modlitbou, meditáciou, mystikou aj teologickým myslením. Rešpekt a neistota nie je relativizmus ani svojvoľnosť.“
Veronika Šikulová píše v Nedeľnej nekázni o deťoch a ich vzťahu k prírode a ekológii. „Pred dverami nám stoja štyri rôznofarebné kontajnery na odpad, a ak sa pomýlim, syn alebo dcéra ma opravujú a robia mi prednášku. Maličké deti píšu rozprávočky o tom, ako vznikla vojna vinou emisií alebo ako všetci zomreli, lebo sa uvarili, kreslia nákladiaky s drevom či odpad v lese, vtáky si naozaj vijú hniezda z plastov…“
Démon ruského samoderžavia sa prebudil a chce si znova podmaniť svojich bývalých otrokov. Teda i nás, píše Daniel Pastirčák. „Tridsaťtri rokov máme v rukách krehký dar slobody, po celý ten čas je však tá sloboda ohrozená. Prečo?“
Kresťanská viera, ako ju dnes reprezentujú niektorí kresťania, stráca silu, píše v Nedeľnej nekázni Anna Polcková. „Očakávať od ľudí v 21. storočí, od detí a mladých ľudí, že si budú – najlepšie bez otázok a kritického premýšľania – osvojovať vieroučné pravdy, skoncipované na základe poznania, akým disponovali ľudia pred tisíckami rokov, je nereálne.“
Proroci a mudrci odporúčajú miernosť a navrhujú hľadať boha inde ako v obetných kultoch, píše v Nedeľnej nekázni Peter Križan. „Ježiš sa domnieval, že sme už dozreli a je načase, aby sme sa otcovi klaňali v duchu a pravde. Keby mohol vyvolať referendum, tak by v ňom prepadol.“
Peter Križan v nekázni píše, že pseudovedecká podpora dogiem je nebezpečná. „Anton Srholec v jednej kázni ironizoval: máme dôkaz, že do neba sa dostane aj neživá hmota. Z cirkevného učenia vyplýva, že sú tam prinajmenšom šaty Panny Márie. Veď predsa by ju nemohli nanebovziať nahú!“
Slovensko neohrozuje láska ani inakosť, iná farba pleti či vierovyznanie, píše spisovateľka Veronika Šikulová v Nedeľnej nekázni. „Slovensko ohrozuje nevzdelanosť a hrubosť, a nejde nám to ani so zelenou, ani s dúhou.“
Niečo sa nám pozdáva a niečo prieči skôr, než začneme myslieť, píše v Nedeľnej nekázni Daniel Pastirčák. „Správna je tá priamka, za ktorú hlasovala naša skupina. Stráca sa pri tom to najpodstatnejšie – človek.“
Dnešnú Nedeľnú nekázeň píše Anna Polcková: „Sú v našej krajine deti, ktoré vyrastajú v úplnej biede, v generačnej chudobe. Mnohé chodia bosé. Keď prší, nejdú do školy, lebo by na vyučovaní museli sedieť mokré, nemajú si totiž čo prezliecť a prezuť. Sú šťastní, keď ich s dobrovoľníkmi navštívime u nich doma a spríjemníme im čas hrami, radosť dávajú najavo. Keď odchádzame, pýtajú sa, či prídeme aj zajtra. Ak sa má ich situácia zmeniť, treba podporiť ich rodičov.“
Naše chrámy a životy neničí ateizmus, ale egoizmus, píše evanjelická farárka Anna Polcková v Nedeľnej nekázni. „Práve v chráme je a má byť priestor na zastavenie, premýšľanie a prehodnocovanie toho, čo platí a má platiť, a čo treba v mene lásky, v mene života úplne zmeniť.“
Nedeľná nekázeň: „Mendel ‚vynašiel‘ genetiku a jeho súčasník Darwin ‚vynašiel‘ evolúciu. Ich objavy ostávajú stále pravdivé, lebo si nenárokujú nemennú večnú pravdivosť,“ píše genetik Peter Križan.
Už tretí rok žijeme život, aký sme žiť nechceli, píše Daniel Pastirčák v Nedeľnej nekázni a zamýšľa sa, čo robiť v časoch absurdnej vojny. „Nik nepozná hodnovernú odpoveď. Je nám dané žiť tu a teraz v ohrozenom svete príbeh s otvoreným koncom, tak ako to bolo dané našim predkom. Takí sme, takí sme boli, takí budeme. Nie sme hotoví, nie sme v cieli, smerujeme.“
Nedeľná nekázeň Anny Polckovej: „Priame a nepriame útoky, ale aj mlčanie väčšiny voči nespravodlivosti, ktorá sa deje medzi nami dodnes, vedú k postupnému znecitlivovaniu spoločnosti, cirkvi, niekedy dokonca s odvolávaním sa na ochranu rodiny.“
Nedeľná nekázeň: „Rímskych katolíkov zaskočila pred 60 rokmi výzva pápeža Jána XXIII. – otvorte okná! Niektorí ju vypočuli, iní prepočuli,“ píše Peter Križan.
Nedeľná nekázeň: „Pavol sa zmenil, ľudia sa predsa menia a môžu zmeniť, vždy je čas, hoci sa hovorí, že z vlka sa jahňa nikdy nestalo. Jahňa nie, ale verný a dobrý pes!“ píše spisovateľka Veronika Šikulová.
Naša mama prvého mája do sprievodu nechodievala. Ráno vyšikovala tatka Vinca do sprievodu s niektorou z dychoviek z okolia, potom sa žehlili naše pionierske košele, píše v nedeľnej nekázni Veronika Šikulová. „Naša babička Jolanka mala rada máj, lebo v kostole sa začali modliť loretánske litánie a v máji sa predsa v kostoloch spievajú najkrajšie pesničky.“
Keby sme chceli veľkonočný príbeh zostaviť zo súčasných postáv, máme poruke všetky potrebné charaktery, vraví v ankete kazateľ Daniel Pastirčák. „Je tu koalícia veľrady s rímskou mocou v podobe Putinovho a Kirillovho spojenia trónu s oltárom. Na Slovensku máme i viacero podôb Judášov. A, samozrejme, je tu veľký výber Pilátov.“
Nedeľná nekázeň: Moskovský patriarcha Kirill naďalej verejne, aj na cirkevnej pôde a počas príhovorov, podporuje vojnu Ruska na Ukrajine a xenofóbne vypovedá vojnu celému Západu, píše Peter Križan.
Nedeľná nekázeň: Evanjelický sirotinec v Modre bol zázrak trvajúci takmer prvú polovicu minulého storočia, píše spisovateľka Veronika Šikulová. „Zázrak milosrdenstva, milodarov, dobročinnosti, obetavosti, súcitu a nezištnosti. Dokázal vychovať a do života pripraviť stovky a stovky plnohodnotných ľudí, neraz až osobností, medzi nimi i básnika Janka Smreka.“
Byť nestranný znamená nebyť na strane slabých, píše Anna Polcková v Nedeľnej nekázni. „Každý z nás má v dosahu človeka, ktorému môže sprostredkovať okamih pokoja, radosti, krásy. Môže byť z Ukrajiny, Afganistanu, Sýrie, ale aj z vlastnej rodiny.“
Nedeľná nekázeň Daniela Pastirčáka: „Načo je človeku viera? Pre ľudí bez viery je konečným horizontom života pominuteľnosť, pre človeka viery je tým horizontom večnosť.“
Evanjelická farárka Anna Polcková píše v nedeľnej nekázni o Švédke, ktorá už vyše 30 rokov žije v Bratislave a ktorú pred niekoľkými mesiacmi s jej partnerom zosobášila. „So svojou láskou prežila desaťročia. Nevzali sa, ale milovali. Jej partner prekonal vážne ochorenie s ťažkými následkami, no ona sa oňho s neuveriteľnou nežnosťou a oddanosťou roky starala.“
Nedeľná nekázeň: V marci 2020 sme s mysleli, že v máji sa svet vráti do normálnych koľají. „Uplynuli dva roky. Podliehame panike. Potrebujeme trpezlivosť,“ píše Daniel Pastirčák.
Nedeľná nekázeň Anny Polckovej: „Ak niektorí ľudia odchádzajú od cirkvi, ešte to neznamená, že opúšťajú to, čo Ježiš predstavuje ako Božie, a podľa svojej viery nežijú.“
Peter Križan píše o Cene slobody Antona Srholca a o jednej z jej laureátok Hedvige Rozborovej. „Zemeguľa je plná pomníkov panovníkov a masových vrahov. Srholec staval pomník ich obetiam. Zastavme sa a vo chvíľke ticha im dajme slovo.“
Autorky a autori nedeľnej nekázne hovoria, aké strachy a radosti im priniesol pomaly sa končiaci rok. „Pri súčasnej pandémii sa nebojím o zdravie; bojím sa, že ľudia strácajú citlivosť srdca. Pre vlastné presvedčenie – to už je jedno, či pravdivé alebo nepravdivé – sú ochotní ublížiť druhému,“ hovorí jezuitský kňaz Tomáš Jellúš.
Nedeľná nekázeň Tomáša Jellúša: Ak sa v mojej prítomnosti necítia dobre ľudia s iným hodnotovým presvedčením, ľudia iných názorov, tak som nepochopil vlastný systém, v ktorom žijem. A som obeťou vlastného strachu napredovať.
Môžeme prísť o adventné džinglbels, nemali by sme prísť o vianočnú nádej znovuzrodenia, píše Peter Križan v Nedeľnej nekázni o situácii na Slovensku v čase tretej covidovej vlny. „Musíme sa uskromniť. Ešte to neznamená uspokojiť sa s málom, zatiaľ si len musíme zvyknúť na trochu menej.“
V medziach svojich zamestnaní, rodín a zdravia, môžeme vystúpiť z bytu a pomôcť, píše v Nedeľnej nekázni Veronika Bruncková. „A nielen sa hnevať na to, čo sa v krajine nedarí a predstaviť si, že demokratický svet nie je ohraničený politikou.“