Úrad na ochranu whistleblowerov

Mária Koránová sa pred troma rokmi obrátila na políciu s trestným oznámením, aby upozornila na podozrenia, na ktoré prišla ako hlavná ekonómka Záchrannej služby v Košiciach. Zrazu jej zrušili pracovné miesto a ona získala status chráneného oznamovateľa. Vďaka úradu, ktorý whistleblowerov chráni, je v záchranke stále zamestnaná, ale hoci poberá plat, na pracovisko ísť nemôže. „Veľmi zle sa to počúva, je to absurdné, ale je to tak,“ vraví.

Poslanec OĽaNO Milan Vetrák vyhlásil, že oznamovateľov korupcie treba nielen chrániť, ale aj odmeňovať. Predseda ústavnoprávneho výboru chce na jeseň s ďalšími poslancami predložiť návrh upravujúci odmeny pre oznamovateľov korupcie. Tvrdí, že odmena má riešiť ich zabezpečenie, ak by ich chceli „vyštvať“ zo zamestnania. (tasr)

Samosprávy, agrodružstvá, štátni lesníci a poľovnícke združenia z Poľany predložia envirorezortu žiadosť o výnimku na reguláciu medveďa hnedého na tomto území. Uviedol to riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Dušan Karaska.

Ľudí, ktorí sa stali whistleblowermi, nemotivuje finančná odmena. Šéfka úradu na ochranu whistleblowerov Zuzana Dlugošová hovorí, že sa na nich obracajú ľudia s motiváciou, za ktorou je pocit neférovosti alebo potreby riešiť nespravodlivosť a vážne porušovanie zákonov. „Oni tú motiváciu ani neverbalizujú, majú to v sebe a chcú to jednoducho riešiť,“ dodala.

Zhruba 60 percent ľudí je ochotných oznámiť korupciu či nekalé praktiky, s ktorými sa stretli na pracovisku. Väčšina z nich by sa v takom prípade obrátila na zamestnávateľa, vyplýva to z najnovšieho prieskumu verejnej mienky, ktorý si nechal urobiť Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ten ukázal aj to, že 35 percent opýtaných nie je ochotných nekalé praktiky oznámiť.

Význam činov whistleblowerov sa nemusí vždy merať len objemom zachránených peňazí. „Peniaze sú dôležité, ale niektoré prípady sú drobné vo svojom rozsahu, no významné vo svojom spoločenskom efekte alebo pri motivácii ďalších ľudí,“ hovorí šéfka úradu na ochranu whistleblowerov Zuzana Dlugošová. Kľúčové je, aby sme každého takéhoto človeka ocenili, a ak treba, aj ochránili.

Foto N - Tomáš Benedikovič

Nová poľnohospodárska politika môže zmeniť krajinu, je to najväčší posun od vstupu do Únie, hovorí ornitológ Jozef Ridzoň. Strategický plán spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 až 2027 prináša zmenšovanie lánov, mozaikového kosenia či citlivejšie hospodárenie v lesoch. Opatrenia by mali zlepšiť stav trávnych biotopov, hmyzu, chráneného vtáctva či sysľa.

Šéfovia ústredných orgánov štátnej správy a predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti dostanú koncoročnú odmenu. Vláda to odôvodnila ich kvalitnou prácou a splnením mimoriadnych služobných úloh.

Úrad na ochranu oznamovateľov dokáže ochrániť oznamovateľa pred výpoveďou z práce, ale aj inou odvetou v zamestnaní. Podmienkou však je, aby oznamovatelia požiadali o whistleblowerskú ochranu včas.

Úrad na ochranu oznamovateľov poskytol ochranu prvému whistleblowerovi. Za prvý mesiac fungovania sa na úrad obrátilo 60 ľudí, väčšina chcela upozorniť na nekalé praktiky vrátane učiteľky, ktorá poukázala na to, ako sa na jej škole nezákonne opakovane predlžujú pracovné zmluvy na dobu určitú.

Nový úrad na ochranu whistleblowerov začína prijímať podnety o nekalých praktikách a bude poskytovať aj poradenstvo v tejto oblasti. Kontaktný formulár na zaslanie podnetu je na webovej stránke www.oznamovatelia.sk.

Korupcia existuje v každej krajine a existovať aj bude, hovorí šéfka Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti Zuzana Dlugošová. „Stále tu budú ľudia, ktorí sa budú snažiť zarobiť rýchlo a viac a mimo pravidiel. Ide len o to, ako budú úspešní a beztrestní.“

Whistlebloweri nie sú udavači, bonzákov sme mali v minulom režime, hovorí Zuzana Dlugošová, šéfka Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. „Dnes už naozaj chceme hovoriť o tom, že ľuďom, ktorí preukážu odvahu, chcú byť zodpovední členovia spoločnosti a chcú byť féroví, nemáme klásť polená pod nohy, ale ich chrániť.“

Zuzana Dlugošová od februára buduje Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a už zvažuje zmenu názvu. „Stretávame sa s reakciami, že úrad má veľmi dlhý alebo málo zrozumiteľný názov, a to od ľudí, ktorí téme rozumejú, ale aj od tých, ktorí ho počujú po prvý raz,“ dodala. Jej osobne protispoločenská činnosť evokuje minulé časy.

Foto N - Tomáš Benedikovič

Predsedníčka úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti bude mať plat ako poslanci Národnej rady. Zuzana Dlugošová dostane aj mesačne paušálnu náhradu na pokrytie výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie v sume 50 % z platu. (tasr)

Nová šéfka úradu na ochranu whistlblowerov Zuzana Dlugošová zareagovala na svoje zvolenie: „Vážim si každého, kto v sebe nájde odvahu a bojuje proti korupčným praktikám. Takíto ľudia si zaslúžia nielen ochranu, ale aj spoločenské uznanie. Zo svojej pozície urobím všetko pre to, aby ľudia Úrad poznali a obracali sa naň s dôverou,“ uviedla.

Zvolenie šéfky úradu na ochranu whistleblowerov považuje Mária Kolíková za dôležité v súvislosti s očistením spoločnosti od korupcie a nekalých praktík. „Potrebujeme ľudí, ktorí majú odvahu a ktorí sú pripravení to oznámiť, a v tej súvislosti im treba ukázať, že budú chránení,“ dodala ministerka spravodlivosti.

Právnička Zuzana Dlugošová sa stala novou predsedníčkou úradu na ochranu whistleblowerov. Vo voľbe získala 80 hlasov zo 117 odovzdaných hlasovacích lístkov. Jej protikandidát Martin Rajňák dostal osem hlasov.

Poslanecký výbor odobril kandidátov na predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Právnička Zuzana Dlugošová a analytik najvyššieho kontrolného úradu Martin Rajňák podľa členov spĺňajú zákonné podmienky a odporučili parlamentu vykonať voľbu.

Ústavnoprávny výbor stihol vypočuť len jednu kandidátku na šéfku whistleblowerského úradu, Zuzanu Dlugošovú. Martin Rajňák by mal prísť na rad ešte dnes po schôdzi parlamentu o 19.00. Výbor totiž nemôže zasadať počas zasadania parlamentu.

V koalícii nie je zhoda na tom, čo s úradom na ochranu whistleblowerov a či sa na prebiehajúcej schôdzi poslanci zhodnú na jeho novom predsedovi. Vyplynulo to z diskusie poslancov ústavnoprávneho výboru, ktorí práve vypočúvajú kandidátov na šéfa úradu Zuzanu Dlugošovú a Martina Rajňáka.

Na rozbehnutie whistleblowerského úradu bude mať jeho nový predseda pol roka. Kandidátka na jeho šéfku Zuzana Dlugošová hovorí, že to nie je ideálny čas na zriadenie úradu na zelenej lúke, ale dá sa to vraj zvládnuť. Posty na úrade chce obsadzovať cez výberové konania, a to vrátane podpredsedu úradu.

Ústavnoprávny výbor začal s vypočúvaním kandidátov na šéfa úradu na ochranu whistleblowerov. Pre Zuzanu Dlugošovú a Martina Rajňáka je to v poradí už tretia prezentácia, ktorú musia absolvovať. Poslanci budú voliť predsedu úradu na práve prebiehajúcej schôdzi.

Šéf úradu na ochranu whistleblowerov by sa mal voliť na najbližšej schôdzi. O post sa uchádzajú právnička Zuzana Dlugošová a analytik Národného kontrolného úradu Martin Rajňák. Vláda ich kandidatúru schválila ešte v septembri po verejnom vypočutí.

Vláda v stredu odobrila kandidátov na predsedu úradu na ochranu whistleblowerov. O post sa uchádzajú Zuzana Dlugošová a Martin Rajňák. Kto z nich sa stane šéfom nového úradu, rozhodne parlament.

Vláda schválila dvoch kandidátov na predsedu úradu na ochranu whistleblowerov, a to právničku Zuzanu Dlugošovú a analytika NKÚ Martina Rajňáka.

Šéfkou úradu na ochranu whistleblowerov by mohla byť právnička Zuzana Dlugošová, naznačil Igor Matovič. Premiér síce osobne neverí zmyslu tohto úradu, kandidátke by chcel dať šancu, že sa mýli. Ako riešenie by si vedel skôr predstaviť odmeňovanie oznamovateľov korupcie.

Dvaja kandidáti na predsedu úradu na ochranu whistleblowerov v stredu na rokovanie vlády neprídu. Vypočutie Zuzany Dlugošovej a Martina Rajňáka sa presúva na iný termín, zrejme na ďalší týždeň.

Na najbližšie rokovanie vlády v stredu pozvú dvoch zvolených kandidátov na predsedu úradu na ochranu oznamovateľov, ktorých vyberali ešte za minulej vlády. Je ňou právnička Zuzana Dlugošová a analytik Martin Rajňák z NKÚ. Úrad na ochranu whistleblowerov stále nezačal pracovať, pretože nemá svojho riaditeľa.

Úrad na ochranu whistleblowerov stále nemá svojho predsedu. Dvoch už vybraných kandidátov musí schváliť vláda a následne posunúť do parlamentu. Tá zatiaľ túto otázku neriešila vzhľadom na koronakrízu, odvoláva sa aj na svoje protikorupčné nastavenie.

Úrad na ochranu whistleblowerov ostáva len na papieri. Zákon s ním počíta, ale poslanci neboli schopní zvoliť jeho šéfa. Pôvodne mali mať voľbu na programe aj dnes, nakoniec z toho nič nebolo.

Ak slovenská spoločnosť začne žiť podľa svedomia, tak úrad na ochranu whistlebloverov môže byť veľmi nápomocný, povedal kandidát na šéfa úradu Martin Rajňák na ústavnoprávnom výbore. „Uvedomujem si, že vzopretie sa systému, zamestnávateľovi môže viesť k tomu, že tento človek bude mať problém,“ vysvetlil poslancom. Práve na ochranu týchto ľudí by mal úrad potom slúžiť.

Kandidátka na šéfku whistlebloverského úradu Zuzana Dlugošová sa prezentuje na ústavnoprávnom výbore: „Tento úrad vnímam ako príležitosť na to, aby bol jasným hlasom a viditeľným symbolom.“ Poslancom vysvetlila, že si uvedomuje, že pri odhaľovaní korupcie sú kľúčové polícia a prokuratúra, ale úrad môže napomáhať efektívnej komunikácii.

Kandidáti na šéfa whistlebloverského úradu Zuzana Dlugošová aj Martin Rajňák prišli na ústavnoprávny výbor. Poslanec Ondrej Dostál (za SaS) navrhol aj ich vypočutie.

Na utorkové zasadnutie ústavnoprávneho výboru boli pozvaní aj dvaja kandidáti na šéfa tzv. whistlebloverského úradu. Informoval o tom poslanec Ondrej Dostál na Facebooku. To, či poslanci Zuzanu Dlugošovú a Martina Rajňáka aj vypočujú, nie je isté.

Po ôsmich hodinách ukončila odborná komisia vypočúvanie kandidátov na šéfa whistleblowerského úradu. Do 15 dní musí teraz vybrať dvoch kandidátov, ktorých navrhne parlamentu. Definitívny výber je teda na poslancoch.

Je správne, že Najvyšší kontrolný úrad nemá väčšie sankčné právomoci? Martin Rajňák hovorí, že áno. Kandidát na šéfa whistleblowerského úradu odpovedá na túto otázku, pretože je analytikom úradu. Vysvetľuje, že bez sankčného mechanizmu je NKÚ slobodnejší.

Kandidát na šéfa whistleblowerského úradu Daniel Krošlák priznal, že pozeral vystúpenia predchádzajúcich kandidátov. Komisia sa ho preto pýtala, aby sa skúsil zamyslieť nad tým, že niekto tú možnosť mal a niekto nie. „Môže to byť výhoda pre tých, ktorí nasledujú,“ priznal.

Kandidát na šéfa whistleblowerského úradu Tomáš Jacko musel vysvetľovať, ako myslel svoje vyjadrenie, že „tu máme absolútny rozklad štátu.“ Jacko priznal, že možno to trošku prehnal. Myslel to tak, že súčasné informácie, ktoré sa verejnosť dozvedá, sú pre neho ako človeka, ktorý na vysokej škole prednáša na tému korupcia a transparentnosť, neakceptovateľné.

Prokurátor Vasiľ Špirko je pre mňa hrdinom, povedal Tomáš Jacko počas verejného vypočúvania kandidátov na šéfa whistleblowerského úradu. Potvrdil, že ak by bol predsedom tohto úradu v čase, keď prokurátor verejne vystúpil, tak by mu poskytol ochranu.

Témou vypočutia kandidátov na šéfa whistleblowerského úradu bola aj práca exšéfky Ústavného súdu Ivetty Macejkovej. Kandidát Tibor Draskoczy si totiž uviedol referenciu od Vysokej školy bezpečnostného manažérstva v Košiciach, kde získala Macejková titul LL.M. „Ja tieto kauzy nesledujem, nemám k tomu žiadne informácie,“ reagoval.

Za šéfa whistleblowerského úradu kandiduje opäť aj Tibor Draskoczy. Je riaditeľom policajného obvodného oddelenia v Moldave nad Bodvou. Počas minulého verejného vypočutia preto musel odpovedať viac na otázky o razii v rómskej osade spred šiestich rokov, než na svoju víziu riadenia whistleblowerského úradu.

„Nemala by som problém prísť a predstaviť sa na ústavnoprávnom výbore, ak by o to bol záujem,“ reagovala Zuzana Dlugošová. Na možnosť predstaviť sa pred poslancami sa jej pýtal poslanec Ondrej Dostál. Pýtal sa, či by to výberu šéfa whistleblowerského úradu neprospelo, ak by sa vybraní dvaja kandidáti predstavili na výbore.

O aké kompetencie by rozšírila Zuzana Dlugošová kompetencie whistleblowerského úradu? Kandidátka na šéfku tohto úradu hovorí o inšpirácii z USA, kde pôsobí úrad, ktorý sa zaoberá etickými štandardmi v štátnej, či verejnej správe.

Zuzana Dlugošová sa poďakovala za dôveru, ktorú jej odborná komisia v júni prejavila, keď ju vybrala spolu s Monikou Filipovou ako vhodnou kandidátkou na šéfku whistleblowerského úradu. Neprešli parlamentom. Dlugošová to považuje za premárnenú príležitosť.

Kandidát na šéfa whistleblowerského úradu Michal Buraľ vyštudoval na vysokej škole sociálnu prácu. Odbornej komisii vysvetľuje, že chcel ísť na Policajnú akadémiu, ale v tom čase potreboval súhlas nadriadeného, a ten nedostal, lebo nebolo žiaduce, aby si podriadení zvýšili kvalifikáciu.

Záujem o post šéfa whistleblowerského úradu má aj bývalý príslušník SIS Michal Buraľ, ktorý v tajnej službe pracoval v rokoch 2008 až 2018. Bol riaditeľom odboru sekcie vnútorného spravodajstva aj zahraničného spravodajstva. Pôsobil aj na zastupiteľskom úrade v Kyjeve a Prahe.

Naživo: Verejné vypočutie kandidátov na predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Na bratislavskom Bôriku dnes päťčlenná komisia vypočuje kandidátov na šéfa whistleblowerského úradu. Prihlásili sa jedenásti, dvoch musela komisia vylúčiť, lebo nesplnili podmienky. Z deviatich zostávajúcich musí po verejnom vypočutí vybrať dvoch kandidátov, z ktorých by jedného mal zvoliť parlament.

Ľudia upozorňujúci na porušovanie zákona budú v EÚ chránení pred prípadnou odplatou svojich zamestnávateľov. Členské štáty dnes schválili pravidlá, ktoré majú oznamovateľom zaistiť možnosť informovať o nekalých činoch bezpečnou cestou. Členské štáty budú mať dva roky na začlenenie novej smernice do svojho práva. (čtk)

Nové na Dennikn.sk

Včera 21:40Balón do stratosféry aj štvornohý robot. Noc výskumníkov hľadá spôsoby, ako obnoviť dôveru vo veduVčera 21:13Lengvarský o výpovediach: K výraznému obmedzeniu starostlivosti nedôjde (+video)Včera 19:39Newsfilter: Matovič nateraz prežil, trápenie pokračujeVčera 18:45Z generála, ktorý bráni Ukrajinu, je doma legenda. Rozmýšľa západne a dáva voľnosť podriadenýmVčera 18:02V päťstovkách narvete do kancelárskeho kufra štyri milióny, vysvetlil obžalovaný KubaVčera 17:48Ako sme s dvadsaťeurovým meračom odhalili žrútov elektriny v domácnosti a znížili jej spotrebu o niekoľko percentVčera 17:24Matovič iným vyčíta Hitlera, ale vďaka fašistom vládne onVčera 17:09Shooty: OdchodVčera 17:06Matovič sa bránil aj Hitlerom. Hlasovanie o jeho odvolaní sa odkladá pre kolaps poslancaVčera 16:51Ako deti naučiť šetriť, ale nevychovať z nich lakomcov? Ako budovať zdravý vzťah detí k peniazom, odporúčajú odborníciVčera 16:45Ako drahšie energie ovplyvnia rodinné rozpočty? V priemere na ne pôjde štvrtina výdavkovVčera 16:41Týždeň v európskej ekonomike: Aj Slovensko už volá po zastropovaní cien plynu dovážaného do EÚVčera 16:22Protesty proti mobilizácii rozožierajú Rusko ako hrdzaVčera 15:30Mobilizácia zasiahla aj KHL. Nechcete ísť do vojny, pošlú vás do väzenia, varoval zamestnanec klubuVčera 15:13Danglár: Bezbranná políciaVčera 14:35Graf dňa: Infláciu tlačia živnostníci, nie chamtivé firmy, ukazuje analýza NBSVčera 14:28Spoluautor seriálu o ŠtB Blaščák: Eštebáci boli ľudia nad zákonom. Dokázali zakamuflovať aj vražduVčera 14:12Vývoj bojov (217. deň): V Lymane ide o veľa, Rusi sa skúšajú zachrániť aj pomocou mobilizovaných nováčikovVčera 14:11Nás zabíjajú, ale Európania sa boja nevykúrených bytovVčera 14:07Sting pre Denník N: O vážnych témach píšem až vtedy, keď nájdem vhodné metaforyVčera 13:59Kozák to predpovedal. Prečo sa slovenský futbal dostal do krízyVčera 13:42Sting naservíroval v Košiciach najväčšie hity (fotoreportáž)Včera 13:39Sudca Lipšicovmu úradu: Pri Pčolinskom ste sa ponáhľali, spravili ste závažné procesné chybyVčera 13:28Lekári začali hromadne podávať výpovede, odísť chce viac ako 1 900 lekárovVčera 13:10Dve jubileá Vladimíra Clementisa – z rebela poslušný člen stranyVčera 12:24Mazurek tvrdí, že človek od Záborskej sondoval podporu Republiky pre Matovičov balíček, poslankyňa to odmietaVčera 12:06Zelený newsfilter: Blíži sa klimatický samit v Egypte, ale dôležitejšie pre klímu je to, čo sa deje v NemeckuVčera 11:51V bratislavskej bytovke zdraželo teplo z 50 na 200 eur mesačne. V podobnej situácii sú stovky ďalšíchVčera 11:36„Katastrofálne záplavy.“ Jeden z najhorších hurikánov v americkej histórii zasiahol FloriduVčera 11:00Šachový svet zasiahol spor, ktorý otvára dilemy dôležité pre celé ľudstvo