Panel expertov

Určite by sa nemali dvíhať dane z príjmu ani odvody, hovorí v Paneli expertov Ivan Mikloš. Priestor vidí pri DPH, niektorých spotrebných a ekologických daniach a dani z nehnuteľností. Šetriť sa dá podľa neho prechodom od plošných k adresným sociálnym dávkam.

Ekonóm OECD Gabriel Machlica hovorí, že pri ozdravovaní rozpočtu sa treba vyhnúť výrazným škrtom v školstve, vo vede a výskume a v zdravotníctve, ktorých výsledky aj zdroje zaostávajú za zahraničím. Úsporný balík by zároveň podporil reformami v týchto oblastiach. 

Pri ozdravení rozpočtu sa dajú dosiahnuť aj iné ciele, napríklad v oblasti ochrany životného prostredia (zdanením áut) alebo v zdravotníctve (zdanením tabaku a alkoholu), hovorí analytik ministerstva financií Juraj Šuchta. Neodporúča zvyšovať daňové zaťaženie práce a škrty v investíciách, čo by spomaľovalo hospodársky rast.

Na Slovensku dlhodobo panuje falošné poňatie solidarity, hovorí ekonóm Libor Melioris v ankete o ozdravovaní verejných financií. „Z nejakých tajomných dôvodov daňový a sociálny systém solidarizuje s tými, ktorí ani zďaleka nepatria medzi najviac strádajúcich.“

Ódorova vláda musí občanom vysvetliť, že súčasná schéma kompenzácií cien energií je dlhodobo neudržateľná, hovorí v ankete Libor Melioris, ekonóm z prezidentskej kancelárie. Vláda by ďalej podľa neho mala vrátiť do verejnej debaty konsolidáciu verejných financií.

Keď chcete urobiť výraznú konsolidáciu verejných financií, musíte začať od tých najväčších výdavkov a to sú dôchodky, hovorí v Paneli expertov ekonóm SAV Vladimír Baláž. „Nie, nejde o žiadne znižovanie existujúcich dôchodkov, ale o spomalenie rastu výdavkov na budúce dôchodky.“

Diskusii o znižovaní deficitu najviac škodí to, že bežní ľudia nepovažujú zdravé verejné financie za dôležité, preto to nepovažujú za dôležité ani politici, hovorí v Paneli expertov Ivan Mikloš. Stačí si všimnúť bilbordy v rámci aktuálnej predvolebnej kampane. Všetci sľubujú, že budú pomáhať, rozdávať, znižovať ceny. „Všetci chcú troviť, nikto nechce tvoriť.“

Ekonómovia hovoria, že by sme nemali šetriť na verejných investíciách, ale neplatí to vždy, hovorí v Paneli expertov Libor Melioris z prezidentskej kancelárie. Napríklad masívne investície do informatizácie mali podľa neho mizivý prínos pre ekonomiku.

Slovenskí politici sa k udržateľnosti verejných financií správajú ako pacient s vysokým krvným tlakom, ktorý si odmieta svoju chorobu priznať, hovorí analytik INESS Radovan Ďurana. Vraví, že ak sa na starnutie populácie nepripravíme, ďalšie tabletky budú veľmi horké: znižovanie dôchodkov, vysoké dane a nezamestnanosť.

Ekonóm Vladimír Baláž vraví, že spolu s vysokou emigráciou mladých nadaných ľudí nie je možné udržať ani montážnu dielňu, nieto ešte dobiehať Česko či Rakúsko. „My v budúcnosti jednoducho nedokážeme vyprodukovať dosť zdrojov na udržateľné dôchodky a zdravotníctvo.“

S výhľadom do budúcna sú naše verejné financie naozaj najviac rizikové, hovorí ekonóm Martin Šuster. Vraví, že medzi rokmi 1996 a 2002 sme síce mali ešte vyššie deficity, ale vtedy sme mali oveľa nižší dlh a zároveň ekonomika rýchlo rástla.

Zastropovanie cien potravín spôsobí chaos, tvrdia ekonómovia v paneli expertov. Regulácia by mohla vytvoriť ďalší tlak na zvyšovanie cien, niektorí varujú aj pred znižovaním DPH. Zhodujú sa na tom, že pomoc má byť určená zraniteľným skupinám.

Ak ceny elektriny násobne prevyšujú výrobné náklady a zároveň ohrozujú ekonomiku, je namieste zvažovať ich zastropovanie, myslí si hlavný analytik Finstatu Pavol Suďa. Riziká tohto kroku sa podľa neho nedajú porovnať so škodami, ktoré by spôsobili reťazové krachy firiem a sociálne nepokoje.

Reforma trhu, ktorá by oddelila ceny elektriny a plynu, je potrebná, keďže zdražovanie elektriny spôsobuje drahý plyn, hodnotí šéfka sekcie plánu obnovy na úrade vlády Lívia Vašáková. Slovensko ako malá krajina by podľa nej malo počkať na európske riešenie a potom pridať opatrenia pre domácnosti a prípadne aj verejný sektor.

Vláda by mala rast cien riešiť adresnými dávkami a nie cenovými stropmi aj pre bohatšie domácnosti, ani plošnou pomocou pre podniky, myslí si Martin Vlachynský z INESS. Kritizuje, že verejná správa doteraz neprijala záväzok stiahnuť kúrenie na 19 stupňov.

Cenové stropy na elektrinu by mohli prerozdeliť nadmerné zisky niektorých elektrární späť k spotrebiteľom, no zároveň vyvolať ďalší nedostatok energií, pretože by klesla motivácia ich vyrábať, dovážať a tiež nimi šetriť, hodnotí ekonóm VÚB banky Michal Lehuta.

Štáty na vysoké ceny zareagujú tak, že razantne a dočasne obmedzia vlastnícke práva energetických firiem, myslí si ekonóm prezidentskej kancelárie Libor Melioris. Buď ich dodatočne zdania, alebo im prikážu, komu a za akých podmienok môžu a musia dodávať energie.

Aj po započítaní nadpríjmov potrebujeme dlhodobo znížiť schodok o 3,8 % HDP, hovorí v Paneli expertov analytik INESS Radovan Ďurana. „To zjavne nie je v silách žiadnej vlády, žijeme si nad pomery. Navyše okrem rastu cien sa nachádzame v prostredí vojenského konfliktu, energetickej krízy a problémov európskej ekonomiky.“

Na čo by mala vláda použiť dodatočné príjmy z výberu daní? Ekonóm Vladimír Baláž radí byť s rozdávaním „dodatočných peňazí“ veľmi opatrný. „Po započítaní inflácie je reálny výber daní blízky pôvodnej prognóze. A ak sa slovenská ekonomika dostane do recesie (čo je veľmi pravdepodobné), potom bude reálny príjem daní možno aj nižší ako ten plánovaný.“

V časoch inflácie, ktorá je vyššia ako očakávaná pri tvorbe rozpočtu, stúpajú dodatočné príjmy z výberu daní, inflácia však zároveň zvyšuje náklady štátu. „Významná časť dodatočných príjmov z výberu daní preto pôjde práve na infláciou zvýšené náklady štátu,“ hovorí ekonóm Martin Kahanec v Paneli expertov.

Na čo by mala vláda použiť dodatočné príjmy z výberu daní? „Na zníženie dlhu a pomoc s infláciou pre najslabších. Platy učiteľov a nábor zdravotných sestier by mali byť dlhodobo top prioritou v spojení s reformou v oboch sektoroch,“ vraví šéf Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš.

Ekonómovia v Paneli expertov upozorňujú, že vysoká inflácia neprináša štátu iba vyššie príjmy, ale s oneskorením aj vyššie výdavky. „Technokrat by preto z tohto ‚daru‘ neminul ani cent a neskôr by ho celý vrátil. Politický realista by minul časť z tejto sumy na pomoc tým, pre ktorých je inflácia existenčným ohrozením,“ hovorí ekonóm Libor Melioris.

Zvýšiť alebo stabilizovať pôrodnosť sa dá imigráciou alebo príspevkami na služby pre pracujúce ženy, napríklad aj na drahé škôlky a jasle, hovorí ekonóm Vladimír Baláž. Rodinný balíček s vyššou pôrodnosťou podľa neho nesúvisí.

Zvýšenie podpory pre rodiny o 1,2 miliardy eur môže spôsobiť ďalší nárast inflácie, na ktorý opäť doplatia najchudobnejší, hovorí expert na osobné financie Maroš Ovčarik. Zmeny už schválil parlament, na rade je prezidentka.

Vláda by mohla iniciovať spoločné nákupy plynu pre spoločenstvá vlastníkov v bytových domoch s vlastnou kotolňou, hovorí v Paneli expertov poradkyňa premiéra Lívia Vašáková. Centralizácia by podľa nej priniesla väčšiu profesionalitu.

Ceny energií sú premrštené a v 2. polroku klesnú, keď sa obnoví rovnováha medzi dopytom a ponukou, hovorí Zdenko Štefanides, analytik VÚB banky v Paneli expertov. Dlhodobo budú však rásť – pre vyšší dopyt a náklady spojené s prechodom na zelenú energetiku.

Inflácia oproti januáru klesne, a to vďaka politike centrálnych bánk a koncu vykurovacej sezóny, vraví exminister financií Ivan Mikloš. Na konci pandémie sa navyše podľa neho spotreba preklopí od tovarov, ktoré ťahali infláciu, naspäť k službám.

Vláda by nemala zdražovanie riešiť plošným znížením DPH, ale cielenou pomocou chudobným domácnostiam. Zhodujú sa na tom slovenskí ekonómovia v Paneli expertov. Plošné zníženie by najviac prospelo bohatým a štát by pripravilo o veľa peňazí.

Slovensku sa síce podarilo výdavky na vedu, merané percentom HDP od roku 2009, takmer zdvojnásobiť, ale na priblíženie k susedom to nestačilo, ukázal graf roka, ktorý vybral Andrej Svorenčík z Univerzity v Mannheime. Tvrdí, že bez dobre financovanej vedy a kvalitného školstva sa sotva vyhneme pasci stredného príjmu.

Pandémia stiahla zisky firiem do záporu, ale celkové straty nezanechali takú hlbokú jazvu, ako sa očakávalo na základe skúseností z krízy v roku 2009, ukazuje graf roka od Branislava Žúdela z IFP. Vývoj naznačuje, že úroveň strát sa výrazne neodkloní od trendu v poslednom období.

Graf štvrťročného obratu firmy Zoom ukazuje, ako sa počas koronakrízy rozbehla práca z domu, hovorí IT špecialista Miroslav Pikus. V používaní takýchto nástrojov sme podľa neho v roku 2030. To je dobre, pretože aj keď má práca na diaľku obmedzenia, digitalizácia pomáha vyrovnať sa s pandémiou a zvyšuje produktivitu práce.

Slovensko rastúce rozpočtové príjmy prejedlo, ukazuje graf roka podľa Martina Vlachynského, analytika Iness. V roku 2020 na daniach a odvodoch vyzbieralo o 79 % viac ako v roku 2008, podobný vývoj však nastal aj vo výdavkoch.

Grafom roka je pre Michala Lehutu, ekonóma VÚB, aktuálny vývoj covidovej úmrtnosti na Slovensku v porovnaní so siedmimi európskymi krajinami s najvyšším počtom zaočkovaných seniorov. Zatiaľ čo slovenské úmrtia spolu s jesennou vlnou šírenia koronavírusu rapídne narástli, covidové úmrtia v krajinách s dobrou zaočkovanosťou sa v porovnaní s letom zvýšili len minimálne.

Obrat svetového zahraničného obchodu v pomere k HDP klesol na 52,8 %, čo bolo najmenej od roku 2009, ukazuje graf roka od Vladimíra Baláža, ekonóma z Prognostického ústavu SAV. Svetový obchod je pritom výhodný najmä pre malé krajiny ako Slovensko, pretože sa dokážu špecializovať na produkty, po ktorých je dopyt, a vyvážať ich do celého sveta.

Nižšia kvalita slovenských vysokých škôl oproti českým nie je primárne zapríčinená nízkou mierou financovania, ukazuje graf roka Ivana Mikloša. Podľa OECD sú slovenské výdavky na študenta v parite kúpnej sily síce nižšie ako priemer OECD alebo EÚ, ale stále porovnateľné s ostatnými krajinami V4. A to je v rozpore s argumentmi slovenských vysokých škôl.

Príjmy slovenských domácností napredovali z celej skupiny postkomunistických krajín, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, v podstate najpomalšie, ukazuje graf roka, ktorý vybral bývalý minister školstva Juraj Draxler. Zatiaľ čo v roku 2000 sme boli v príjmoch na osobu po Slovincoch spolu s Čechmi na tom zo skupiny najlepšie, postupne sa nám všetci vzdialili alebo nás dobehli.

Vývoj na slovenskom trhu práce sa v roku 2021 úplne otočil, ukazuje graf roka od Ivany Molnárovej, riaditeľky najväčšieho portálu na sprostredkovanie práce Profesia.sk. Zatiaľ čo v prvom pandemickom roku 2020 počet pracovných ponúk prudko klesol, tento rok Profesia zaznamenala šesť mesiacov s rekordným počtom inzerátov.

Graf roka je podľa guvernéra NBS Petra Kažimíra „jednoznačne“ o inflácii, rok 2021 je z pohľadu dynamiky a tempa rastu cien bezprecedentný. Rast cien bude podľa odhadov centrálnej banky v najbližších mesiacoch ešte silnieť a očakáva sa, že by mal vyvrcholiť na úrovni necelých 7 % v úvode budúceho roka.

Produkcia v európskom automobilovom priemysle sa síce v októbri odrazila od dna, automobilky však ešte vyhraté nemajú. Ich produkciu stále brzdia chýbajúce kritické komponenty a ani zďaleka sa ešte neblíži k predkrízovému obdobiu, ukazuje graf roka od Ľubomíra Koršňáka, hlavného ekonóma UniCredit Bank na Slovensku.

Aj keď na Slovensko v najbližších rokoch smerujú miliardy z Plánu obnovy, najväčšou výzvou vlády bude využiť  zdroje zo starých EÚ fondov, ktoré budú rekordné, hovorí Lívia Vašáková, ktorá šéfuje tímu pre Plán obnovy. V pomere k HDP tak Slovensko spolu so zdrojmi plánu obnovy dostane podobné sumy, ako keď sme v roku 2015 dočerpávali zdroje z obdobia 2007 – 2013, ukazuje Vašákovej graf roka.

Vlády si počas pandémie nemusia vyberať, či budú chrániť životy alebo ekonomiku, ukazuje graf roka od Martina Šustra, šéfa výskumu Národnej banky Slovenska. Krajiny, ktoré dobre zvládli pandémiu, mali zväčša aj menší pokles ekonomiky počas krízy, a naopak, štáty s ťažkými následkami epidémie mali obvykle aj tvrdšiu recesiu.

Riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze odporúča povinné očkovanie a navrhuje ho spojiť s nárokom na trinásty dôchodok. „Na Slovensku je už dnes nárok na viaceré sociálne dávky naviazaný na zodpovedné správanie sa,“ hovorí v Paneli expertov Štefan Kišš.

Martin Smatana politikom odporúča zaviesť povinné očkovanie, hoci to bude určite politicky zneužité. „Politici si však musia uvedomiť, čo im je prednejšie. Či ľudské životy a stovky miliónov eur odvrátených škôd, alebo pár percent preferencií vo volebných prieskumoch,“ hovorí v Paneli expertov odborník na ekonómiu zdravotníctva.

Čo by ekonómovia poradili koalícii pri dlhovej brzde a dôchodkoch a požiadavkách Richarda Sulíka a Milana Krajniaka: Neodporúčajú spájať dlhovú brzdu s daňovou brzdou a väčšina odmieta aj myšlienku rodičovského bonusu. „Myšlienku daňovej brzdy podporujem, nespájal by som ju však s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti,“ hovorí v Paneli expertov napríklad Ivan Mikloš.

Ako predísť krachu štátu? 17 ekonómov vysvetľuje, kam sme sa dostali a čo s tým teraz. „Budúce generácie kruto doplatia na nezodpovednosť a nekompetentnosť, ale hlavne na populizmus a zbabelosť Fica, Pellegriniho, Kažimíra a Kamenického, ale aj Matoviča, Kollára, Krajniaka a spol.,“ hovorí v Paneli expertov napríklad Ivan Mikloš.

Zjednodušme ľuďom očkovanie ešte viac, radí analytička Inštitútu sociálnej politiky Marcela Veselková. „Umožnime ľuďom zvoliť si termín očkovania alebo rovno očkujme prvou dávkou bez registrácie. Očkujme ľudí, ktorí len idú okolo. Ponúknime rodičom možnosť očkovať deti priamo v školách,“ píše v Paneli expertov E.

Dajme ľuďom po očkovaní platené voľno, navrhuje ekonóm Vladimír Baláž. „Štát sa môže dohodnúť so zamestnávateľmi a poskytnúť platené voľno 2-3 dni po vakcinácii na zvládnutie prípadných nepriaznivých účinkov. Možno by to určité skupiny obyvateľstva motivovalo,“ píše predseda Vedeckej rady Prognostického ústavu SAV v Paneli expertov E.

Očkujme aj v lekárňach, odporúča Martin Smatana. „Máme veľmi hustú sieť lekární, ktoré sú veľmi strategicky rozmiestnené v obchodných centrách či frekventovaných lokalitách. Ročne sa v lekárňach vydá vyše 120 miliónov balení liekov, čo predstavuje niekoľko miliónov fyzických návštev lekární ročne, teda extrémnu príležitosť presviedčať ľudí na očkovanie,“ hovorí v Paneli expertov E bývalý šéf analytiky ministerstva zdravotníctva.

Ivan Mikloš odporúča zrušiť testovanie zdarma a požadovať pri vstupe na hromadné akcie, ale napríklad aj do reštaurácií či na kúpaliská čerstvý negatívny test alebo potvrdenie o očkovaní. Rovnako to robia v Rakúsku, píše v Paneli expertov E.