Robert Fico tvrdí, že za zníženie ratingu Slovenska agentúrou Fitch môžu predchádzajúce vlády. „Prečo sa neobrátite na pánov Hegera, Matoviča a Ódora? Rozbili verejné financie. Teraz sme urobili prvý krok, konsolidáciu o 0,5 percenta HDP,“ povedal Fico.
Ministrom financií EÚ sa opäť nepodarilo zhodnúť na reforme rozpočtových a dlhových pravidiel. Reformu navrhla Európska komisia vlani a pôvodne sa o nej malo hlasovať v októbri, rozpory medzi štátmi však boli priveľké.
Opozícia v parlamente testovala vládnu väčšinu, pokus pozdržať rokovanie o vládnom balíku za 1,5 miliardy eur jej však nevyšiel. Pri hlasovaní o pridelení návrhu výborom mala koalícia tesnú väčšinu 76 poslancov, opoziční poslanci sa neprezentovali.
Vláda sa rúti gréckou cestou do minulosti, píše Štefan Kišš z PS. „Robert Fico neostal nič dlžný svojej povesti, ďalej oberá budúcich dôchodcov zásahom do 2. piliera, ekonomickú aktivitu pridusí zvyšovaním už tak vysokých odvodov a neplní svoj sľub stabilizovať dlh. Naopak, dlh a obzvlášť splátky dlhu za štyri roky viac ako zdvojnásobí.“
Zásah Ficovej vlády do druhého piliera zníži budúce dôchodky najmä mladým. Ich celkový dôchodok bude po prepočítaní na súčasné ceny nižší aj o desiatky eur. Parlament o znížení odvodu do druhého piliera rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
Parlament si odhlasoval, že o viacerých návrhoch zákonov bude rokovať zrýchlene. Sú medzi nimi opatrenia na konsolidáciu verejných financií, sociálna dávka a mimoriadny bonus na vyššie splátky hypoték aj zavedenie minimálnej 15-percentnej dane pre firmy.
Robert Fico očakáva, že o rozpočte by mohla vláda rozhodovať na budúci týždeň v utorok alebo v stredu. Ak by to bolo v utorok, návrh by riešila na výjazdovom rokovaní v Trenčíne. Premiér potvrdil, že čakajú aj na prognózy ministerstva financií.
Nemecká vláda stále nemá dohodu o rozpočte na rok 2024, je možné, že ho neschváli do konca roka. Poslanci medzitým diskutujú o dodatku pre tohtoročný rozpočet, ktorým chce kabinet napraviť rozpočtovú krízu.
Igor Matovič tvrdí, že vládne opatrenia porušujú sľuby o nezasahovaní do sociálnych štandardov. Ako príklad uviedol zvyšovanie zdravotných odvodov, znižovanie príspevkov do druhého piliera či zastavenie zvyšovania platov vo verejnej správe.
Vládne opatrenia škodia firmám a zabúdajú na ľudí, ktorí sú najviac ohrození chudobou, reaguje poslanec KDH Jozef Hajko. Kabinet podľa neho neozdravuje verejné financie, ale potrebuje najmä peniaze na nové výdavky.
Agentúra Moody’s znížila výhľad ratingu čínskych štátnych dlhopisov zo stabilného na negatívny, známku ponechala na úrovni A1. Zdôraznila prehlbujúce sa obavy z úrovne dlhu druhej najväčšej svetovej ekonomiky.
Banky považujú 30-percentné zdanenie svojich ziskov za extrémne. Dodatočné zdanenie vraj obmedzí ich schopnosť úverovať ekonomiku. Ziskovosť slovenských bánk patrí medzi najnižšie v EÚ.
Väčšina z 18 opatrení, ktoré predstavila Ficova vláda, sa týka zvyšovania daní. Do rozpočtu zaplatia viac firmy aj občania. Znížiť sa má aj príspevok do druhého piliera, aby boli peniaze na rodičovský dôchodok.
Strana SaS nesúhlasí s konsolidačnými opatreniami. Daňové zákony vlády sú podľa nej katastrofou pre Slovensko a jeho ekonomický rast. Kritizuje aj zásah do druhého piliera. (e)
Vláda by mala v rozpočte na budúci rok plánovať deficit do 5,9 percenta HDP, hovorí Martin Šuster z rozpočtovej rady. Ratingová agentúra S&P od nás očakáva zníženie deficitu o rok na 4,5 percenta, ale taký podľa neho pravdepodobne nebude.
Robert Fico tvrdí, že rozpočet bude spĺňať všetky ciele EÚ, predstaviť ho chce v pondelok po rokovaní vlády. „Ideme do všetkých výdobytkov, ktoré sme sľúbili pred voľbami,“ povedal v RTVS. Jasne sa nevyjadril, odkiaľ vezmú peniaze na dodatočných 300 eur pre dôchodcov.
Ak bude vláda šetriť len toľko, koľko musí, dlh sa počas volebného obdobia zvýši z 57 na 64 % HDP, ale to nie je ten najväčší problém, hovorí Martin Šuster z rozpočtovej rady. Na úrokoch zaplatíme o 1,3 miliardy viac, ktoré budú chýbať na zdravotníctvo alebo školstvo.
KDH kritizuje vládnu pomoc s hypotékami, podľa hnutia z nej budú profitovať viac banky než ľudia. „Môžu pokojne zvyšovať úroky, pretože budú vedieť, že ich klientov to až tak nezabolí,“ napísali kresťanskí demokrati.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková povedala, že nepozná znenie rozpočtu na rok 2024. „Zatiaľ som ho nevidela. Oboznámim sa s ním zrejme na rokovaní vlády,“ povedala. Na rozpočte sa včera dohodli na koaličnej rade, Dolinková na nej nebola.
SaS zopakovala, že bude „hlasno kričať“ proti akémukoľvek zvyšovaniu daní. Reagovala tak na informáciu o koaličnej dohode na budúcoročnom rozpočte. Základné údaje však neboli zatiaľ zverejnené.
Vláda o návrhu rozpočtu na rok 2024, ktorý je už podľa premiéra Roberta Fica hotový, nerokovala so zástupcami zamestnávateľov. Podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení je to v rozpore s programovým vyhlásením vlády aj s tým, čo verejne deklarovali jednotliví predstavitelia vlády.
Vládna koalícia sa dohodla na rozpočte na rok 2024, oznámil premiér Robert Fico po zasadnutí koaličnej rady. Bližšie informácie neposkytol, iba uviedol, že „návrh rozpočtu je kombináciou konsolidácie rozbitých verejných financií a zachovania prvkov silného sociálneho štátu“.
Vo vládnej koalícii je podľa Tomáša Tarabu dohoda, že nechce ísť do rozpočtového provizória. Dodal, že vládne strany už rokovali o rozpočte viackrát, jedno zo stretnutí mali naplánované aj nadnes. (tasr)
Fico svoje štvrté vládnutie začína v najhoršej situácii, v akej kedy bol, musí nájsť miliardy, píše Roman Pataj v Newsfiltri. „Ficova vláda musí zvyšovať dane, nedá sa tomu vyhnúť, otázkou je iba to, ktoré to budú. Zatiaľ však v koalícii tvrdohlavo hovoria o rozdávaní.“
Česká vláda sa drží svojho plánu znížiť rozpočtový deficit a ratingové agentúry to oceňujú, ukazuje Graf dňa. Podľa Moody’s sa do roku 2025 schodok zmenší na 2 percentá hrubého domáceho produktu. Český rating je dlhodobo lepší ako slovenský a tento rozdiel sa môže ešte prehĺbiť.
Ficova vláda pripravuje rozpočet, v ktorom potrebuje ušetriť možno až tri miliardy eur. O veľkých úsporách hovoria ministri Ladislav Kamenický aj Tomáš Taraba. Len banková daň a vyššie dane z alkoholu, tabaku, cukru a hazardu to nezachránia.
Nemecko pre rozpočtovú krízu predčasne ukončí reguláciu cien energií, ktoré plánovalo dotovať do marca 2024. Kancelár Olaf Scholz uviedol, že opatrenie už nie je potrebné a že v prípade prudkého rastu cien vláda zasiahne.
Taliansko by malo prijať tvrdšie opatrenia na zníženie rozpočtového deficitu a štátneho dlhu, uviedla šéfka MMF Kristalina Georgieva. Očakáva sa, že krajina bude na budúci rok hospodáriť so schodkom 4,3 % HDP.
Nemecká vláda pracuje na zmenách rozpočtu na rok 2024, aby ho parlament mohol schváliť tento rok, uviedol Olaf Scholz. Krajina sa dostala do fiškálnej krízy po tom, ako súd zneplatnil presun 60 miliárd eur do klimatického fondu.
V rozpočte nie je priestor na ďalšie výdavky, aj keď schodok bude nižší než plán, napísal Pavol Majher z rozpočtovej rady. Dodal, že bez zarátania energetickej pomoci a vrátane 300-eurových príspevkov dôchodcom deficit prekročí plánovanú úroveň o vyše 900 miliónov eur.
Rozpočtový deficit Ruska tento rok dosiahne približne 1 % HDP, uviedol minister financií Anton Siluanov. Rozpočtový plán počíta so zhruba dvojnásobnou výškou schodku.
Verdikt nemeckého súdu o klimatickom fonde môže ohroziť dotácie továrňam na čipy, uviedol zástupca ministra hospodárstva Michael Kellner. Vláda posudzuje, aký vplyv na rozpočet má rozhodnutie súdu a ako nahradiť chýbajúcich 60 miliárd eur.
Pre mňa je nepochopiteľné, ako mohli tri vlády Smeru takým spôsobom zdevastovať naše budúce dôchodky, hovorí Štefan Kišš z PS. Vraví, že otvorenie II. piliera, zmena príspevkov a presun úspor z akciových do dlhopisových fondov znamenali zásadné zníženie budúcich dôchodkov.
Hoci sa rating krajiny nezhoršil, investori očakávajú zásadné ozdravenie rozpočtu, hovorí poslanec PS Štefan Kišš v podcaste eNkonomika. Najbližší dôležitý míľnik je podľa neho schválenie rozpočtu, aby sme sa vyhli rozpočtovému provizóriu.
Pondelkové aukcie zvýšili celkovú sumu, ktorú si v tomto roku vláda požičala, na 10,4 miliardy eur, ukazuje Graf dňa. Je to najviac od roku 2020, keď nástup covidovej pandémie poslal ekonomiku do recesie.
Slovensko si požičalo v aukcii dlhopisov 471,5 milióna eur. Podmienky pre štát boli lepšie než pri predchádzajúcej aukcii v októbri. Aukcia sa konala krátko po tom, čo agentúra S&P ponechala Slovensku rating bezo zmeny.
Agentúra S&P ponechala Slovensku známku A+ so stabilným výhľadom. Nenaplnili sa tak zatiaľ obavy z možného zhoršenia ratingu. Ratingovka však upozornila, že od vlády očakáva znižovanie rozpočtových schodkov, inak známku môže znížiť.
Týždeň v európskej ekonomike: Slovensko smeruje k rekordným rozpočtovým deficitom
Neočakávam zodpovedné a kompetentné riadenie krajiny, ktoré by bolo na prospech budúcnosti občanov, píše Ivan Mikloš. Po zverejnení programového vyhlásenia vlády podľa neho padla aj nepatrná nádej, že Fico sa aspoň v ťažkých ekonomických časoch bude správať zodpovedne.
Zaznievajú protichodné argumenty, prečo nás bez konsolidácie čakajú výrazné nárasty štrukturálnych deficitov nad 6 % HDP, píše šéf rozpočtovej rady Ján Tóth. Zásadným faktorom boli dve veľké krízy, ale aj vysoký štrukturálny deficit na konci dobrých časov pred začiatkom pandémie.
Ficova vláda plánuje viac zdaniť vyššie príjmy, nehnuteľnosti, tvrdý alkohol, cigarety aj hazard. Minister financií Ladislav Kamenický hovorí, že musia urobiť veľký konsolidačný balíček za 2 až 2,5 miliardy eur.
Nemecké odbory DGB vyzvali na pozastavenie dlhovej brzdy, ktorá obmedzuje nové zadlžovanie vlády. Reagovali na rozhodnutie ústavného súdu, ktorý zakázal presmerovať peniaze vyčlenené na zmiernenie následkov pandémie do klimatického fondu.
Slovensko bude mať v najbližších dvoch rokoch najväčšie schodky rozpočtu v EÚ, predpovedá Európska komisia. Priblížia sa až k siedmim percentám HDP. Zároveň zhoršila vyhliadky hospodárskeho rastu na tento aj budúci rok.
Nemecký ústavný súd zablokoval 60 miliárd eur v klimatickom fonde. Peniaze boli požičané pre rozpočet v roku 2021, zostali nevyužité a ich prevod do fondu súd označil za neplatný. Hrozí preto, že vláda bude musieť zvýšiť tohtoročný schodok.
Pomoc s hypotékami je v rozpore s cieľom vlády znižovať ceny potravín, hovorí Eva Goncalves, bývalá štátna tajomníčka ministerstva financií. Akákoľvek bonifikácia hypoték umelo zvyšuje disponibilný príjem domácností, a tým aj infláciu. „Zatiaľ čo hypotéku máme iba niektorí, jesť musíme úplne všetci,“ zdôrazňuje.
Na zníženie deficitu o 0,5 percenta HDP oproti tomuto roku budú potrebné opatrenia za dve až dve a pol miliardy eur, tvrdí minister financií Ladislav Kamenický. Stav verejných financií vyčítal predchádzajúcim vládam, no súčasný kabinet chystá aj ďalšie výdavky.