„Množstvo vynikajúcich vedkýň prišlo o miesto preto, lebo údajne nemajú dobré vodcovské schopnosti,“ upozorňuje v rozhovore významná švajčiarska fyzička Ursula Keller.

Marína dodnes nevie, či si jej otec stihol pred svojou tragickou smrťou prečítať list, v ktorom mu jeho žena písala, že s ním čaká dieťa.

„Práve čítanie najviac upokojuje deti a zbavuje ich stresu. Platí to zvlášť pre hyperaktívne deti, ktoré veľmi aktívne a okamžite reagujú na rôzne podnety,“ zdôrazňuje Ľudmila Hrdináková.

Skúsenosť s násilím má až 70 percent slovenských žiakov. Bubnovačka na školách má upozorniť na potrebu väčšej ochrany detí pred násilím – doma aj v školskom prostredí.

Ste ako Charlotte, ktorá rozvážala deti do škôl a na krúžky, snažila sa, aby mali vždy navarené a aby si našla čas porozprávať sa s nimi. Dajte si pozor, aby ste nevyhoreli ako ona.

„Vedieme deti a dospelých k tomu, aby prejavili svoje emócie, svoj strach, hnev aj smútok. Lebo niektorí si myslia, že plakať je nepatričné,“ hovorí psychologička Mária Anyalaiová.

„Máme tendenciu prisudzovať charizmu a vedúcu pozíciu mužom. Ženu si zapamätáme skôr vtedy, keď je v role pomocníčky,“ hovorí politologička Zuzana Maďarová, ktorá napísala knihu o tom, kam sa stratili ženy novembra 1989.

Boli sklamané z profesionálnych športových klubov, a tak sa rozhodli organizovať na bratislavských školách krúžky s profesionálnymi trénermi. Najväčší úspech má krúžok parkouru – boli sme sa pozrieť, ako to tam vyzerá.

Tomášovi rodičia rebelovali proti totalitnému režimu svojským spôsobom, ktorému on ani po dlhých rokoch nerozumie. Dáva si pozor, aby svoje deti nevystavil takým pocitom trápnosti, v akých vyrastal on.

Ako sa rodičia vyrovnajú so zistením, že sa ich dieťa nenarodí zdravé alebo že sa vyvíja a správa úplne inak, než čakali?

Helga Palušová najprv vyštudovala žurnalistiku a politológiu, až neskôr psychológiu. Dnes pracuje ako psychoterapeutka vo Viedni a svoju prax vedie aj v Bratislave.

„Aj prípad Very Wisterovej ukazuje, že každý len rieši, kto z rodičov urobil chybu, a pritom nepripúšťame, že je to problém, ktorý dlhodobo existuje v tomto štáte,“ hovorí publicistka Nataša Holinová, ktorá sa dlhodobo venuje otázkam sociálnoprávnej ochrany detí.

Hana svojho partnera bránila ešte aj vtedy, keď ju začali kamarátky pozývať s podmienkou, že príde bez neho.

Pracovať nikdy neprestala a ani by si to nedokázala predstaviť. „Vždy som však počkala, až deti zaspia alebo ma zastúpi niekto z rodiny,“ opisuje Jana Pátíková zo Zlína, ktorá pracuje ako účtovníčka. Zároveň sa stará o tri deti vo veku dvoch, pätnástich a osemnástich rokov. Jej príbeh je súčasťou seriálu českého Deníka N, v ktorom rodičia opisujú, ako zvládajú skĺbiť starostlivosť o malé deti a kariéru.

Ďalším filmom z cyklu Duša a film Ligy za duševné zdravie a Kina Film Europe bude Bez lásky. Film o drsnom rozvode a ešte drsnejšej hádke o tom, čo bude s dieťaťom rozídeného páru, premietnu tento pondelok.

V spoločnosti je asi len desať percent hrdinov. Netreba sa povyšovať nad tých zvyšných 90 percent, pretože chcú, aby prežili, napríklad kvôli deťom alebo rodičom. Lenže vo chvíli, keď sa rozhoduje, kam bude spoločnosť smerovať, je to zničujúci pomer, myslí si Magda Vášáryová.

Ako je možné, že športovkyne po pôrode dosahujú ešte lepšie výsledky a ako vplýva na fyzickú výkonnosť tehotenstvo? O svojich skúsenostiach rozprávajú úspešné športovkyne a športoví lekári.

V Patrikovej rodine je rozvedený takmer každý. On sa bál, že sa to stane aj jemu.

Psychológ Radovan Kyrinovič sa venuje chlapcom s ADHD a učí ich v bratislavskom sanatóriu. Aj on má ADHD, teda poruchu pozornosti spojenú s hyperaktivitou.

„Možno by manželstvo fungovalo lepšie, keby sme ho uzatvárali na dobu určitú. Naozaj neviem, či má zmysel zachraňovať vzťah, kde sa už partneri nemajú radi,“ hovorí český sexuológ Zlatko Pastor.

Tri príbehy o tom, ako do dlhoročných priatelstiev vstúpili spory o politiku. Jedno to nevydržalo, druhé sa s tým stále borí a tretie to posilnilo.

Nepochybuje, že rodičia robia vždy najlepšie, ako vedia. „Lenže niekedy nemajú potrebnú kapacitu, sú preťažení či majú iné problémy, ktoré im znemožňujú robiť to tak, aby to naozaj bolo pre dieťa najlepšie,“ hovorí psychologička Jana Ashford.

65 percent sedemročných uvádza, že aspoň raz za život mali imaginárneho priateľa. To, že sa s ním dieťa rozpráva, je úplne v poriadku.

Americkí vedci zistili, že najtrvácnejšie manželstvá drží pokope variant receptora pre hormón lásky oxytocín.

Nevedela si predstaviť, ako bude žiť, keď nebude spĺňať štandard, ktorý si sama predstavovala. „Veď minimálne do štyridsiatky už musíte byť mamou. A keď sa to neudeje, tak čo potom ste?“ pýta sa.