Slovo „konár“ má praslovanský pôvod a okrem slovenčiny sa dnes vyskytuje aj v poľštine a vo východomoravských nárečiach. Praslovanské korene má aj český výraz „větev“. Viac sa dočítate v najnovšom vydaní Česko-slovenského slova týždňa.

V tento deň v roku 1939 bol v Prahe vyhlásený Protektorát Čechy a Morava. Vyhlásenia, ktoré prebehlo oficiálnym výnosom, sa zúčastnil na Pražskom hrade aj priamo Adolf Hitler.

V tento deň roku 1953 zomrel Klement Gottwald, prvý komunistický prezident Československa. Gottwald bol lídrom strany počas uchopenia moci v roku 1948 i obdobia politických procesov a teroru.

V rámci jazykovedného seriálu Česko-slovenské slovo týždňa tentoraz rozoberáme slová „kočka“ a „mačka“. Česká kočka mala byť pôvodne „kotka“, je totiž dedičkou praslovanského „kot“. Pôvod slova mačka sa zase prisudzuje jednému z najstarších jazykov sveta – sanskrtu.

V tento deň v roku 1948 zomrel československý minister zahraničných vecí Jan Masaryk. Okolnosti jeho smrti dodnes nie sú objasnené.

V rámci jazykového seriálu Česko-slovenské slovo týždňa sa tentoraz ponoríme do hudobných vôd. Rozoberieme si výrazy „smyčec“ a „sláčik“. Hoci by sa to tak na prvý pohľad mohlo zdať, slovenský sláčik nie je menším bratom sláka. Nejde o zdrobneninu – oboma slovami zvykneme v slovenčine pomenúvať rovnaký predmet.

V novom vydaní jazykového seriálu Česko-slovenské slovo týždňa sa venujeme slovám „drobky“ a „omrvinky“. Od 16. storočia pod slovom „mrva“ už naši predkovia rozumeli rozdrobené seno. Omrvinky však rozdrobené seno v priebehu času ponechali vlastnému osudu a rozhodli sa byť drobným kúskom jedla.

V tento deň si pripomíname 75 rokov od tzv. Víťazného februára. Týmto termínom bol propagandisticky označovaný úspešný komunistický prevrat z 25. februára 1948 v Československu.

Máloktoré slovo označujúce meteorologický jav so sebou nesie taký silný nádych tajomna ako slovo „hmla“. Jeho pôvod však nie je vôbec hmlistý a je úzko spojený aj s českým slovom „mlha“.

Stačí prehodiť písmená a z českej „mlhy“ budete mať slovenskú „hmlu“. A hoci majú obidve slová rovnaký základ, Čechom to slovenské pripadá ako tajomný jazykolam. Prečítajte si ďalšie vydanie Česko-slovenského slova týždňa.

V tento deň roku 1878 sa narodil významný slovenský politik Milan Hodža. Za prvej Československej republiky pôsobil na rozličných postoch vo vláde; premiérom bol od volieb v roku 1935 až do septembra 1938.

V tento deň roku 1906 sa narodil generál a jedna z vedúcich postáv Slovenského národného povstania Ján Golian, ktorý zohral zásadnú úlohu pri plánovaní Slovenského národného povstania.

Posielať ľudí do kelu je slušnejšie než posielať ich na iné miesta, zhodujú sa česká so slovenskou jazykovedkyňou. „Takové pěkně ostré a zároveň nevulgární spojení může čeština slovenštině jen závidět. Oč lépe zní úsečné jdi do kelu než chabé, až směšné jdi do kapusty,“ píše bohemistka Martina Waclawičová.

Vedeli ste, že slovo „kapusta“ pochádza z latinského „caput“, teda „hlava“? A slovo „kel“ sme prevzali až neskôr z nemčiny. O rozdiele medzi slovenským kelom a českou kapustou sa dočítate v novom vydaní Česko-slovenského slova týždňa.

V tento deň roku 1922 sa v gruzínskom meste Boržomi narodil stíhač a letecké eso československého odboja Otto Smik, ktorý bránil spojenecký vzdušný priestor počas vylodenia v Normandii.

V tento deň roku 1969 sa na Václavskom námestí v Prahe upálil 21-ročný študent Univerzity Karlovej Jan Palach. Protestoval proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy a rastúcej apatii spoločnosti.

Prečo sa ten istý živočích volá v slovenčine ťava a v češtine velbloud: výraz velblúd v staročeských cestopisoch označoval slona, výraz ťava na Slovensko prišiel z Maďarska, píšu jazykovedci v novom vydaní Česko-slovenského slova týždňa.

Československo zachránilo český aj slovenský národ, tvrdí v rozhovore publicista Pavel Kosatík. „Do roku 1918 bolo pár západných intelektuálov, ktorí o Slovákoch vedeli, ale vo všeobecnom povedomí žiadny slovenský národ nebol. Hŕstka vzdelancov nemohla spoločnosť posunúť dopredu. Československo bolo divokým, odvážnym a nekonvenčným subjektom, ktorý váš i môj národ previedol do lepších čias.“

V tento deň roku 1913 sa narodil Gustáv Husák, ktorý sa o niekoľko dekád neskôr stal generálnym tajomníkom KSČ a symbolom normalizácie.