„Vždy, po každých voľbách, sa niečo zmenilo. Vždy. Čosi k lepšiemu, iné k horšiemu. Ale hoci to pred voľbami často vrie, krajina sa vďaka nim nezakonzervuje,“ hovorí o voľbách riaditeľ Nadácie Zastavme korupciu Pavel Sibyla.

„Pri rozhodovaní ma zaujíma, aká bude daňová politika. Aby sme mali nižšie dane, a teda aby sme mohli zamestnávať viac ľudí. Ani podľa daňovej politiky sa u nás nedá deliť politická scéna na pravicu a ľavicu, jedni tárajú o sociálnych veciach viac, iní menej, všetci sú do určitej miery populistickí,“ povedal o voľbách podnikateľ Ivan Kmotrík.

„Neanalyzujem síce do hĺbky volebné programy, ale približné informácie o cieľoch strany vždy mám a trochu sledujem priebežné stranícke vyjadrenia. Pri rozhodovaní, priznám sa, nemám až taký problém, ako sa to zračí z tlače,“ hovorí o voľbách režisér a dramatik Blaho Uhlár.

Zdá sa, že motiváciou väčšiny politikov nie je služba, ale válov, v lepšom prípade mix. Napriek tomu voliť chodím a pôjdem, hovorí Ján Lunter, majiteľ firmy Alfa Bio – Lunter.

Mlčiaca väčšina je najhorší mor a tí, čo nechodia voliť, sú spoluzodpovední za to, kto tu potom vládne. Nezúčastním sa volieb až vtedy, keď tu bude vláda jednej strany zabetónovaná v ústave, hovorí Lucia Piussi.

Vždy som volil strany, ktoré nešli s pohodlným populistickým prúdom, ale proti nim, budem tak voliť aj teraz, vraví spisovateľ Peter Juščák.

Už som sa rozhodol, koho budem voliť, a bude to rovnaká strana ako v minulých voľbách, vraví predseda Slovenského paralympijského výboru Ján Riapoš.

„Voliť pôjdem, považujem to za svoju povinnosť a v tejto chvíli jediný spôsob, ako zmeniť smer, ktorým sa uberá táto krajina. Vláda má podchytené už asi všetky sféry verejného života, a preto ňou neotrasú žiadne občianske aktivity a štrajky, ani médiá, ani odborné analýzy a ani tie najabsurdnejšie kauzy,“ hovorí spisovateľka Monika Kompaníková.