Rusko do konca februára vytvorilo takmer 90 % celoročného deficitu, píše Ivan Mikloš. Ministerstvo financií potvrdilo, že za prvé dva mesiace roka boli verejné príjmy medziročne nižšie o 25 % a verejné výdavky vzrástli o 52 %.

Macron sa rozhodol správne, keď dôchodkovú reformu pretlačil napriek silnému odporu verejnosti aj bez hlasovania v parlamente, píše Ivan Mikloš. „Ak by vláda Mikuláša Dzurindu ustupovala tlaku odborov či štrajkujúcim železničiarom, tak by sa žiadne reformy neurobili a Slovensko by na tom bolo dnes omnoho horšie.“

Americká vláda svojou reakciou na krach banky SVB v zásade upokojila trhy, ale všetky problémy nevyriešila, píše Ivan Mikloš. Ak bude výsledkom pomalší rast úrokových sadzieb, ohrozí to úspešnosť boja s infláciou a záchrana bánk znamená posilňovanie morálneho hazardu, upozorňuje.

S oneskorením, ale predsa začali západné sankcie dopadať na ruský rozpočet, píše Ivan Mikloš. Vláda reaguje pokusmi viac žmýkať biznis „dobrovoľnými“ príspevkami, vyššie dane sú už pripravené pre ropný sektor.

Väčšina Turkov, Číňanov aj Indov vníma Rusov ako spojencov alebo partnerov, keďže Rusko pre nich nie je dosť dôležité, aby ho nenávideli, zhodnotil bulharský politológ Ivan Krastev, ktorého myšlienky rozoberá v komentári Ivan Mikloš.

V konečnom dôsledku bude počet obetí a nákladov ruskej vojny proti Ukrajine nie priamo, ale nepriamo úmerný množstvu a kvalite zbraní, ktoré Západ dodá Ukrajine, píše Ivan Mikloš. Aj pre samotné Rusko a jeho úspešnú budúcnosť je čo najrýchlejšia porážka Putina a jeho režimu nevyhnutným predpokladom, hovorí bývalý minister financií.

Sedem rokov od referenda o brexite je evidentné jedno – Británii nepomohol, píše Ivan Mikloš. „Netreba mať doktorát z ekonómie, aby sme chápali, že ak sa krajina odstrihne od svojho najväčšieho zahraničného trhu, musí to mať zásadné negatívne dôsledky.“

Bidenova administratíva presadila v americkom kongrese tri zákony, ktoré zásadne menia doktrínu ekonomickej politiky USA, píše Ivan Mikloš. Pre EÚ bude podľa neho kľúčové, aby sa nedostala so Spojenými štátmi do obchodnej vojny. Pre Slovensko je zase „životne dôležité“ byť aktívnym a lojálnym spoluhráčom v Únii.

Peniaze sú drahšie, no nie je ich menej, píše Ivan Mikloš. Upozorňuje na článok ekonóma Michaela Howella, podľa ktorého americký Fed skryto pristupuje ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu. Otázna je udržateľnosť, dodáva bývalý minister financií.

Ekonomické fórum v Davose sa nieslo v optimistickom duchu, čo mnohých mohlo prekvapiť, píše Ivan Mikloš. Uvoľnenie covidových reštrikcií v Číne, pokles cien energií alebo naštartovanie zelených investícií v USA naznačujú, že vývoj bude lepší, ako sa predpokladalo.

Ukrajina musí získať Krym a Rusi musia pochopiť, že Putin je lúzer a že ich straty a utrpenie sú zbytočné, píše Ivan Mikloš. „Až potom je reálna šanca, že príde mier. Západ preto musí Kyjivu dať viac zbraní a pomoci s výcvikom.“ 

Investori, ale aj politici, ktorí majú kariéru stále postavenú na takmer neobmedzenom prístupe k lacným peniazom, budú strácať, píše Ivan Mikloš. V prípade firiem ich nahradia iní víťazi, v prípade politikov a krajín však môžu prísť aj horší, upozorňuje.

Podpora vojny, Putina a jeho režimu Rusmi nemá formu nadšenej, spontánnej a demonštratívnej podpory, píše Ivan Mikloš. „Je to skôr akýsi rezignovaný súhlas a pasívna podpora ako dôsledok bezalternatívnosti v danej situácii. S tým súvisí aj fakt, že čoraz viac ľudí volí stratégiu utiahnutia sa do vlastnej ulity.“

Finančné trhy v roku 2022 najviac zasiahol koniec lacných peňazí, keď centrálne banky v reakcii na infláciu prudko zdvihli úrokové sadzby, píše Ivan Mikloš. Éra lacných úverov sa podľa neho už určite nevráti, napríklad americký Fed očakáva, že základný úrok sa nezníži pod 2,5 percenta. 

Aký bol rok 2022 v svetovej ekonomike a politike? Ivan Mikloš píše, že aj v tomto hroznom roku sa dali vidieť záblesky svetla. „Dôvodov na optimizmus naozaj nie je príliš veľa, ale nejaké predsa len existujú a bolo by chybou ich nevidieť.“

Názor, že bežní Rusi nie sú spoluzodpovední za vojnu na Ukrajine, je možno milosrdná, ale lož, píše Ivan Mikloš. Ruskí občania majú vplyv na to, čo sa deje, a ich pokračujúca vysoká podpora Vladimira Putina aj po tom, ako rozpútal konflikt, dáva režimu politickú legitimitu, dodáva bývalý minister financií.

Oficiálne výsledky ruskej ekonomiky sú prikrášlené a nafúknuté výdavkami na vojnu, ktoré nezlepšujú životy ľudí, vyplýva to z analýzy ruského ekonóma Vladimira Milova, ktorú vo svojom komentári rozoberá Ivan Mikloš. Viaceré odvetvia podľa analýzy trpia – výroba áut sa prepadla o 77 %, lokomotív o 20 – 30 % a práčiek o 58 %.

Brexit mal byť nástrojom pozitívnej divergencie, naštartovania rastu a odpútania sa od stagnujúcej Európy, píše Ivan Mikloš. Zatiaľ sa však zdá, že Británia zažíva a bude zažívať skôr negatívnu konvergenciu. „Smerom k talianskej politickej nestabilite a rastovej stagnácii, ku škandinávskemu daňovému zaťaženiu a eurovej menovej parite.“

Svetová ekonomika zažíva zásadné a dlhodobé zmeny, ktoré presahujú bežný hospodársky cyklus, píše Ivan Mikloš. Upozorňuje na názory ekonóma Mohameda El-Eriana, ktorý sa prihovára za schopnosť poučiť sa z neúspechov, pripraviť si viacero možností a pružne reagovať na zmeny.

Zrejme sa potvrdzuje, že Rusom imperiálne výboje ich vodcu neprekážajú, ani keď sú neúspešné, barbarské a nákladné aj pre nich samých, píše Ivan Mikloš. „Jediné, čo môže podporu vodcu trvalejšie znižovať, je zníženie ekonomickej a sociálnej úrovne. A tu zatiaľ fakty ukazujú, že pokles ruskej ekonomiky je napriek sankciám menší, ako sa predpokladalo.“