Zhruba polovicu amazonského pralesa v Brazílii by do roku 2050 mohli zasiahnuť nenávratné zmeny, ktoré ho navždy poškodia. Ukazuje to štúdia publikovaná v časopise Nature, podľa ktorej už Amazónia prekročila bezpečnú hranicu v dôsledku nedostatku vody, odlesňovania aj klímy. To by mohlo ovplyvniť celý ekosystém.

Odlesňovanie v brazílskom amazonskom dažďovom pralese kleslo vlani o polovicu, ukazujú údaje zo satelitov. Vláda prezidenta Lulu da Silvu posilnila kontroly environmentálnej polície, ktorá prísne postihovala ničenie pralesa.

Brazília zaznamenala od začiatku roka pokles odlesňovania amazonského pralesa. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa zničená plocha znížila o vyše 40 %.

Amazonský prales v Brazílii postihol v septembri najväčší počet požiarov za posledných 12 rokov. Prostredníctvom satelitov ich zaznamenali viac ako 41-tisíc, čo je takmer dvojnásobok oproti septembru minulého roka.

V brazílskej Amazónii zaznamenali 15-ročný rekord v počte lesných požiarov za jeden deň. Celkovo ich bolo 3358, k mnohým zrejme došlo v dôsledku narastajúceho odlesňovania.

Rozsah odlesňovania v brazílskom Amazonskom pralese dosiahol za prvých šesť mesiacov roka nový rekord. Od januára do júna ubudlo 3988 kilometrov štvorcových lesa, čo je plocha päťkrát väčšia ako New York.

Svetoví lídri sa dohodli na ukončení odlesňovania do roku 2030. Prvú významnú dohodu klimatickej konferencie v Glasgowe má v utorok podpísať viac ako 100 krajín vrátane Brazílie, kde dochádza k rozsiahlemu ničeniu Amazonského dažďového pralesa, a Indonézie, najväčšieho svetového exportéra palmového oleja. (bbc)

V Amazónii opäť vzrástol počet lesných požiarov, minulý mesiac ich tam zaznamenali viac ako dvojnásobok oproti vlaňajšiemu októbru. Za desať mesiacov tohto roka sa počet požiarov v tejto oblasti zvýšil oproti vlaňajšku o štvrtinu.

Dvom pätinám amazonského pralesa hrozí, že sa do konca storočia zmenia na savanu. Uvádza to výskum zverejnený vo vedeckom časopise Nature Communications. Obdobná premena hrozí aj ďalším tropickým dažďovým pralesom na svete následkom menších zrážok a rastúcich emisií.

Brazílsky prezident tvrdí, že požiare v amazonskom pralese sú klamstvo. Satelitné údaje z brazílskeho Národného inštitútu pre výskum vesmíru však ukazujú, že ich počet sa minulý mesiac zvýšil o 28 percent v porovnaní s júlom 2019.

Počet lesných požiarov v brazílskej Amazónii v júli vzrástol, v najväčšom dažďovom pralese na svete identifikovali vyše 6800 požiarov. Len 30. júla satelity zistili 1007 požiarov, čo bol najhorší júlový deň od roku 2005.

Tohtoročné požiare v Amazonskom dažďovom pralese môžu byť podobné alebo ešte horšie ako vlani, varujú vedci, ktorí ich spájajú s odlesňovaním.

Horiaca Amazónia je ako terorizmus, nepozná hranice, píše Richard N. Haas. „Klimatická zmena sa stala podobne ako terorizmus problémom úplne všetkých ľudí. Brazília by mala byť strážkyňou Amazónie, nie jej vlastníčkou.“

V amazonskom pralese žije minimálne 427 druhov cicavcov, ale dnes im dominuje jeden: krava. Chov dobytka zodpovedá za 80 % odlesňovania, píše v reportáži Time. V roku 2018 Brazília vyviezla hovädzinu v hodnote približne 6 miliárd dolárov, viac ako ktorákoľvek krajina v dejinách.

Požiare v Bolívii zničili od augusta dva milióny hektárov lesa a trávnatých plôch. Vedci odhadujú, že lokálny ekosystém sa z požiarov bude spamätávať približne 300 rokov. (bbc)

Odevná spoločnosť H&M s ohľadom na odlesňovanie prestane kupovať kožu z Brazílie. Minulý týždeň oznámila rovnaký krok americká spoločnosť VF, pod ktorú patria značky Timberland, Vans alebo The North Face. (reuters)

Slovenský ekológ Tomáš Derka precestoval amazonský prales, videl odlesňovanie aj požiare. V lese sa ťaží aj ropa či zlato, vraví. „Pod zemou sú zásoby ropy za miliardy dolárov. Bol som v ekvádorskej Amazónii na miestach, kde sa ropa už ťaží, a je to katastrofa,“ hovorí vedec.