Zložiť obraz sveta je ťažké, umelec Ladislav Čarný si na pomoc berie prírodu, náboženstvo i dejiny umenia. Niekoľko dekád jeho tvorby sumarizujú nedávno vydaná publikácia a výstava v Považskej galérii umenia v Žiline.

Dom Maríny Pischlovej v Banskej Štiavnici bol pred požiarom viac ako len turistickou atrakciou Banka lásky. Boli tam gotické kamenné okná zo 14. a 15. storočia a mnohé architektonické vrstvy z čias renesancie a baroka. „Bol najlepšie zreštaurovaný,“ hovorí vedeckovýskumná pracovníčka Katarína Terao Vošková.

Na stredovekej Baštovej otvoria butikové kino Edison Filmhub a aj vďaka tomu sa v Bratislave rozvinie nielen ponuka krčiem, ale aj kultúry, píše Rado Augustín. „K tomu si prirátajte vynovené SNG, kde idú tiež premietať filmy, a aj otvorenie Domu tanca na Laurinskej. Možno práve toto je jedna z podôb nového centra Bratislavy, ktoré sa musí naplniť obsahom po vysatí obchodov do priestorov nákupných centier.“

V Umeleckopriemyselnom múzeu v Berlíne otvorili výstavu Retropia aj so slovenskou účasťou. Diváci na nej uvidia napríklad Vládny salónik od Vojtecha Vilhana a Jána Bahnu s predelovými stenami od Vladimíra Kompánka, nábytkovú tvorbu od Viktora Holešťáka-Holubára, príbor Jána Čalovku aj utopickú architektúru Jozefa Jankoviča.

Vždy sa hádame a každý projekt je boj, hovoria autori víťazného konceptu na obnovu bratislavských kúpeľov Grössling. Trojica talianskych architektov v rozhovore hovorí, ako projekt našli, prečo sa doň zamilovali a prečo im Staré Mesto pripomína Florenciu.

Súťaž na obnovu kúpeľov Grössling sme našli v podstate náhodou a do projektu sme sa zamilovali, hovoria autori víťazného konceptu. Trojica talianskych architektov v rozhovore hovorí, čím im Bratislava pripomína Florenciu a čo pre nich znamená slovo Adagio, ktoré vyjadruje filozofiu ich štúdia.

Po priestore najskôr behám s telefónom, hovorí fotograf architektúry Matej Hakár, ktorého tvorbu v súčasnosti vyhľadávajú oceňované domáce ateliéry aj občianske združenie Čierne diery. Vysvetľuje, prečo mu fotenie domu či bytu zaberie celý deň, ako vzniká výber fotiek, ktorý sa dostane do médií, aj či sú vydavatelia ochotní za publikovanie fotografií platiť.

Do tridsiatky sa fotke vôbec nevenoval, v súčasnosti patrí Matej Hakár k najvyhľadávanejším fotografom architektúry u nás. Jeho fotografie definuje čistý štýl a snaha nezasahovať do nich retušou. „Všetko sa snažím robiť na prvú snímku, preto je pre mňa dôležité pripraviť si priestor,“ hovorí. V rozhovore približuje, prečo sa pri fotení nezaobíde bez mobilu aj či mu architekti do procesu zasahujú.

Banská Bystrica má víťazný návrh na revitalizáciu Mestského parku. Súťažilo dvanásť tímov, zvíťazil kolektív Gulačová + Šereš. Park na Tajovského ulici s rozlohou takmer 80-tisíc štvorcových metrov je národnou kultúrnou pamiatkou.

Musíme sa naučiť čítať mesto, hoci úplne sa pochopiť nedá, vraví česko-japonský architekt Osamu Okamura. V rozhovore hovorí, aká štruktúra mesta je človeku blízka, či nás mesto robí tolerantnejšími a či je možné mestskú politiku preniesť na štátnu úroveň.

V diele čerstvého laureáta najprestížnejšieho ocenenia za architektúru Davida Chipperfielda je množstvo stavieb pre kultúru. Jeho návrhy a rekonštrukcie múzeí a galérií ukazujú, že pri nich nemá ísť o miesta pre elitu, ale o živé areály, napojené na organizmus mesta.

Inšpiráciou pri návrhu rodinného bývania architektov Moniky a Mareka Ivankovcov boli aj staré stodoly. Obvodové steny chceli najskôr obložiť plechom, ktorý použili na streche, nakoniec sa však rozhodli pre drevo. „Páči sa nám, že drevená fasáda prirodzene starne a splýva s okolím,“ hovoria architekti.

Architekti Monika a Marek Ivankovci si navrhli a postavili veľkorysé rodinné bývanie s výmerou 220 štvorcových metrov. Dom má priestrannú dennú časť a otvorený strop cez dve podlažia. „Otvorených priestorov sa netreba báť. Mesačné náklady na energie tu máme 120 eur, teda nižšie ako v byte,“ hovoria architekti.

Kým na Slovensku máme do 300 slamených rodinných domov, vo Francúzsku sú ich tisíce a zo slamy sa tam stavajú aj verejné budovy, napríklad školy. „Len v Paríži sú minimálne tri školy postavené zo slamy, respektíve zateplené slamou,“ hovorí architektka Zuzana Kierulfová, ktorá sa venuje prírodnému staviteľstvu. Na stavbu iných budov ako rodinných domov u nás chýba potrebná legislatíva.

Dom zo slamy nesfúknete ako v rozprávke o troch prasiatkach, hovorí architektka Zuzana Kierulfová. „Ľudia si myslia, že slama veľmi dobre horí, že ju napadnú myši, že tam budú plesne. Sú to mýty, ktoré treba vysvetľovať,“ hovorí. V rozhovore vysvetľuje, prečo je slama vhodný materiál na stavbu domu, aká je životnosť takých domov aj nakoľko je ich výstavba finančne náročná.

Ministerstvo obrany chce zadať projekt na rekonštrukciu bývalej vojenskej zotavovne na Zemplínskej šírave firme, ktorá vyhrá s najnižšou sumou. „Je to u nás klasika, a potom tie výsledky aj tak vyzerajú,“ upozorňuje teoretik architektúry Peter Szalay.

Rekonštrukcia vojenskej zotavovne na Zemplínskej šírave má stáť ministerstvo obrany do 20 miliónov eur. Spoluautor budovy a architekt Ivan Kočan vraví, že s ním nikto nekomunikoval. „Bol som zhrozený, keď som to videl. Je to tragédia,“ vraví Kočan.

Slováci sú pri zariaďovaní bývania konzervatívni, boja sa odísť od zaužívaných zvykov, hovorí oceňovaný architekt Alan Prekop. Obzvlášť sa to prejavuje vo výbere materiálov, s množstvom predsudkov sa napríklad spájajú kuchyne z nehrdzavejúcej ocele. „Ľudia majú najskôr obavy, no nakoniec sú spokojní. Dá sa na tom krájať, je to hygienické, ľahšie sa to umýva,“ opisuje.

Snažím sa, aby bol každý priestor zapamätateľný, hovorí architekt Alan Prekop, ktorého byt sa stal najlepším slovenským interiérom. „Mám rád veľa priestoru, veľa vzdušnosti a veľa svetla. Keď jednotlivé priestory navzájom komunikujú a nevznikajú malé komôrky. To je pre mňa predstava ideálneho bývania.“