
August 1968
Články
Minúta po Minúte
Putin síce označil inváziu do Československa v roku 1968 za chybu, ale zas iba zneužil históriu, píše Newsfilter. „Vyjadrenia o rokoch 1956 a 1968 mu nemajú ako ublížiť, použil ich len na to, aby podporil svoju politiku na Ukrajine. Zopár jeho poskokov, ktorí sa chcú nechať oklamať, mu však na to určite ochotne skočí.“

Vladimir Putin označil intervenciu sovietskych vojsk v Maďarsku v roku 1956 a v Československu v auguste 1968 za chyby sovietskej politiky. Ruský prezident označil politiku zjavne namierenú proti záujmom iných krajín za neprípustnú, ale Západ podľa neho robí vo svojej zahraničnej politike rovnakú chybu ako ZSSR.
Tvrdenie, že české a slovenské dejiny sa „odohrávali a odohrávajú vo veľmi spojitých svetoch“, je príliš odvážne, píše historik Adam Hudek v reakcii na článok Rok 1968 ukázal dôležité rozdiely medzi Slovákmi a Čechmi. Hádzať Dubčeka do jedného vreca s Biľakom a Husákom podľa neho nie je férové.
Rok 1968 ukázal dôležité rozdiely medzi Slovákmi a Čechmi, píšu historici Martin Groman a Michal Stehlík. „Na Slovensku napríklad po roku 1968 nevznikla takmer žiadna silná nezávislá kultúra a komunity. Nebolo to pritom dané ani tak tlakom režimu a ŠtB, ale jednoducho výraznejšou konzervatívnosťou rodinných pút a spoločenských noriem.“
Poučenie z augusta 1968: na našich hraniciach je už na obranu neskoro, píše Jan Wirnitzer. „Stojí za to uvedomiť si lekciu, ktorú sme v dejinách dostali už dvakrát, a poučiť sa z nej.“
Maďarskí vojaci nepriniesli radosť, ale smútok, píše o roku 1968 historik Attila Simon. „Vtedajšia maďarská verejná mienka súhlasila s politikou Dubčeka v podobnej miere ako Slováci.“
Prezidentka vyhlásila, že okupáciu Československa si musíme aktívne pripomínať, aby nás historická pamäť nezrádzala a neviedla k chybným úsudkom. Vo svete, v ktorom žijeme, podľa Zuzany Čaputovej nie je dovolené, aby cudzie vojská pošliapali slobodu na základe pochybného pozývacieho listu.
Orbánova propaganda prepísala príbeh roka 1968. „Aby sme pochopili, prečo maďarský provládny denník riskuje zvyšovanie slovensko-maďarského a česko-maďarského napätia, musíme spoznať autora,“ píše Zoltán Szalay.
O Ruske, ktorá sa ospravedlnila sama za seba, píše Ľubomír Smatana. „Mala dvadsaťdva rokov, študovala dejiny kultúry na univerzite a o sovietskej invázii do Československa počula prvýkrát až v roku 2000.“

Kým prezident Novotný bol nezaujímavý funkcionársky rypák bez výrazu, Dubček sa dokázal usmievať, vravel Petr Chudožilov s tým, že to bolo od Dubčeka v podstate všetko. V staršom rozhovore spomína na rok 1968, ktorý pokrýval ako investigatívny novinár.
Vpád vojsk Varšavskej zmluvy patrí k najtemnejším momentom našej histórie, nedovoľme naň zabudnúť, povedal minister obrany Martin Sklenár s tým, že je to zároveň pripomienka, aké dôležité je vyberať si férových medzinárodných partnerov.

Pred 55 rokmi po vtrhnutí vojsk Varšavskej zmluvy do Československa informovali mimoriadne vydania novín aj o vykúpených obchodoch. Ľudí nabádali nosiť trikolóry a nie čierne pásky, lebo sovietski vojaci nepovažovali čiernu farbu za farbu smútku.

V noci z 20. na 21. augusta 1968 sa začala invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, známa aj pod názvom Operácia Dunaj. Invázia znamenala začiatok dvadsaťtriročnej vojenskej okupácie československého územia, zastavenie a zvrátenie prebiehajúcich demokratizačných reforiem známych ako Pražská jar alebo socializmus s ľudskou tvárou.
V prvých dňoch okupácie Československa sa do novín dostala aj správa, ako sa v Anglicku pod vplyvom invázie stal knižným bestsellerom Haškov Švejk. Zmizol aj z knižníc a antikvariátov.

Dvadsať rokov ukrývala vo vodovodnej šachte diplomovú prácu o mimoriadnych vydaniach novín z prvých dní okupácie Československa. V roku 1969 ju schovala a spod zeme vytiahla až po Nežnej revolúcii. Niekdajšia študentka Maja Šmidová takto zachránila aj článok o prvej reakcii Alexandra Dubčeka, ktorý mal slzy v očiach. Od vpádu vojsk Varšavskej zmluvy uplynulo už 55 rokov.
Okupácia Československa v roku 1968 bola premrhaná príležitosť na zmenu hraníc v prospech Maďarska, píše provládny denník Magyar Nemzet. Maďarská armáda podľa neho nespravila chybu v tom, že sa zúčastnila okupácie, ale v tom, že po dvoch mesiacoch odišla domov a nevyužila situáciu na zmenu hraníc.
Naživo – Memento ’68: Po stopách preliatej krvi. Pochod v Bratislave pri príležitosti 54. výročia okupácie Československa, ktorý má zároveň podporiť boj Ukrajiny proti ruskej agresii. Organizátormi sú iniciatívy Mier Ukrajine a Dokončime to.

Investigatívna žurnalistika pred polstoročím: Petr Chudožilov odkrýval prvú kauzu Pražskej jari. Novinár a spisovateľ v rozhovore spomína na 60. roky v Bratislave, éru Antonína Novotného i na to, ako odhaľovali aféru generála komunistickej armády Jana Šejnu.
Aj 54 rokov od invázie vojsk Varšavskej zmluvy čelíme masívnej propagande, šíreniu lží, nenávisti, píše prezidentka Zuzana Čaputová. „Sme vystavení snahe o rozdelenie na nepriateľské a nekomunikujúce tábory. Osud však máme vo svojich rukách. Máme možnosť i povinnosť konať tak, aby sme už viac nezažili drámu z augusta 1968.“

Ako nikto iný nafotil inváziu do Československa v auguste 1968 aj úchvatne ponuré obrazy z exilu, píše Andrej Bán o fotografovi Josefovi Koudelkovi. Oženil sa s tou najlepšou ženou – so slobodou. Legendárny český fotograf, ktorý má 84 rokov, je stále nekompromisný.