Maks z Minska si kladie otázku, či sú v Bielorusku možné rokovania o prepustení politických väzňov. „Atmosféra strachu Lukašenkovi vyhovuje. A prepustiť toľko extrémistov a teroristov znamená priznať, že boli v zajatí bezdôvodne,“ píše v Bieloruskom denníku.

V Bielorusku rastú ceny, z krajiny odchádzajú medzinárodné firmy, ale časť obyvateľstva je s hospodárskou situáciou napriek tomu spokojná. Ako je možný takýto paradox, vysvetľuje Maks z Minska v Bieloruskom denníku.

Aj keď je výsledok vopred známy, diktátor Lukašenko plánuje zorganizovať prezidentské voľby, píše Maks z Minska. Chce tým ukázať, že ho národ podporuje, hoci to nie je pravda. Ako „legitímne“ zvolený líder navyše môže udržiavať vzťahy s európskymi krajinami.

Pre diktátora Lukašenka je zamrznutý konflikt na Ukrajine najlepším scenárom, píše v novej časti svojho denníka Maks z Minska. Bielorusko čakajú voľby a Lukašenko si pamätá, ako mu v roku 2015 pomohol vyhrať voľby ruský vpád na Krym.

Čoraz viac Bielorusov prechádza z ruštiny na bieloruštinu a namiesto ruských videí sledujú tie bieloruské. Po desaťročiach rusifikácie však ide o pomalý proces, píše Maks z Minska.

Špeciálne jednotky bieloruských silových zložiek sa už pripravujú na februárové parlamentné voľby, píše Maks z Minska. Pripomína tiež, že prezident Lukašenko na stretnutí s mládežou vyhlásil, že sfalšovaním prezidentských volieb v roku 2020 sa nielen zabránilo krviprelievaniu, ale aj zničeniu celej planéty.

Budúci rok 25. februára sa v Bielorusku budú konať „voľby“ do parlamentu, v ktorých nebude z čoho vyberať: kandidátov už vopred vybrali úradníci Lukašenkovej diktatúry. Líderka opozície Sviatlana Cichanovská preto navrhla paralelné voľby do Koordinačnej rady – prototypu opozičného parlamentu, píše Maks z Minska.

Nezávislé združenie Belsat odhalilo ďalšie sídlo Alexandra Lukašenka, v poradí už osemnáste. Luxusné vybavenie štvorposchodovej budovy by mu mohli závidieť ktorékoľvek bieloruské kúpele, píše Maks z Minska.

Alexandr Lukašenko chce prijať zákon zakazujúci propagáciu LGBT+ a dobrovoľnej bezdetnosti. Na bieloruských školách chcú zároveň zaviesť nový predmet – základy rodinného života.

Pre občanov Bieloruska je čoraz ťažšie dostať sa do Európy a zároveň aj vrátiť sa do vlasti, píše Maks z Minska. Pri prekračovaní hraníc ich čoraz dôkladnejšie vyšetrujú a kontrolujú im mobily, či neobsahujú fotografie z protestov alebo predplatné na zdroje informácií zakázané diktatúrou.

Litva, Lotyšsko a Poľsko čoraz sebavedomejšie hovoria o možnosti uzavretia hraníc s Bieloruskom. „Ak je Putin ten, kto rozhoduje, čo má robiť Lukašenko, potom je nepravdepodobné, že akékoľvek kroky krajín EÚ môžu nejakým spôsobom ovplyvniť konanie bieloruského diktátora,“ píše Maks z Minska.

Štátna propaganda bola jedným z dôležitých nástrojov Alexandra Lukašenka ako pred, tak aj po ruskej invázii. Akurát sa stala ešte agresívnejšou. „Už tri roky po sebe funguje štátna propaganda na troch hlavných tvrdeniach: po prvé, v Bielorusku je všetko v poriadku. Po druhé, v západnom svete je všetko zlé. A po tretie, Bielorusko a Rusko sú spolu,“ píše Maks z Minska.“

V stredu uplynú tri roky od sfalšovaných prezidentských volieb, píše v novej časti Bieloruského denníka Maks z Minska vo svojom osobnom pohľade na kolektívnu traumu. Mnohí Bielorusi sa s vtedajšími udalosťami doteraz psychicky nevyrovnali, čo Lukašenkovmu režimu iba vyhovuje.

Lukašenko opäť navštívil Putina v Rusku a aj tentoraz si dal záležať na tom, aby absurdným výrokom upútal pozornosť, píše Maks z Minska. Bieloruský diktátor vraj „zadržiava vagnerovcov, aby nezačali pochodovať na Varšavu“.

Maks z Minska rozoberá, koľko vagnerovcov sa už premiestnilo do Bieloruska, aký je ich skutočný cieľ a ako dlho sa tam zdržia. „V tejto chvíli je k téme viac otázok ako odpovedí,“ píše. Jevgenij Prigožin predsa len priviedol žoldnierov do Bieloruska, nachádzajú sa na základni a už cvičia bieloruskú armádu.

Lukašenko sa bál NATO – teraz sa samit Aliancie konal iba 35 km od Bieloruska a na vine si je len sám diktátor, píše Maks z Minska. „Nielenže neustále klamal o hrozbe zo strany NATO, ale robil aj všetko pre to, aby krajiny bloku chceli zvýšiť svoje sily v regióne, a to aj pozdĺž hraníc s Bieloruskom.“

Načo sú Lukašenkovi vagnerovci? „Možno sa naozaj tak bojí bieloruských dobrovoľníkov, ktorí bojujú na strane Ukrajiny, že sa rozhodol posilniť vlastné jednotky o Prigožinovu armádu,“ píše Maks z Minska v Bieloruskom denníku.

Medzi bieloruským režimom a občianskou spoločnosťou vzniká ďalší konfliktný bod: prístup k LGBTQ+ menšine, píše Maks z Minska. Kým odporcovia Lukašenka chodia na dúhové pochody, režim chce trestať propagáciu „netradičných sexuálnych vzťahov“.

Hral v Barcelone, vyhral Ligu majstrov a teraz sú naňho za Lukašenka uvalené sankcie. Maks z Minska v Bieloruskom denníku opisuje kľukatú cestu Alexandra Hleba od lídra londýnskeho Arsenalu k propagátorovi diktatúry a vysvetľuje možné motivácie bieloruského futbalistu.

Politickí väzni v Bielorusku za mrežami píšu poéziu a dokonca aj knihy. Maks z Minska píše, ako je to možné a čo sa z toho dá vyčítať. Jedným z píšucich väzňov je aj bývalý šéfredaktor najstarších bieloruských novín Naša Niva Andrej Skurko. Jeho kniha detských básní možno vyjde aj v slovenskom jazyku – už je otvorená finančná zbierka, v ktorej je už polovica sumy vyzbieraná.