
Denník N v Brezne
- PODUJATIA V BOMBURA NKP:
- 6. september o 19:00 - Slovenská chobotnica. Diskusia Moniky Tódovej s ministrom vnútra Romanom Mikulcom LÍSTKY (Vstup s potvrdením o očkovaní. Ďakujeme.)
- 8. september o 19:00 - Diskusia s ministrom školstva Branislavom Gröhlingom o školskom roku v čase pandémie. Moderuje Veronika Folentová. LÍSTKY (Vstup s potvrdením o očkovaní. Ďakujeme.)
- 16. september o 19:00 - Ako regióny zvládajú pandémiu. Diskutujú Lunter, Hattas, Majerský. LÍSTKY (Vstup s potvrdením o očkovaní. Ďakujeme.)
Minúta po Minúte

V strede Bystrej doliny v Nízkych Tatrách, medzi golfovým ihriskom na Táloch a lyžiarskym strediskom Chopok juh, je ostrov divokej prírody. Veľký Gápeľ je jediný prales v celom pohorí, ktorý sa rozprestiera po oboch stranách doliny, nie sú tam takmer žiadne lesné cesty ani lesnícka činnosť. Reportérku Denníka N tam sprevádzal odborník na slovenské pralesy Marián Jasík.

Huculy sú kone, ktoré vznikli z domestikovaných tarpanov – divokých koní, ktoré obývali karpatský oblúk, kým v 19. storočí nevyhynuli. Na Sihle, polhodinu od Brezna, chovajú tridsaťčlenné stádo. Je jedno z posledných na Slovensku.

Jaskyniari hovoria, že Demänovská ľadová jaskyňa je krásna aj bez ľadu. Navyše sa v nej ľad tvoril len posledných 500 rokov, kým zvyšok výzdoby trval milióny rokov. Aj tak sa však snažia spomaliť topenie ľadu – plachtami zabraňujú teplu dostať sa do jaskyne, niekedy dokonca nosia do jaskyne sneh.
Najdravšou riekou na raftovanie na Slovensku je Belá v Tatrách, hovorí vodák Michal Šaradín. „Na vodnú turistiku je veľmi pekný prielom Hornádu v Slovenskom raji, Dunajec, v určitých úsekoch aj Váh. Orava je tiež vhodná na splavovanie, no je miernejšia. Veľmi pekný je Poprad, najmä hraničný úsek od Plavča po Mníšek.“

Náš šport je ohrozený, v Alpách na vlastné oči vidím klimatickú zmenu, hovorí Slovenka, ktorá je vicemajsterkou sveta v skialpinizme. „Nechcem byť veľká pesimistka, ale je možné, že už o 30 rokov nebudeme lyžovať v Tatrách ani v Alpách v nadmorskej výške pod 3000 metrov,“ vraví Marianna Jagerčíková v rozhovore.

Čiernohronská železnica prežila aj plány na zošrotovanie, zachránili ju dobrovoľníci, ktorí ju držia dodnes. Začínala pred viac ako storočím a nahradila splavovanie dreva na pltiach.

Slovenskú Route 66 v roku 2011 otváral vtedajší minister dopravy Ján Figeľ na motorke, odvtedy už veľa silných chvíľ nezažila. Prešli sme turistické atrakcie popri ceste, o ktorej aj miestni hovoria, že cestovnému ruchu zásadne nepomohla.

Národný park Nízke Tatry má novú riaditeľku, ktorá chce bojovať s masívnou výstavbou a ťažbou dreva, ale neplánuje ústupky cyklistom. „Ani cyklisti by nemali zabúdať, že sú na lesnej ceste mimo cyklistického chodníka a je v ich záujme, aby tam neboli, aby sa im niečo nestalo,“ hovorí Sandra Popelářová.
Milan Gonda sa na Sihle celý život snaží ukázať, že aj s polodivokými koňmi sa dá pracovať a môžu byť úžitkové. Pre slabú podporu štátu a náročnosť práce je chovateľov huculov na Slovensku čoraz menej. Hrozí, že chov plemena mimo národného žrebčína u nás celkom zmizne.

Ako ešte pomôcť očkovaniu, keď vakcínu dostáva len pár stoviek ľudí denne a okolité krajiny nám utekajú. Na Slovensku pribúdajú očkovaní veľmi pomaly. V Brezne, ktoré patrí k najmenej zaočkovaným okresom, sme zisťovali, či pomôže nasadenie viacerých lekárov, kampaň alebo motivácia peniazmi.
Počas posledných 12 rokov ľudia spútali Hron, postavili na ňom priveľa malých vodných elektrární, hovorí vodák Michal Šaradín. Pre oživenie rieky treba podľa neho zastaviť aj odlesňovanie. „Európa už dávno prišla na to, že malé vodné elektrárne sú neefektívne, vyrábajú z dlhodobého hľadiska stratu a lepšou investíciou je ich odstránenie ako stavanie ďalších.“
Na Slovensku sú ešte stále okresy, kde je zaočkovaných menej ako polovica ľudí vo veku nad 50 rokov. V okrese Brezno, ktorý je jedným z najmenej zaočkovaných, sme zisťovali, čo sa dá ešte zmeniť, keď sa očkujú len stovky ľudí denne.
Hron po Banskú Bystricu je jednou z najčistejších riek na Slovensku, pijú z neho medvede, jelene, líšky, hovorí vodák Michal Šaradín. „Problémom je znečistenie tuhým odpadom. Ľudia hovoria, že za to môžu rómske osady, nie je to však také jednoznačné. Svoj podiel na tom má aj majorita,“ vraví v rozhovore.

V širšom centre Brezna postavili pred rokmi nákupné centrum, ktoré zbiera ocenenia a ukazuje, že aj nové obchody mimo Bratislavy môžu zaujať. „Na tomto objekte si cením u nás málo vídanú jednoduchosť, striedmosť a čistotu formy,“ komentoval stavbu architekt Štefan Moravčík.

V Brezne zachránili starý ovocný sad so storočnými jabloňami a rozširujú ho o ďalšie vzácne dreviny. Záujem o zeleň a zveľaďovanie okolia na Slovensku podľa ovocinára Ľudovíta Vašša rastie, nové sady vznikajú doslova na zelených lúkach. Brezniansky sad má slúžiť aj ako banka, z ktorej sa budú dať brať štepy vzácnych odrôd.

Beh v horách je stále populárnejší a Peter Fraňo z Brezna sa v ňom doťahuje na svetovú špičku. Na nedávnych prestížnych pretekoch UTMB skončil siedmy. V rozhovore hovorí, vďaka čomu uspel, v čom sú slovenské kopce špeciálne či aké chyby v teréne robia rekreační bežci.

Raftový vodca Michal Šaradín hovorí, že na divokej vode má v rukách životy svojich klientov a nemôže sa nimi nechať dotlačiť do nebezpečných manévrov. „Nemôžete ísť do perejí a riečnych kaňonov so strachom, lebo keď sa bojíte, môžete urobiť chyby a v našej branži môže zabiť aj jediná,“ vraví o Hrone, rybárčení a divokých riekach.
Sieť malých potravín na strednom Slovensku rýchlo rastie, ponúka tovar lokálnej výroby a vyhovuje aj generácii, ktorej sa nepáči, keď sa zelenina a saláma vozia cez pol kontinentu. „Ak vaše ideály dávajú zmysel a držíte sa ich, môžete na nich aj zarábať,“ píše v príbehu jedného podnikania Konštantín Čikovský.

Podnikateľ Vratko Strmeň nenastúpil na elitnú školu London School of Economics, namiesto toho začal budovať vlastnú sieť potravín na Horehroní; už ich má dvadsať. Tržby mu rastú, prežil krach silnej skupiny Kačka, a keďže si chce udržať dohľad nad obchodmi, nepúšťa sa do veľkých expanzií.
Komu sa v Brezne nepodarí dostať hypotéku, rieši nájom, no ten nie je lacný. Cena za prenájom jednoizbového bytu je aj 350 alebo 400 eur mesačne. „Mladí ľudia to majú zložitejšie, ak na Horehroní zostanú. Buď žijú s rodičmi, alebo riešia prenájom. No aj ceny nájmov sú vyššie a v Brezne je ich málo,“ vraví realitná maklérka z Brezna Anna Přidalová.