O Horehroncoch písala aj Božena Němcová: „Sú diví, ale pritom poslušní, úctiví a pohostinní, len keď sa opijú, bývajú odporní.“ Zrekonštruovali sme návštevu českej spisovateľky na strednom Slovensku v roku 1855, kde strávila takmer dva mesiace bez manžela aj bez detí.

Juraj Pastorek pracuje ako vychovávateľ v jednom z centier pre deti a rodinu na Horehroní. V rozhovore opisuje, ako sa zmenili niekdajšie detské domovy. Hovorí, že po odobratí dieťaťa z rodiny sa už málokedy vracia späť a zväčša žije u nich až do osemnástky. „Spoločnosť má voči týmto ľuďom obrovské predsudky,“ hovorí Pastorek.

Na besedách pribúdajú otázky, či je Zem naozaj guľatá, hovorí v rozhovore kozmonaut Ivan Bella. „Najmä v poslednom čase, keďže začali vyskakovať teórie o tom, že je to plochá placka. Odvtedy hádam ani nebola beseda, kde by sa ma na to nepýtali.“

Na Horehroní zarobíte menej, ale hypotéka vám tu zoberie menšiu časť platu ako v Bratislave. Porovnali sme, akú šancu na hypotéku majú mladí v Bratislave a na strednom Slovensku.

Zo zanedbaného sadu na okraji Brezna sa stáva ďalší mestský park a má slúžiť aj ako banka vzácnych odrôd. Na ploche dva hektáre sa nachádza asi 70 pôvodných ovocných stromov, medzi nimi aj jablone, ktoré majú 100 rokov. „Vďaka rezu sa však plody niektorých stromov zväčšili a niektoré už majú štandardne veľké plody,“ vysvetľuje Michal Kriška, ktorý sa o sad stará.

Primátor Brezna Tomáš Abel bol vyšetrovateľom ekonomickej kriminality. V meste porazil Smer a teraz sa pod ním Breznu darí s eurofondami, inšpirovať sa chodí do Nórska, Švédska či Holandska. „Napríklad v Malmö má cyklodoprava podiel na doprave v meste až 30 percent. Je to pre mňa nepredstaviteľné, pretože my dnes nedosahujeme ani jedno percento,“ vraví.

Počas prvej vlny pandémie prišli manželia Šramkovci s nápadom kaviarne v starom vagóne s výhľadom na obľúbený Chmarošský viadukt a darí sa im. Mali iba problém zohnať personál. „U nás to nie je tak, že dáme inzerát na Profesiu a ľudia prídu, ale doma si sadne rodinná rada a povieme si, kto z Telgártu sa vrátil zo zahraničia a mohol by u nás pracovať,” vraví majiteľ Andrej Šramko.

Naživo – Diskusia na tému „Ako regióny zvládajú pandémiu“. Hosťami sú podpredseda Banskobystrického kraja Ondrej Lunter, nitriansky primátor Marek Hattas a prešovský župan Milan Majerský.

Neďaleko Chmarošského viaduktu, obľúbenej technickej pamiatky na Horehroní, otvoril manželský pár kaviareň v prerobenom starom vagóne. Nečakali, že k nim denne prídu stovky zákazníkov. „V Telgárte sme nikdy veľmi nemali zahraničnú klientelu, sme závislí od Slovákov a vychádza nám to,“ hovorí majiteľ Andrej Šramko.

Z gudrónových jazier pri Brezne aj dnes podľa prieskumov zrejme presakuje toxická voda. V 70. rokoch uniklo 27 kubických metrov odpadu, o tri roky nasledoval ďalší únik. Štát posilnil monitoring a sľubuje, že ropný odpad začne ťažiť na jar.

V Čiernom Balogu je píla, ktorej výrobky si môžete poskladať v krátkom čase ako lego priamo na stavbe rodinného domu alebo akejkoľvek stavby s navrhnutým krovom. Jej majiteľ Ján Rosík hovorí, že na Horehroní je boj o drevo a vyťažené stromy by radšej mali zostať v regióne.

Je to veľká škola nájsť si cestu k človeku, ktorý bol vychovaný v hrozných podmienkach, hovorí vychovávateľ odobratých detí. „Prvý deň po zmene pol dňa spím a pol dňa si preberám svoje správanie – mal som vtedy zakričať, nemal som mu viac pomôcť, mal som mu to dovoliť? Sú to živé bytosti, deti, a ja tvorím ich budúcnosť. Neviem si ani predstaviť väčšiu zodpovednosť.“

Vo štvrtok 16. septembra bude v rámci projektu Denník N v Brezne diskusia na tému „Ako regióny zvládajú pandémiu“. Diskutovať budú podpredseda Banskobystrického kraja Ondrej Lunter, nitriansky primátor Marek Hattas a predseda úradu Prešovského kraja Milan Majerský. Začiatok bude o 19.00 h.

Rodičia majú krátko po odobratí o deti záujem, sľubujú, že si ich vezmú späť, že je to len dočasné riešenie, opisuje vychovávateľ Juraj Pastorek. Do pol roka záujem klesne a deti už nikto nekontaktuje. Rodičia sa začnú znova ozývať až krátko pred osemnástkou, keď má dieťa dostať od štátu peniaze. „Deti sú často naivné, uveria tomu, sú rady, že sa rodina ozve, ale potom sa minú ich peniaze a s nimi aj láska.“

V Lopeji sa najobľúbenejším človekom stal imigrant. Medin Fejzulovič mal sedemnásť rokov, keď v roku 1946 prišiel na Slovensko z Macedónska, dodnes jeho zmrzlinu označujú za najlepšiu na Horehroní, predávajú ju aj v Bratislave.

Zvolenská stolica bola v 19. storočí bojiskovým štátom, píše historik József Demmel a pripodobňuje ju k rozhodujúcim štátom, ktoré poznáme z amerických prezidentských volieb. „Proreformné maďarské šľachtické kruhy neovládali natoľko azda žiadnu inú stolicu a ani slovenská komunita nebola v tom čase nikde taká silná a národne angažovaná ako práve tu,“ píše.

Lekár a spisovateľ Gustáv Zechenter Laskomerský bol aj cestovateľ a vedec. Po Slovensku pod tajným policajným dozorom sprevádzal Boženu Němcovú, napísal cestopis z Carihradu a jeho vedecké postrehy citovali aj anglické a nemecké odborné časopisy.

Všetci okolo mali zbrane, on fotoaparát. Fotograf Peter Procházka zachytil svoju nezvyčajnú vojenčinu v 70. rokoch. „Keď sa veliteľ dozvedel, že fotím, dovolil mi tam spraviť si fotokomoru a robiť aj zábery z bežného života ostatných vojakov. Nesmel som vlastne fotiť len celkové priestory a celé budovy, aby nebolo vidno, ako to tam vyzerá,“ spomína.

Minulý rok mali ľudia ambíciu cestovať aj na jeseň; tento rok vyčkávajú, čo prinesie ďalšia vlna, hovorí Ivana Rešutíková, zakladateľka regionálnej cestovnej kancelárie na Horehroní. Napriek tomu, že mnohí Slováci tento rok už dovolenkovali pri mori, tohtoročné leto je porovnateľné s tým minuloročným a mali dobrú návštevnosť.

Po návrate zo zahraničia založila Ivana Rešutíková na Horehroní regionálnu cestovnú kanceláriu, v rámci ktorej učí Slovákov cestovať udržateľne a pomaly. Zameriava sa na ubytovanie na samote či v lese a digitálny detox, teda ubytovanie bez signálu. „Na začiatku som sa obávala, že budem mať pri každom klientovi iba jednu šancu, ale hostia sa vracajú,“ hovorí.