Kráľ Karol III. sa pri východe z Westminsterského opátstva pozdravil so zástupcami iných, nekresťanských náboženstiev. Tí spoločne pozdravili kráľa ako svojho „suseda vo viere“. Takisto sa Karol III. pozdravil s generálnymi guvernérmi Commonwealthu. (bbc)

Panovníci sa vracajú do Buckinghamského paláca rovnakou cestou, akou prišli na korunováciu. Vezú sa však v inom koči. Ide o 260 rokov starý koč, ktorý sa používa pri každej korunovácii od čias Viliama IV. v roku 1831. (bbc)

Kráľ Karol III. a kráľovná-manželka Kamila sa v Kaplnke sv. Eduarda prezliekli do štátnych rób. Kráľ odložil korunu sv. Eduarda a na hlave má imperiálnu korunu. Vyrobili ju v roku 1937 a panovník ju používa pri otvorení zasadnutia parlamentu. (bbc)

Kráľ Karol III. a kráľovná-manželka Kamila odložili svoje koruny v Kaplnke sv. Eduarda. Nasleduje eucharistia, ktorú bude prijímať len kráľ Karol III. a kráľovná-manželka Kamila.

Po kráľovi Karolovi III. korunovali kráľovnú-manželku Kamilu. Išlo o jednoduchší obrad, pretože panovníčka neskladala prísahu a nesadla si na trón svätého Eduarda.

Kráľovi Karolovi III. sľúbil vernosť arcibiskup z Cantenbury a kráľov syn, princ William, ktorý je prvý v nasledovníctve na britský trón.

Kráľovi Karolovi III. nasadili na hlavu korunu svätého Eduarda. Naposledy ju mala na hlave jeho mama, kráľovná Alžbeta, pri svojej korunovácii v roku 1953. Karol III. je len siedmym panovníkom, ktorý ju dostal na hlavu, po Karolovi II., Jakubovi II., Viliamovi III., Jurajovi V., Jurajovi VI. a Alžbete II. Koruna sa teda pri korunováciách používa 360 rokov a váži 2 kilogramy. Vytvorili ju v roku 1661. (bbc)

Kráľ Karol III. sedí na kresle svätého Eduarda, ktoré vytvorili v roku 1300. Ide o najstaršie korunovačné kreslo, na ktorom bolo korunovaných 26 panovníkov. (bbc)

Kráľa postupne obliekajú do insígnií vrátane meča, náramkov, jablka, korunovačných prsteňov a žeziel. Meč prvýkrát v histórii korunovácií britských panovníkov priniesla žena, predsedníčka dolnej komory britského parlamentu.

Kráľa Karola III. pomazali olivovým olejom vyrobeným z olivových hájov Olivovej hory v Jeruzaleme. Olej bol posvätený nielen anglikanským biskupom, ale aj pravoslávnym, čo je odkaz na otca panovníka, princa Filipa, ktorý mal pred svadbou s Alžbetou II. pravoslávne vierovyznanie. Takisto ide o odkaz na babičku Karola III., mamu princa Filipa, princeznú Alicu z Battenbergu, ktorá je pochovaná v Getsemanskej záhrade na Olivovej hore.

Kráľa Karola III. pomazali za kráľa za zástenou. Stalo sa tak preto, lebo ide o akt medzi panovníkom a Bohom. Jeho mamu, kráľovnú Alžbetu II., pomazali za kráľovnú pod baldachýnom.

Korunovácie kráľa Karola III. sa zúčastňujú aj biskupky, keďže v anglikánskej cirkvi smú slúžiť aj ženy. Na korunovácii kráľovnej Alžbety II. to tak ešte nebolo, čo naznačuje progres cirkvi. (ct24)

Kráľ Karol III. sa pri prísahe zaviazal ochraňovať protestantské náboženstvo, teda anglikánsku cirkev. Po nej nasledovala liturgia katolíckej omše, čo naznačuje, že obrad korunovácie chce odrážať všetky vierovyznania a presvedčenia.

„To, čo som tu sľúbil, dodržím. K tomu mi pomáhaj Boh,“ povedal Karol III. pri prísahe, ktorú mu číta arcibiskup z Canterbury. Panovník mal pritom ruky položené na Biblii.

V časti korunovácie známej ako uznanie bol Karol III. štyrikrát predstavený slovami: „Predstavujem vám kráľa Karola, vášho nespochybniteľného kráľa.“ Na čo prítomní odpovedali: „Boh ochraňuj kráľa Karola.”

Karol III. a jeho manželka Kamila sedia v južnej časti Westminsterského opátstva v dvoch korunovačných kreslách. Neskôr sa kráľ presunie ku korunovačnému kreslu svätého Eduarda a napokon zasadne na tretí trón.

Vo Westminsterskom opátstve sa začala korunovácia britského kráľa. „Neprichádzam, aby som si nechal slúžiť, ale aby som slúžil,“ povedal na úvod Karol III.

Hudba, ktorá znela, keď Karol III. vstúpil do Westminsterského opátstva, vychádza zo žalmu 122 a bola zložená pre korunováciu Eduarda VII. v roku 1902. (bbc)

Kráľovná-manželka Kamila kráča Westminsterským opátstvom v sprievode svojej sestry Annabel Elliot.