Človek
Články
Minúta po Minúte
Pravekou mysľou obsluhujeme modernú techniku. Môže sa niečo také skončiť dobre? Autori novej štúdie píšu, že naša myseľ sa tvorila v dávnej minulosti, ktorá sa v ničom nepodobala na dnešný svet. Podľa nich sa nestihla prispôsobiť inováciám techniky a zaostáva za nimi.
Na dne zálivu pri nemeckom pobreží Baltského mora vedci objavili takmer kilometer dlhý kamenný val. Postavili ho tam zrejme lovci a zberači pred viac ako 10-tisíc rokmi, keď toto miesto ešte nebolo pod vodou. Nič porovnateľné v Európe neexistuje, uviedli vedci.
Ak sa nezvýši dôvera ľudí v inštitúcie, z bludného kruhu konšpiračných predstáv sa nevymaníme, vraví vedkyňa Magdalena Adamus. „Ľudia, ktorí pociťujú úzkosť či ohrozenie, vo zvýšenej miere veria na konšpiračné teórie, ak sa nemôžu spoľahnúť na štát a jeho inštitúcie, ktoré by im pomohli s riešením ich úzkosti či stresu.“
Úlomky kostí objavené v jaskyni v Nemecku ukazujú, že sa ľudský druh vydal do chladných vyšších zemepisných šírok Európy pred viac ako 45-tisíc rokmi, teda oveľa skôr, než bolo doteraz známe. Toto zistenie prepisuje ranú históriu Homo sapiens na kontinente, ktorý vtedy ešte obývali neandertálci.
Spoločnosť Neuralink Elona Muska oznámila, že implantovala svoj mozgový čip prvému človeku a že pacient sa cíti dobre. Čipy majú umožniť ľuďom s postihnutím znovu sa pohybovať a komunikovať. Počiatočné výsledky sú podľa Muska sľubné.
Slobodná vôľa je ilúzia, svet bez nej je humánnejší a spravodlivejší, vraví neurobiológ Robert Sapolsky. „Obrovské množstvo ľudského utrpenia je spôsobené tým, že s ľuďmi, ktorí nemali toľko šťastia, sa zaobchádza, akoby za to mohli oni sami,“ hovorí vedec.
Pred 70 rokmi vyšiel článok, ktorý poskytol definitívne dôkazy, že piltdownský človek je podvrh. Vysvetľujeme, kto bol autorom tohto údajného „chýbajúceho článku“ medzi ľudoopmi a človekom a ako vedci odhalili falošnú fosíliu, ktorá na 40 rokov spôsobila zmätok v evolúcii človeka.
Ľudia mohli nosiť obuv už pred desaťtisícmi rokov, uvádza tím juhoafrických vedcov. Naznačujú to podľa neho stopy nájdené na pobreží Juhoafrickej republiky. Doposiaľ najstaršie priame dôkazy o obuvi pochádzajú z lokalít v Európe a USA z obdobia pred asi 10-tisíc rokmi, nová štúdia by prelomový okamih posunula až do čias pred 150-tisíc rokmi.
Ľudia, ktorí sa v komunikácii cítia nevypočutí, majú v skutočnosti často sami problém s počúvaním, hovorí psychologička Andrea Hladká. „Majú na tom podiel vzorce správania z našej primárnej rodiny a z prostredia, v ktorom sme vyrastali. Ak sme nevideli, že by naši rodičia aktívne počúvali jeden druhého alebo nepočúvali ani nás ako deti, tak sme sa to nenaučili ani my.“
Častou chybou pri organizácii domácnosti sú priveľké ciele. Minimalistka Mirka Čechová odporúča začať pomaly a po menších krokoch, napríklad jednou poličkou alebo zásuvkou. „Viem, že je lákavé urobiť hneď veľkú reorganizáciu a veľké vytrieďovanie, no mohlo by sa stať, že všetko vypraceme, napríklad celú skriňu, dostaneme sa do polovice a pri tom množstve stratíme chuť, silu a motiváciu,“ vraví.
Prečo vidíme iluzórne tváre, napríklad Ježiša na toaste? Tento sklon sa počas života mení a rolu môže hrať aj oxytocín, naznačuje nový výskum. Napríklad matky v šestonedelí, ktoré majú zvýšenú hladinu tohto hormónu, vo zvýšenej miere vidia iluzórne tváre. „Pravdepodobne to podporuje vzťah medzi matkou a dieťaťom,“ píše sa v štúdii.
Predkovia ľudí boli pred 900-tisíc rokmi na pokraji vyhynutia, uvádza štúdia uverejnená v Science. Podľa nej v tom období, ktoré trvalo až stotisíc rokov, výrazne poklesla populácia predkov človeka. Mnohí vedci sú však k tvrdeniam skeptickí.
Sociálna antropologička Daša Bombjaková žila rok a pol s lovcami a zberačmi v Afrike. V rozhovore hovorí, že nepoznajú koncepciu viny, netolerujú chvastanie a za ideálny úsmev považujú zuby obrúsené do špicata. Vysvetľuje, či Pygmejovia – teda ľudia BaYaka – poznajú partnerstvá z lásky a čo vedia o našom svete.
Lekári v Česku predpisujú návykový Neurol aj bez vyšetrenia, problémy s liekmi na úzkosť má v krajine milión ľudí. Na adiktologickej klinike v Prahe sa liečia aj ľudia, ktorí berú až sto tabliet Neurolu denne. „Len málo pacientov sa k tejto závislosti prepracuje vlastnými silami, často ju, bohužiaľ, vypestujú lekári,“ vraví psychiater Ladislav Polách.
Aj keď mnohí ľudia trávia za obrazovkami neúmerné množstvo času, celkovým voľnočasovým trendom je fyzicky a kultúrne aktívnejšia populácia – vrátane väčšieho dôrazu na sebavzdelávanie a spoločenské kontakty, hovorí sociológ Ivan Chorvát, ktorý skúma voľný čas. V rozhovore vysvetľuje, prečo ho často máme viac, než si myslíme, prečo je dovolenka jednou z mála vecí, ktoré nezvykneme ofrflať, a ako sa dovolenkovalo v minulých storočiach.
K popularite opaľovania a odhaľovania tela prispelo aj mimoriadne teplé leto v Anglicku v roku 1928, ktoré podporilo výrobu opaľovacích krémov, plaviek a slnečných okuliarov, hovorí sociológ Ivan Chorvát, ktorý skúma, ako trávime voľný čas. V rozhovore vysvetľuje, čo má slovo „cestovať“ spoločné so starosťami, ako vyzeral predchodca Erasmu pre mladých šľachticov a aké voľnočasové aktivity sú na Slovensku najobľúbenejšie dnes.
Podľa štatistík trávia ľudia v práci stále menej času, no napriek tomu vám väčšina povie, že voľný čas nemá, hovorí sociológ Ivan Chorvát. V rozhovore vysvetľuje, kam sa nám voľnočasové hodiny strácajú, čo si myslí o štvordňovom pracovnom týždni, a opisuje voľnočasové aktivity ľudí v minulých storočiach.
Znečistené ovzdušie prispieva k nárastu rezistencie proti antibiotikám, upozornila nová štúdia. Antibiotická rezistencia podľa odhadov ročne zabije 1,3 milióna ľudí. Ide o jednu z najrýchlejšie rastúcich hrozieb pre ľudské zdravie, tvrdia autori štúdie.
Okolo polnoci chodia von so psami, nakupujú aj športujú. Horúčavy menia návyky a biologické hodiny Američanov, denné aktivity presúvajú na chladnejšie nočné hodiny. Novému rytmu sa prispôsobujú aj samosprávy.
Vedci vyvrátili mýtus, že lovcami boli len muži. Ženy lovili vo väčšine spoločností, používali oštepy či pasce a trúfli si aj na veľkú zver, ukazuje nový výskum.