Pred 70 rokmi vyšiel článok, ktorý poskytol definitívne dôkazy, že piltdownský človek je podvrh. Vysvetľujeme, kto bol autorom tohto údajného „chýbajúceho článku“ medzi ľudoopmi a človekom a ako vedci odhalili falošnú fosíliu, ktorá na 40 rokov spôsobila zmätok v evolúcii človeka.

Ľudia mohli nosiť obuv už pred desaťtisícmi rokov, uvádza tím juhoafrických vedcov. Naznačujú to podľa neho stopy nájdené na pobreží Juhoafrickej republiky. Doposiaľ najstaršie priame dôkazy o obuvi pochádzajú z lokalít v Európe a USA z obdobia pred asi 10-tisíc rokmi, nová štúdia by prelomový okamih posunula až do čias pred 150-tisíc rokmi.

Ľudia, ktorí sa v komunikácii cítia nevypočutí, majú v skutočnosti často sami problém s počúvaním, hovorí psychologička Andrea Hladká. „Majú na tom podiel vzorce správania z našej primárnej rodiny a z prostredia, v ktorom sme vyrastali. Ak sme nevideli, že by naši rodičia aktívne počúvali jeden druhého alebo nepočúvali ani nás ako deti, tak sme sa to nenaučili ani my.“

Častou chybou pri organizácii domácnosti sú priveľké ciele. Minimalistka Mirka Čechová odporúča začať pomaly a po menších krokoch, napríklad jednou poličkou alebo zásuvkou. „Viem, že je lákavé urobiť hneď veľkú reorganizáciu a veľké vytrieďovanie, no mohlo by sa stať, že všetko vypraceme, napríklad celú skriňu, dostaneme sa do polovice a pri tom množstve stratíme chuť, silu a motiváciu,“ vraví.

Prečo vidíme iluzórne tváre, napríklad Ježiša na toaste? Tento sklon sa počas života mení a rolu môže hrať aj oxytocín, naznačuje nový výskum. Napríklad matky v šestonedelí, ktoré majú zvýšenú hladinu tohto hormónu, vo zvýšenej miere vidia iluzórne tváre. „Pravdepodobne to podporuje vzťah medzi matkou a dieťaťom,“ píše sa v štúdii.

Predkovia ľudí boli pred 900-tisíc rokmi na pokraji vyhynutia, uvádza štúdia uverejnená v Science. Podľa nej v tom období, ktoré trvalo až stotisíc rokov, výrazne poklesla populácia predkov človeka. Mnohí vedci sú však k tvrdeniam skeptickí.

Aj keď mnohí ľudia trávia za obrazovkami neúmerné množstvo času, celkovým voľnočasovým trendom je fyzicky a kultúrne aktívnejšia populácia – vrátane väčšieho dôrazu na sebavzdelávanie a spoločenské kontakty, hovorí sociológ Ivan Chorvát, ktorý skúma voľný čas. V rozhovore vysvetľuje, prečo ho často máme viac, než si myslíme, prečo je dovolenka jednou z mála vecí, ktoré nezvykneme ofrflať, a ako sa dovolenkovalo v minulých storočiach.

K popularite opaľovania a odhaľovania tela prispelo aj mimoriadne teplé leto v Anglicku v roku 1928, ktoré podporilo výrobu opaľovacích krémov, plaviek a slnečných okuliarov, hovorí sociológ Ivan Chorvát, ktorý skúma, ako trávime voľný čas. V rozhovore vysvetľuje, čo má slovo „cestovať“ spoločné so starosťami, ako vyzeral predchodca Erasmu pre mladých šľachticov a aké voľnočasové aktivity sú na Slovensku najobľúbenejšie dnes.

Podľa štatistík trávia ľudia v práci stále menej času, no napriek tomu vám väčšina povie, že voľný čas nemá, hovorí sociológ Ivan Chorvát. V rozhovore vysvetľuje, kam sa nám voľnočasové hodiny strácajú, čo si myslí o štvordňovom pracovnom týždni, a opisuje voľnočasové aktivity ľudí v minulých storočiach.

Okolo polnoci chodia von so psami, nakupujú aj športujú. Horúčavy menia návyky a biologické hodiny Američanov, denné aktivity presúvajú na chladnejšie nočné hodiny. Novému rytmu sa prispôsobujú aj samosprávy.

Vedci vyvrátili mýtus, že lovcami boli len muži. Ženy lovili vo väčšine spoločností, používali oštepy či pasce a trúfli si aj na veľkú zver, ukazuje nový výskum.

Súčasná UFO mánia popiera cnosti vedy, píše v komentári Otakar Horák. „Veda nie je založená na viere, výpovediach z druhej ruky ani bombastických tvrdeniach tam, kde sa ponúka skôr skromnosť a prirodzené vysvetlenie. Myslime na to predtým, než nám z úst vypadne nejaká šialenosť. Ako nám ukázala pandémia, takéto myslenie zabíja. Mimoriadne tvrdenia vyžadujú mimoriadne dôkazy.“

V USA schválili liek Leqembi používaný na liečbu pacientov s Alzheimerovou chorobou. Ide o prvý prípravok, pri ktorom sa presvedčivo preukázalo, že mierne spomaľuje úbytok funkcií ovplyvňujúcich pamäť a myslenie tým, že pomáha pri odstraňovaní mozgového plaku.

Vedecký novinár Petr Koubský zostavil zoznam desiatich užitočných poznatkov, ktoré na školách neučia. Pripomína, že veda funguje a netreba ju spochybňovať, vysvetľuje, prečo je klamanie ľahšie ako vyvracanie lží, a radí nerobiť si starosti z toho, čo si o vás myslia cudzí ľudia.

Samota je spojená s kratším životom, uvádza štúdia, ktorá skúmala údaje od 2,2 milióna ľudí. Podľa vedcov spoločenská izolácia a osamelosť už prerastajú do možnej krízy verejného zdravia. Lekárka si myslí, že spoločenské aktivity, aby ľudia neboli sami, by sa „mali predpisovať rovnako, ako sa predpisujú lieky“.

Úpadok morálky je falošný problém, vyplýva z prieskumov, ktoré sa naprieč desaťročiami vykonali v desiatkach krajinách sveta. Domnelý pokles morálky možno vysvetliť sklonom všímať si najmä negatívne javy a spomienkovým optimizmom. Zlatý vek mravov existuje len v našej hlave.