Žiaden z často citovaných článkov nepoužíval špecifickú terminológiu v názve a takmer vo všetkých často citovaných článkoch tvoril podiel vysoko odborných slov v abstrakte menej ako 1 percento.

Počet ľudí, ktorí o sebe hovoria, že na prelome januára a februára a potom v marci 2021 úplne obmedzili svoje kontakty, je dvojnásobný v porovnaní s decembrom 2020.

Šírenie fám na sociálnych sieťach neznamená, že ľuďom na pravde prestalo záležať, konštatujú psychológovia. Sociálne siete však spôsobili, že nie sme takí pozorní – podporujú nás v lenivosti, takže často šírime veci bez rozmyslu, intuitívne, pod vplyvom emócií či preto, aby sme nazbierali páčiky.

V tejto chvíli sa nevie, čo spôsobilo smrť učiteľky, ktorá bola zaočkovaná vakcínou proti covidu. Jej úmrtie je tragédiou. Zásada „z korelácie neplynie kauzalita“ nás však učí, aby sme boli opatrní pri tvorbe unáhlených záverov.

Kedy dokážeme žiť s protichodnými názormi, kedy ich redukujeme a ako to robíme? Ako si niektorí ľudia môžu myslieť, že princezná Diana zároveň žije aj nežije? Text o sklone k sebapotvrdzovaniu a kognitívnej disonancii. Na jej počiatku bol výskum apokalyptickej sekty.

Tí, ktorí nedôverovali oficiálnym inštitúciám pri zvládaní pandémie, vykazovali väčšie pocity úzkosti a nedostatku kontroly a mali aj viac konšpiračných presvedčení, zistilo trio autorov z SAV.

Duševné zdravie študentov sa počas koronakrízy zhoršilo, ukázal výskum z decembra 2020. Zúčastnilo sa ho skoro 1800 vysokoškolákov UK v Bratislave. Mladá dospelosť je rizikovým obdobím, hovorí psychiater a dodáva, že len zdanlivo ide o najšťastnejšie obdobie.

Pandémia ovplyvnila aj medziľudské a milostné vzťahy. Sociálny psychológ Ivan Lukšík vysvetľuje, ako sa počas koronakrízy zmenil náš pohľad na lásku a či si v krízovom období dávame na vzťahy väčší pozor.

V ostatnom období je Dunningov-Krugerov efekt podrobený kritike – od toho, že je kultúrne závislý, nie vždy sa ho darí replikovať, až po to, že vôbec neexistuje, lebo ide len o prejav štatistickej chyby. Denník N oslovil psychológa z SAV a matematika z UK v Bratislave, aby o psychologickom jave povedali viac.

Adela Penesová z Biomedicínskeho centra SAV hovorí o tom, ako sa udržiavať v kondícii aj počas práce z domu či kde je hranica medzi aktívnym a sedavým spôsobom života. Lekárka a vedkyňa vysvetľuje aj to, čo nám hrozí, ak si povieme, že chudnúť začneme, až keď otvoria fitnescentrá, a že päťtisíc krokov denne sa momentálne spraviť nedá.

Druhá vlna koronavírusovej pandémie je smrteľnejšia, no zdá sa, že budí stále menej rešpektu. Až 92 percent ľudí si pritom myslí, že protipandemické opatrenia dodržiavajú viac ako tí ostatní.

Odborníčka na súčasné sviatky Katarína Popelková hovorí o tom, prečo oslavujeme nové začiatky, ako sa dostal do novoročných osláv ohňostroj a prečo v Madride musíte pred polnocou stihnúť zjesť dvanásť bobuliek hrozna.

S očkovaním proti koronavírusu by sa vo všetkých štátoch Európskej únie malo začať 27. decembra. Odpovedáme na otázky čitateľov o schválenej vakcíne Comirnaty a očkovaní na Slovensku i vo svete, kde sa už očkuje aj niekoľkými ďalšími látkami.

Genetik a molekulárny biológ Tomáš Szemes hovorí, že úspešnosť vakcín zatiaľ nové mutácie vírusu neohrozujú. Najlepšie by však podľa neho bolo, ak by sa čo najviac ľudí stihlo zaočkovať do konca leta – ešte pred jesennou vlnou.

O úlohe prostredia, atraktivite požadovaného správania, odmene či dopamíne v situácii, že chceme zmeniť svoje správanie a udržať ho.

Ako prežiť Vianoce počas lockdownu? Čo ak nestihnem kúpiť darčeky? Ako predísť ponorke a prejedaniu sa? Na otázky odpovedajú klinická psychologička Hana Ševčíková, psychologička Elena Ondrušková a psychiater Michal Patarák.

Lockdown so zákazom vychádzania je nevyhnutný na to, aby to nemocnice ustáli, vraví v rozhovore pre Denník N lekár Peter Sabaka.

Ivan Varga vysvetľuje svoj výskum, ktorý môže prispieť k liečbe neplodnosti. Vedec, ktorý tento rok získal ocenenie Výnimočný vysokoškolský pedagóg, hovorí aj o tom, čo hrozí študentom prvých ročníkov, ktorí spoznávajú vysokoškolský život cez webkamery.

Ako je možné, že ľudia popierajú covid, aj keď ich na ochorenie liečia na jednotke intenzívnej starostlivosti? Do akej miery sa ľudia na Slovensku spoliehajú na vedecký konsenzus a sú medzi nami stále takí, ktorí popierajú existenciu vírusu?

Fámy o čipovaní pomocou vakcín boli populárne už počas pandémie prasacej chrípky. Pred technológiami zase ľudia verili, že im mocní chcú otráviť studne. Psychologička Vladimíra Čavojová v rozhovore vysvetľuje, či sa dá „neveriť na koronu“, a hovorí, ako vplýva komunikácia politikov na našu dôveru vo vážnosť pandémie.