Mladí ľudia nie sú zvyknutí na striedanie úspechu s neúspechom, hovorí nobelistka Emmanuelle Charpentierová, vďaka ktorej vieme upravovať genóm. V rozhovore opisuje potenciál pri liečení genetických chorôb či rakoviny a svoju cestu k prelomovému objavu.

Vedci predstavili prvý ľudský „pangenóm“, teda doposiaľ najúplnejší súbor ľudských genómov, sekvenovaných od 47 ľudí rôzneho etnického pôvodu, ktorý lepšie odráža svetovú populáciu. Dúfajú, že pomôže vysvetliť príčinu mnohých chorôb a výrazne rozšíri možnosti personalizovanej medicíny.

Tri samostatné migračné vlny boli potrebné na kolonizáciu Európy modernými ľuďmi pred zhruba 54000 až 42000 rokmi, keď vytlačili neandertálcov, tvrdia vedci, ktorí skúmali jaskyne v údolí rieky Rhôny. V oblasti objavili dôkazy, že druh Homo sapiens musel podniknúť trojicu pokusov o výpravy zo západnej Ázie smerom na západ a sever, kým sa na kontinente usadil.

Peniaze kazia ľudí a bohatí jedinci sa správajú ako nemorálni darebáci, zneli zistenia štúdie z roku 2012. „Bohatstvo vedie k uvažovaniu, že ‚moje záujmy sú na prvom mieste‘, čo sa ospravedlňuje ideológiou bezuzdného sebectva,“ hovorili vedci. Lenže ani túto populárnu štúdiu sa teraz nepodarilo zopakovať. Denník N preto zisťoval, či je psychológia v kríze, ak sa jej nedarí replikovať ani klasický výskum.

Vedci objavili novú metódu, vďaka ktorej bude možné diagnostikovať Parkinsonovu chorobu pred objavením prvých príznakov. Štúdiu zverejnili v časopise Lancet Neurology. Objav by mohol pomôcť aj v snahách vyvinúť liek na toto ochorenie.

Ľudia už v dobe bronzovej dlhodobo konzumovali drogy, zistili španielski vedci po analýze zvyškov vlasov z pohrebiska na ostrove Menorca. Ide o prvý priamy dôkaz užívania drog v Európe v takých dávnych časoch.

Ľudia sa na zimný spánok neukladajú, no nová štúdia naznačuje, že v zime potrebujeme spať viac. „Aj keď cez zimu podávame nezmenené výkony, ľudská fyziológia je regulovaná smerom nadol a vo februári alebo marci sa dostavuje pocit behu naprázdno,“ hovorí spoluautor štúdie Dieter Kunz, podľa ktorého by sa naše povinnosti mohli upravovať podľa ročných období.

Spolužiakov som doučovala na balkóne, aby som si mohla dovoliť štúdium, hovorí nositeľka Nobelovej ceny Ada Yonath. „Ľudia si zo mňa radi uťahovali a označovali ma za bláznivú či dokonca hlúpu ženu s priveľkou predstavivosťou.“ V rozhovore tiež opisuje, prečo sú ribozómy základom pre život na zemi a ako ju k jej najvýznamnejšiemu objavu inšpirovali ľadové medvede.

Týždeň v zdraví analyzuje, či vieme, čo je ľudské vedomie. Čerstvá štúdia publikovaná v Nature Communications rieši funkčnú geometriu mozgovej kôry, kódujúcu dimenzie vedomia. Veľmi zjednodušene: prepojenia nie sú „2D“ medzi jednotlivými funkčne oddelenými oblasťami či sieťami mozgu, ale celé to funguje vo viacerých „3D“ dimenziách.

Vedci tvrdia, že päť minút chôdze každú polhodinu významne zmierňujú následky sedavého životného štýlu. Medzi nepriaznivé účinky nedostatku fyzickej aktivity a príliš častého sedenia patria cukrovka či srdcové ochorenia. (le monde)

Návštevy parkov, záhrad a iných zelených plôch môžu ľuďom v meste pomôcť znížiť spotrebu užívania liekov, uviedla nová fínska štúdia. Pozitívne účinky je možné sledovať už po troch-štyroch vychádzkach za zeleňou, dodali vedci s tým, že štúdia sa týkala liekov na úzkosti, nespavosť, depresiu či vysoký krvný tlak. (guardian)

Psy sa od vlkov geneticky oddelili približne pred 23-tisíc rokmi. Vedci, ktorí skúmali interakciu batoliat a psov, naznačujú, že k domestikácii mohlo prísť aj vďaka našej vzájomnej priateľskosti a altruizmu.

Výskum interakcií batoliat so psami ukázal, že snaha pomôcť druhým nemusí prameniť len z viery, že tým v budúcnosti získame výhody. Vedci zistili, že deti vedia odčítať, čo zviera chce a pomôcť mu to dosiahnuť. Takáto priateľskosť nám mohla pomôcť v rámci evolúcie.

Pacient si ku mne prišiel po lieky na spanie, povedal som mu, aby menej pil, píše psychiater Richard A. Friedman. Obmedzenie alkoholu alebo úplná abstinencia môžu výrazne prispieť pri liečbe depresie, úzkostí alebo nespavosti. „Začiatok roka je ideálnym časom na prehodnotenie roly alkoholu vo vašom živote,“ radí Friedman.

Na vôľu sa nespoliehajte, s predsavzatiami vám pomôže zmena prostredia či ľudia s podobnými cieľmi. „Namiesto toho, aby sme boli vystavení pokušeniam a dúfali, že im dokážeme odolať, je lepšie sa im úplne vyhnúť,“ píšu vedci o význame zmeny prostredia. Ak vieme, že by sme cestou do školy alebo z práce neodolali lákadlu cukrární, pôjdeme inou ulicou, kde žiadne z nich nie sú. Tam, kde nie je pokušenie, nie je ani riziko, že mu podľahneme.

Vo vydavateľstve Denníka N práve vychádza kniha Lepší spánok. Americká novinárka a moderátorka Diane Macedo napísala praktickú a zábavnú príručku o tom, ako sa dobre vyspať a ako si poradiť s rozličnými druhmi spánkových porúch. Knihu preložila Jana Melcerová.

Počítače nahradia veľkú časť toho, čo dnes považujeme za kreatívnu prácu, píše Petr Koubský. Spoločnosť OpenAI sprístupnila konverzačný program, ktorý vám poradí s výberom vianočných darčekov alebo za vás napíše počítačový program.

Zisťovali sme, prečo dnes žijeme dlhšie než naši predkovia. „Ešte v druhej polovici 19. storočia bola odhadovaná stredná dĺžka života na území Slovenska iba tesne nad hodnotou 30 rokov. „Potom to šlo nahor doslova monumentálne, až niekam k hodnote 50 rokov v 30. rokoch 20. storočia,“ vraví demograf Branislav Bleha.

Šesťdesiatnici žili aj v stredoveku, štatistiky skresľuje vysoká detská úmrtnosť. „Nie je to tak – ako si mylne predstavujeme –, že tridsiatnici boli starci,“ vraví antropologička Mária Krošláková o období stredoveku. V tejto epoche sa v horších časoch „aj polovica detí nemusela dožiť 15. narodenín,“ dodáva demograf Branislav Bleha.