Zuzana Greksáková pracuje na preklade oceňovaného románu Pokrivený pluh od mladého afrobrazílskeho autora Itamara Vieiru Juniora. „Autor je povolaním geograf. Aj preto sú jeho opisy miestnej fauny a flóry priam dokonalé. Bohužiaľ, znamená to aj desiatky miestnych názvov rastlín, stromov, rýb a vtákov, pri ktorých som považovala za úspech, ak sa mi podarilo dohľadať latinský názov.“

Alexandra Strelková píše o práci na preklade slovenskej verzii knihy Impérium bolesti od autora Patricka Raddena Keefeho. Preklad knihy o „tajných dejinách“ multimiliardárskej dynastie Sacklerovcov neznamená len udržanie balansu medzi beletriou a publicistikou, ale aj mravčiu prácu so zdrojmi a poznámkami.

V novom diele seriálu Čo prekladáš? píše Máría Ferenčuhová o práci na preklade komiksu Persepolis od Marjane Satrapiovej. Autorka v ňom hovorí o iránskej revolúcii, o svojom detstve poznačenom vojnou a neskôr náboženskou totalitou, o emigrácii a o osamelom dospievaní v Rakúsku, o návrate do Iránu po maturite, o neslobode počas vysokoškolského štúdia, ale aj o svojom neveľmi vydarenom manželstve.

V novom diele seriálu Čo prekladáš? píše Jitka Rožňová o práci na cestopisnej knihe grófa Emanuela I. Andrássyho. Ako zanietený cestovateľ absolvoval trojročné putovanie po exotických krajinách Ázie i Afriky a svoje skúsenosti vydal v roku 1853 v 350-stranovej knihe Cesty po východných Indiách.

Prekladateľka Lucia Halová píše o práci na slovenskom vydaní knihy The Gates of Athen od britského autora Conna Igguldena. Hovorí o fascinácii starogréckymi menami, ich prevode do slovenčiny i o tom, ako jej bol pri preklade knihy nápomocný Vojtech Zamarovský.

Daniel Levicky Archleb píše o svojej práci na preklade knihy A Brief History of Misogyny od Jacka Hollanda. Autor v nej ukazuje, kam siahajú počiatky iracionálneho nenávistného postoja voči ženskému pohlaviu.

V seriáli Čo prekladáš? o skúsenostiach z prekladateľskej praxe píše Veronika Maťúšová o práci na knihe od majiteľky svetoznámej reštaurácie Lost Kitchen. „Kniha rozpráva príbeh, ako sa z nevyučenej kuchárky z malého mestečka stala majiteľka reštaurácie, ktorá je taká populárna, že sa tam ľudia prihlasujú tak, že pošlú pohľadnice a z nich vyberú niekoľko šťastlivcov.“

Prekladateľ Miroslav Zumrík píše o prekladaní knihy o sudcoch, ktorí konali na základe vlastného svedomia. Kniha Hrdinovia práva sa venuje otázke, ako je možné uskutočňovať ideály spravodlivosti, keď platné zákony alebo politické sily porušujú elementárne ľudské hodnoty a práva.