Na Stredoeurópskom fóre v bratislavskej Starej tržnici budú zajtra aj ukrajinská spisovateľka Oxana Zabužko, bieloruský opozičný líder Aľaksandar Milinkevič aj nemecký spisovateľ Tobias Ginsburg, ktorý sa infiltroval do mocného ultrakonzervatívneho spolku.

Jeden zo študentských lídrov revolúcie v roku 1989 Boris Grexa: „Mali sme ísť do politiky viacerí, možno by sme zabránili tomu, aby to vákuum zneužili takí ľudia ako Vladimír Mečiar. Nenatlačili sme sa tam my, natlačil sa tam on so svojimi riťolezmi,“ tvrdí v rozhovore.

„Mečiar pred nás položil kufrík a povedal, že je v ňom milión korún. A že je náš, ak sa pridáme k nemu,“ vraví v rozhovore jeden zo študentských lídrov novembrovej revolúcie v roku 1989 Boris Grexa.

Ako sa Martin M. Šimečka po prvý raz stretol s Vladimírom Mečiarom, keď ho ešte nik nepoznal: „Pristúpil ku mne mohutný muž s veľkou obálkou, ktorú mi strkal do ruky. „To je policajný spis Babinského,“ povedal tlmeným hlasom a paranoidne sa okolo seba obzeral.“ Lenže koho v čase, keď už naplno bežala revolúcia a komunisti boli na odchode, zaujímal Babinský?

Ako novinár a pesničkár Ivan Hoffman zmeškal revolúciu. Ten víkend odišiel Hoffman s rodinou na niekoľko dní na chalupu. Keď prišiel konečne do centrály VPN, Budaj si ho premeral a povedal mu, že tam nemá čo robiť. Ivan sa otočil a bol preč. „Vedel som, že je to voči Ivanovi nefér,“ spomína Martin M. Šimečka.

https://www.youtube.com/watch?v=ROHCN_2oOC8&feature=emb_logo

Pred 30 rokmi za protest proti okupácii roka 1968 zatkli Bratislavskú päťku: Jána Čarnogurského, Miroslava Kusého, Vladimíra Maňáka, Hanu Ponickú a Antona Seleckého. Spomienky na tieto dni napísali Dagmar Kusá, Peter Zajac a Martin M. Šimečka.

Americká televízia ABC prepašovala do Československa päť videokamier, aby ľudia točili miestny underground. Jedna z kamier skončila u Martina M. Šimečku, ktorý po 30 rokoch spomína, ako v pozícii videoreportéra zlyhal.

Čo sme robili pred 30 rokmi: O poučení, že čeliť pokušeniu je ťažšie ako čeliť zákazu.

V júli 1989 prišli na Slovensko aj za Dubčekom a Kusým poľskí disidenti. Keďže už ako poslanci mali imunitu, ŠtB si s nimi nevedela rady, spomína Dagmar Kusá, ktorej rodinu vtedy Adam Michnik s priateľmi navštívili.

Dagmar Kusá spomína, ako sa traja disidenti vo februári 1989 vybrali medzi študentov a profesor Mešťan sa pokúšal ich vyhnať. Študenti sa však proti tomu postavili a začalo sa tak na tú dobu nevídané priame stretnutie Miroslava Kusého, Milana Šimečku a Jána Čarnogurského so študentmi.

Čo sme robili pred 30 rokmi: Búrlivé stretnutie dvoch generácií. V máji pustili Václava Havla z väzenia a hneď ho bolo všade plno, napísal text Niekoľko viet, ktorý v priebehu týždňov podpísali tisíce ľudí vrátane známych hercov a hudobníkov. Spomína Martin M. Šimečka.

Martin M. Šimečka spomína, ako s Jánom Langošom pred 30 rokmi pokazili xerox: „Dumali sme s Janom nad manuálom presvedčení, že chyba je v nás, že sme iba stlačili zlý gombík. Lenže z kopírky vždy vyliezala len čoraz bledšia kópia.“

Martin Šimečka píše o udalostiach v 1989: V Poľsku a Maďarsku sa komunizmus končil, ale ja som si to nechcel všímať. „Nechcel som si pripustiť ani len záblesk nádeje na zmenu, lebo som nechcel podliehať ilúzii.“

Ako už v januári 1989 bolo cítiť, že sa niečo deje. Milan Šimečka st. v eseji Koniec nehybnosti, ktorú z češtiny preložil Martin M. Šimečka, opisuje, ako bola štátna moc prekvapená pohybom, ktorý nečakala.