Dlhová brzda - strana 2
Články
Minúta po Minúte
Udržateľnosť našich verejných financií je najhoršia v EÚ, tvrdí rozpočtová rada. Ak nič neurobíme, dlh krajiny prekročí hranicu 100 % HDP v roku 2040 a hranicu 200 % v roku 2054.
Dva dôležité ústavné zákony, s ktorými počíta aj plán obnovy, čakajú do konca leta. Minister práce Milan Krajniak chce dôchodkový ústavný zákon predložiť parlamentu do konca augusta. O zmene dlhovej brzdy, ktorú blokuje SaS, zasa poslanci budú rozhodovať zrejme v septembri.
Cena za neschopnosť v druhom pilieri je v miliardách, pripomína viceguvernér NBS Ľudovít Ódor pri kritike meškania ústavného dôchodkového zákona. „Nutne potrebujeme dohodu o fungovaní druhého piliera cez ústavný zákon. Na čo ešte čakáme?“
Igor Matovič vraví, že pri ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti je ochotný diskutovať aj s opozíciou vrátane poslancov, „ktorým hovoria fašisti“. V rozprave reagoval aj na poslancov ĽSNS. Novelu od konca minulého roka blokuje SaS.
Komentátor Denníka E Oliver Brunovský si myslí, že Sulík by mal pri zákone o rozpočtovej zodpovednosti ustúpiť a netrvať na tom, aby bola prijatá aj daňová brzda. „Znova eskaluje konflikt, ktorý je vnútri koalície, a nie je dobré ho ďalej rozvíjať,“ hovorí v podcaste V redakcii.
Sulíkov návrh daňovej brzdy je nereálny, tvrdí v komentári poradca ministra financií a ekonomický expert Za ľudí Tomáš Meravý. „Kde máme na takéto opatrenia zobrať peniaze? Máme zobrať dôchodcom ich starobné dôchodky?“
V novom spore medzi Matovičom a Sulíkom má pravdu skôr Matovič, píše v Newsfiltri Roman Pataj. „Riešenie pri zákone o dlhovej brzde je veľmi jednoduché – teraz predložte, na čom je jasná zhoda, o zvyšku rokujte ďalej a neblbnite s hľadaním nových zámienok na hádky.“
Igor Matovič pohrozil Richardovi Sulíkovi, že ak nepodporí v parlamente zákon o dlhovej brzde, požiada o hlasy opozíciu. Sulík však chce do zákona včleniť takzvanú daňovú brzdu, hoci tú drvivá väčšina nezávislých ekonómov odmieta.
Ekonómovia z Klubu ekonomických analytikov žiadajú čo najrýchlejšie schválenie výdavkových limitov v novele ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Daňovú brzdu, ktorú presadzuje SaS, zväčša odmietajú. Parlament viackrát odkladal hlasovanie o zmenách pre spory koaličných strán.
Deficit za minulý rok bol až 6,2 % HDP, no vysoký by bol aj bez pandémie, tvrdí rozpočtová rada v reakcii na zverejnené oficiálne čísla. Pellegriniho vládou pôvodne schválený rozpočet počítal s deficitom 0,5 % HDP, bez pandémie by bol podľa analytikov rady aj tak o dva percentné body vyšší ako plánovaný.
Dvadsať elitných ekonómov píše koalícii, aby nebrzdila ústavný zákon o dôchodkoch a dlhovej brzde. Pod výzvu sa podpísali napríklad aj guvernér NBS Kažimír, predseda rozpočtovej rady Tóth, šéf Inštitútu finančnej politiky Hagara, riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze Kišš, rovnako ako napríklad Ivan Mikloš či Elena Kohútiková.
Priama pomoc ekonomike v kríze je na Slovensku sotva polovičná oproti priemeru EÚ. „Podľa odhadov rozpočtových rád, Slovensko v rokoch 2020 – 2021 zatiaľ dáva priamu pomoc na úrovni 3 % HDP, pričom priemer v EÚ je 7 % HDP,“ píše v blogu predseda rozpočtovej rady Ján Tóth.
SaS trvá na tom, že chce dostať daňovú brzdu do ústavného zákona o dlhovej brzde. Preto minister financií Eduard Heger opäť stiahol novelu dlhovej brzdy z rokovania parlamentu. „Nie je dohoda na daňovej brzde a hľadáme riešenie,“ povedal šéf finančného výboru Marián Viskupič.
Poslanci na tejto schôdzi nebudú rokovať o novele zákona o rozpočtovej zodpovednosti. O vypustenie bodu z programu požiadal minister financií Eduard Heger, návrh zákona sa pritom už viackrát presúval.
Daňová brzda síce ničomu nepomôže, ale aspoň mnohému uškodí, komentuje ekonóm Libor Melioris snahu SaS vložiť do ústavného zákona stopku pre zvyšovanie daní. „Zavedenie daňovej brzdy nebude garantom efektívnej verejnej politiky, ale pomníkom jedného ideologického prúdu a výzvou na odvetu pri najbližšej príležitosti.“
Ivan Mikloš podporuje nápad SaS stanoviť zákonom maximálnu výšku daní. Myslí si však, že nie je vhodné ju teraz vkladať do ústavného zákona o dlhovej brzde.
Minister financií Eduard Heger nesúhlasí s tým, aby sa do ústavného zákona o dlhovej brzde vsunula daňová brzda, čo žiada SaS. Vraví, že tak ako v roku 2011, aj teraz je potrebné, aby zmeny v dlhovej brzde prešli naprieč hlasmi celého parlamentu, a teda aj opozície. „Myšlienka daňovej brzdy však tento zámer zabíja.“
Šéf finančného výboru v parlamente Marián Viskupič vraví, že v koalícii sa na daňovej brzde zatiaľ nedohodli a budú o nej rokovať v januári. Viacerým významným ekonómom sme položili otázku, či považujú zavedenie daňovej brzdy do ústavného zákona o dlhovej brzde za dobrý nápad.
Ekonomický newsfilter: Aj Sulík chce zárez v ústave, trvá na daňovej brzde
- Reštaurácie opakujú, že potrebujú pomoc, vláda ich nepočúva
- Odložené odvody sa ešte raz odložia
- Poslanec OĽaNO: Sulík posielal VW na východ, oni nechceli
Viceguvernér NBS Ódor nepovažuje zámer SaS dostať daňovú brzdu do ústavného zákona o dlhovej brzde za dobrý nápad. „Bola by škoda vyhodiť von oknom ťažko dosiahnutý konsenzus naprieč politickým spektrom len preto, aby sa niekto mohol zviditeľniť pred svojimi voličmi.“