Nemecko vypláca invalidný dôchodok 1088 ľuďom, ktorí trpia na následky dlhého covidu. Ide o počet schválených žiadostí z roku 2022, rok predtým bolo v Nemecku 89 poberateľov invalidného dôchodku po covide, pričom 13 z nich trpelo dlhým covidom.

Reportérka Karolína Klinková po covide trpí parosmiou – stavom, keď človeku všetko zapácha. „Ani po mesiaci neviem, ako žiť aspoň trochu pohodlný život,“ opisuje. Tvrdí, že jej zapácha už aj vriaca voda a že schudla niekoľko kíl. Parosmia by mala časom odznieť sama, ale môže trvať aj roky.

Dlhý covid je nové ochorenie, opísaných je zhruba 200 príznakov a často je prejavom to, že pacienti pociťujú veľkú únavu a nedokážu byť takí výkonní ako pred covidom. Neexistuje však žiadny diagnostický test ani liečba.

Dalibor prekonal covid ešte vlani v apríli. Ani o 1,5 roka neskôr sa necíti ako pred chorobou. „Nemal som nejaký ťažký priebeh, boli to klasické príznaky podobné silnejšej chrípke. Veľmi ma však zasiahla a prekvapila nespavosť a depresia,“ hovorí.

Môj nervový systém zvládne iba úplný pokoj, hovorí Adam Hrubý, ktorý dva roky žije s postcovidovým syndrómom. „Roztrasie ma akákoľvek silnejšia emócia, aj niečo banálne, čo sa od dospelého človeka len odrazí. Niekto si do mňa trochu rypne a mňa taká situácia vyradí na niekoľko dní,“ opisuje v rozhovore.

Nádej mi bránila prijať, že toto je teraz môj život, hovorí Adam Hrubý o dvoch rokoch s postcovidovým syndrómom. „Prijal som, že možno už nikdy nebudem tancovať, jazdiť na bicykli alebo sa napríklad tlačiť v nejakom klube. Že sa môj život navždy zmenil. Svoju identitu som pochoval a teraz sa snažím nájsť niečo nové,“ hovorí v rozhovore.

Nová štúdia spája dlhý covid so zníženou hladinou hormónu kortizolu, podľa amerických vedcov ide o zatiaľ najsilnejší predpoklad výskytu postcovidových ťažkostí.

Americká vláda začína jednu z najväčších svetových štúdií vplyvu dlhého covidu. Štúdia bude skúmať zhruba 40-tisíc ľudí počas štyroch rokov a porovnávať ich život s tými, ktorí covid nikdy nemali. Bude stáť 1,15 miliardy dolárov.

Dlhý covid postihuje častejšie ženy ako mužov. Ide najmä o ľudí v produktívnom veku, často s miernymi alebo žiadnymi príznakmi. „Máme pacientov, ktorí sa rok nevedia vrátiť do práce, ale nemajú nárok na PN,“ hovorí primárka neurológie Daša Viszlayová.

Pneumológ Václav Koucký spolupracuje na štúdii, ktorá skúma zvuk kašľa pri covide. „Lieky proti kašľu majú zmysel, ak preň nemôžete spať. Cez deň je zdravšie využiť ho na prečistenie,“ hovorí. V rozhovore vysvetľuje aj to, či sa dá na základe kašľa určiť diagnóza, a ako môže dychová rehabilitácia pomôcť pri dlhom covide.

Ministerstvo by malo uznať aj diagnózu dlhého covidu. Je nevyspytateľný, hovorí o ňom dátová analytička. Najčastejší prejav je únava, keď ľudia musia obmedziť niektoré aktivity, ktorým sa bežne venovali. „Nevládali cvičiť ako predtým, pracovať naplno, starať sa o domácnosť či blízkych ako predtým. To je najčastejšia forma, ktorú vidíme u troch štvrtín našej vzorky,“ hovorí spoluautorka analýzy o dlhom covide na Slovensku.

Dlhý covid je téma, v ktorej je dôležité adresne podporovať ženy, lebo u nich je veľmi bežné spájať únavu a stavy úzkosti s ich bežným rozpoložením či hormonálnymi zmenami. „Dostali sme aj spätnú väzbu, že sa niektoré ženy báli o tom s lekármi hovoriť, lebo nevedeli, či ich ťažkosti môžu súvisieť s covidom, a nechceli si priznať, že majú únavovo-úzkostné stavy,“ hovorí analytička Dagmar Ceľuchová Bošanská.

Špeciálny podcast o dlhom covide: Štvrtina pacientov mala menej ako 34 rokov, väčšina prekonala covid doma, hovorí spoluautorka analýzy o dlhom covide u nás Dagmar Ceľuchová Bošanská v rozhovore s reportérkou Veronikou Folentovou.

Je unavený, bolí ho hlava a nevie sa sústrediť. Michal trpí dlhým covidom, hoci pôvodné ochorenie malo mierny priebeh. Pred covidom sa neliečil na žiadne choroby a športoval. Ľudí s dlhým covidom budú na Slovensku tisíce, skôr desaťtisíce.

Dlhý covid hlási podstatne viac žien ako mužov, často je to okolo 80 % skúmaných prípadov, uvádzajú viacerí americkí lekári. Pohlavnú nerovnováhu si vysvetľujú rozdielmi v imunite či rozdielnou ochotou otvorene hovoriť o ochorení.