Najväčší smútok z rozvodu prichádza často až vtedy, keď to celé ustane, opisuje v rozhovore psychologička Veronika Kolejáková. „V našom kultúrnom prostredí je príznačné, že s deťmi bežne ostáva žena, ktorá zrazu nevie, kam skôr – z roboty musí bežať po deti, všetko zabezpečiť, financie jej nevychádzajú… Často tak na ňu doľahne existenčná ťažoba – aj to môže byť spúšťačom toho veľkého smútku.“

Nenúťte dieťa, aby si za každú cenu chytilo dážďovku, varuje psychológ Jan Krajhanzl, podľa ktorého narastá počet prípadov „biofóbie“, teda prehnaného strachu z prírody. Umocňujú ho aj správy o „krvilačných“ medveďoch alebo „vianočná“ reklama na Kofolu.

Trauma z rozvodu môže trvať aj niekoľko rokov, vraví psychologička Veronika Kolejáková a radí, ako sa rozviesť férovo a s rešpektom. U detí môže k traumatizácii prispieť aj to, keď s nimi rodičia o rozvode nekomunikujú „Pri rozvode sa často môžu cítiť bezmocné, nevedia, ako to dopadne, necítia, že sú to práve ony, kto rozhodne o tých zásadných veciach.“

Riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica hovorí, že zažil prípad gamblera, ktorý vykradol benzínku, aby získal peniaze. „Ľudia si nájdu výhovorku na čokoľvek, je to normálne. Čím je gambler inteligentnejší, tým lepšie výhovorky má.“

Stretávame sa viac s deťmi, ktoré majú strach z následkov klimatickej krízy, napríklad z tornád, záplav a požiarov, hovorí detská psychologička Jana Ashford. Rodičia by strach detí nemali zľahčovať ani vyhýbať sa rozhovorom o globálnom otepľovaní.

Klimatická kríza sa pred deťmi nedá skryť, rovnako ako vojna, hovorí environmentálny psychológ Jan Krajhanzl. Deti podľa neho potrebujú vidieť, že ich rodičia s tým niečo robia. Dieťa ocení aj to, keď rodina obmedzí vozenie sa autom alebo sa doma prestane jesť mäso každý deň.

Abstinujúci gambler v rozhovore hovorí, že nerád vraví, koľko peňazí prestávkoval, pretože to v skutočnosti odvádza pozornosť od problému. „Gambler má veľmi vysoké ego. Že som závislý, som si najprv nevedel priznať ani na liečení,“ tvrdí človek, ktorý prestávkoval aj peniaze na otcov pohreb.

Tínedžeri, ktorí hrajú počítačové hry, sú spokojnejší. No nemali by tak tráviť celý voľný čas, tvrdí vedkyňa a autorka knihy Hry, siete, porno Michaela Slussareff. Radí, aby sme sa s deťmi o sexe stihli porozprávať ešte predtým, než prvý raz na internete narazia na pornografiu. „Veľa detí videlo ešte predtým, než si s niekým vôbec mohli dať prvú pusu, naozaj všeličo,“ hovorí v rozhovore.

Šéf českej diplomacie Jan Lipavský vyzval zamestnancov ministerstva, aby nepodceňovali starostlivosť o svoje fyzické a duševné zdravie po tom, čo v priebehu piatich mesiacov náhle zomreli traja českí diplomati vo veku 46 až 55 rokov.

Pre vzťah je podstatné, čo sa deje v tých „nudných“ každodenných rutinách, ktoré žijeme, hovorí psychológ Andrej Zemandl. „Vzťahu skôr pomôže byť trochu v závetrí od pozornosti druhých, žiť si ten náš život taký, aký skutočne je. Veď kde inde ako doma môžu dostať priestor aj naše škaredšie časti – možno nepríjemnejšie, vystrašenejšie, ktoré nemajú vo veciach vždy jasno?“

Každý piaty chlapec a každé tretie dievča zriedka zažívajú úspech v škole, ukázala veľká štúdia o tínedžeroch. „Kto by vydržal robiť každý deň niečo, čo mu nejde? Nemôžete niekomu potvrdzovať, že je neúspešný, a zároveň od neho chcieť, aby sa snažil,“ hovorí psychologička.

Tínedžer počúva, ak doma rodičia s dešpektom posudzujú druhých – kolegov, príbuzných či známych. „Všímajú si, či máme porozumenie pre zlyhania, alebo ich odsudzujeme. A budú zvažovať, či sa zveria, alebo si svoje trápenie nechajú pre seba,“ hovorí psychologička Madarasová Gecková.

Tínedžer potrebuje vedieť, že o jeho prítomnosť stojíme, aj keď je protivný, hovorí psychologička Madarasová Gecková. Vyzýva rodičov, aby boli k svojim dospievajúcim trpezliví a nedali sa znechutiť rečami „to ma nebaví“, „nechce sa mi“, „daj mi pokoj“.

Britský plavec Adam Peaty vynechá tohtoročné MS pre pretrvávajúce problémy s duševným zdravím. Trojnásobný olympijský víťaz nie je v nominácii svojej krajiny a nie je stanovený žiadny konkrétny termín jeho návratu do súťažného diania.

Keď máte viac ako jedno dieťa, je absolútne nevyhnutné, aby ste mali režim, hovorí mama štvorčiat Veronika Križalkovičová. V rozhovore opisuje, ako vyzerá kŕmenie či prechádzka, a čo sa deje, keď deti začnú plakať. „Momentálne máme obdobie, že keď jeden plače, ostatní ho bijú. Nechápem, čo to je. Jeden sa rozplače a ďalší príde k nemu a začne ho biť po hlave.“

Nevyliečiteľne choré deti dnes vďaka pokroku žijú dlhšie, chýba však systém, ktorý by pomohol ich rodinám. „Do rodín chronicky dlhodobo chorých detí ich denná realita prináša frustráciu, pocity beznádeje, vnútornej nepohody, otázok, čo bude, a celkového pocitu, že sa to nikdy neskončí,“ vraví riaditeľka hospicu Plamienok Mária Jasenková.

Smútok sa v našej spoločnosti nenosí. Smútenie je vnímané ako nepríjemné, boľavé, únavné, hovorí lekárka Mária Jasenková, ktorá už 20 rokov vedie detský domáci hospic Plamienok. „Neprezentuje sa to ako hodnota. Vo svojej prednáške o smútení rodičom hovorievam, že deti treba naučiť smútiť a treba ich aj naučiť radovať sa.“

Takmer 1,5 milióna Japoncov v produktívnom veku žije v dobrovoľnom odlúčení od spoločnosti. Pätina z nich uvádza ako hlavný dôvod stiahnutia sa do ústrania covidovú pandémiu, vyplýva z vládneho prieskumu.