Problémy eurofondových výziev na výskum v ére ministra Petra Plavčana spôsobujú, že termíny na projekty sú tesné. Výskumníci musia do konca roka 2023 aktivity dokončiť a peniaze minúť a vydokladovať. Keď školy nebudú vedieť peniaze míňať, hrozí im ďalšie, v poradí tretie veľké krátenie peňazí.

Z balíka eurofondov na výskum a inovácie, v ktorom sa za bývalého ministra Plavčana museli rušiť výzvy, sa už väčšina peňazí rozdelila. Zostalo ešte 100 miliónov eur, ktoré pôjdu najmä na výskum v oblasti pandémie. Denník E urobil prehľad najväčších príjemcov.

Myslí to štát s podporou moderných technológií vážne? „Chytajú sa toho skôr nadšení jednotlivci, ktorí rozumejú, čo sa deje,“ hovorí robotik František Duchoň, ktorý hodnotí eurofondové projekty v Bruseli. Rozhodujúci politici alebo úradníci však podľa neho situáciu niekedy podceňujú a Slovensku opäť hrozí zaostávanie.

Robotik František Duchoň hovorí o tom, ako pracoval stovky hodín na projektoch, no napokon ministerstvo školstva výzvy zrušilo. „Mne osobne prekáža na tom hlavne spôsob, akým sa to udialo. V podstate šmahom ruky sa to zmietlo zo stola bez nejakej ďalšej komunikácie,“ povedal. Peniaze prejdú na ministerstvo hospodárstva.

Ministerstvo financií dnes posiela Európskej komisii zhruba 400-stranový plán zmien a investícií, na ktoré by sme mali dostať takmer 6 miliárd eur počas 6 rokov čerpania. Časť zámerov aj s predpokladanými nákladmi už ministerstvo zverejnilo, detaily o tom, k čomu sa chceme pri reformách zaviazať, zatiaľ nie.

Najväčšia zhoda medzi expertmi na reformy je v dôležitosti zmien vo vzdelávaní, ukazuje aj Panel expertov Denníka E. Vysoká miera súhlasu je aj s plánom na energetickú obnovu verejných budov a bytov. Odpovedajú Mikloš, Draxler, Vašáková, Kažimír, Bláhová, Suďa, Haluš, Kahanec, Letovanec, Hirman a Štefanides.

Eurofondy pôjdu do prírody a inovácií, do diaľnic menej, hovorí vicepremiérka Veronika Remišová o nových eurofondoch. „Rozumiem logike Európskej komisie, ktorá hovorí – mali ste 20 rokov na to, aby ste budovali cesty, stavali budovy, a teraz poďte robiť niečo, čo je inovatívne, zelené, digitálnu transformáciu.“

Veda na Slovensku je podľa predsedu SAV Pavla Šajgalíka dlhodobo podfinancovaná, chýbajú aj jednoduché pravidlá na čerpanie eurofondov. Dôvodom boli podľa neho najmä administratívne bariéry.

Rezort školstva chce eurofondy použiť na masívnu výstavbu materských škôl, digitalizáciu či platy. Zmeny by podľa odhadov mali stáť zhruba tri miliardy eur, tvrdí minister Branislav Gröhling.

Slovensku hrozí, že na konci tohto roka príde o vyše 130 miliónov eur z eurofondov, upozornila SaS. „Vláda má dva mesiace na to, aby dočerpala viac ako pol miliardy, inak tieto peniaze prepadnú,“ uviedol Ján Rudolf.

Investície do výskumu sú na Slovensku príliš závislé od eurofondov. Hoci výdavky na inovácie narástli v pomere k HDP za posledné desaťročie takmer dvojnásobne, zo zahraničných zdrojov ich pochádza až 39 %, čo je jeden z najvyšších podielov v EÚ. (euractiv)

Igor Kočiš, neúspešný žiadateľ o stimuly na výskum a vývoj: „Je to tragédia pre Slovensko. No ide nielen o túto výzvu, ale aj o celkovú podporu technologických a výskumných firiem na Slovensku.“

Nadácia Zastavme korupciu podala podnet na Najvyšší kontrolný úrad, aby skontroloval prideľovanie a hodnotenie stimulov na vedu.

Biochemik Pavol Čekan o udeľovaní eurofondov v školstve: „Ak existujú podozrenia, že toto je schránka, tak do projektu s ňou nepôjdem, lebo by som stratil svoju vedeckú česť. Poctiví a slušní vedci by sa mali ozvať.“

Za prepadnutie 100 miliónov eur viní ministerstvo školstva minulé vedenia. Nevyužitie dostupných financií v roku 2018 je podľa neho „výsledkom čerpania v roku 2015 vrátane“. Ministrom bol v roku 2015 v jednofarebnej vláde Smeru Juraj Draxler.