Týždeň v európskej ekonomike: Eurokomisia oznámila podporu veternej energii +

• V podpore zeleného priemyslu nám Spojené štáty utekajú
• Spor o clá na oceľ a hliník EÚ a USA pravdepodobne nevyriešia, len odsunú

Predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej dôveruje iba 26 % Slovákov a žiaden volič Republiky. Priestor na pozitívnu komunikáciu sa podľa expertov a expertiek otvorí až po voľbách. (euractiv)

Sociálna poisťovňa sa technicky pripravuje na odvodovú úľavu pre potravinárov. Slovenský zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov poisťovňu vyzval, aby systém spustila.

Taliansko nezvláda nápor lodí s utečencami, prijímať ich už nechce ani Nemecko, nie je jasné ani to, čo spraví EÚ. Vysvetľujeme, čo spôsobilo náhly nával migrantov, o čom je dohoda o zadržiavaní migrantov medzi EÚ a Tuniskom a prečo Nemecku dochádza solidarita.

Európska komisia navrhla predĺženie dočasnej ochrany Ukrajincov v EÚ do 3. marca 2025. Vďaka nej dostanú ľudia, ktorí utiekli pred ruskou inváziou, prístup k verejnému zdravotnému poisteniu, vzdelaniu či práci. Návrh ešte musia schváliť členské krajiny, komplikácie sa však nečakajú. (ec.europe)

Kosovský premiér Albin Kurti obvinil splnomocnenca EÚ pre kosovsko-srbský dialóg Miroslava Lajčáka, že nadržiava srbskej strane. Kurti sa tak vyjadril v reakcii na neúspešné rozhovory medzi ním a srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom z minulého štvrtka.

Erdogan vyhlásil, že Turecko sa môže „rozísť“ s Európskou úniou, ak to bude potrebné. Reagoval tak na správu Európskeho parlamentu o Turecku, v ktorej uviedol, že  prístupový proces Ankary do Únie za súčasných okolností nemôže byť obnovený.

Eurokomisia obhajuje svoje rozhodnutie nepredĺžiť zákaz dovozu ukrajinského obilia do krajín EÚ susediacich s Ukrajinou. Podpredseda exekutívy EÚ Valdis Dombrovskis vyhlásil, že pominuli mimoriadne podmienky, ktoré zákaz platný do piatku ospravedlňovali. Slovensko, Maďarsko a Poľsko však oznámili zavedenie vlastných obmedzení.

Predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyen vyzvala na veľké rozširovanie Európskej únie z terajších 27 členov na viac ako 30. Vstúpiť by mohla Ukrajina, Moldavsko a krajiny západného Balkánu. „Rozšírenie je najlepšou odpoveďou, ktorú Únia vie dať v čase, keď čelí hrozbám, ktoré vidíme zvlášť v ruskej agresii,“ hovorí europoslanec Vladimír Bilčík.

Slovensko bude mať v budúcom Európskom parlamente o jedného zástupcu viac ako doteraz, celkovo ich bude 15. Europoslanci schválili rozhodnutie Európskej rady, ktoré prideľuje 12 krajinám dokopy 15 dodatočných kresiel.

Slovensko podá tretiu žiadosť o platbu z plánu obnovy 25. septembra, pôjde o 815 miliónov eur. Žiadosť o poslednú, štvrtú platbu plánuje vláda poslať ešte koncom tohto roka.

Súd Európskej únie potvrdil platnosť zákazu vývozu zbraní a vojenského či policajného vybavenia do Venezuely. Zamietol venezuelskú žalobu proti sankciám, ktorých cieľom je obmedziť potláčanie demokratickej opozície zo strany štátu.

Budúcnosť Ukrajiny, Moldavska aj západného Balkánu je v Európskej únii, povedala Ursula von der Leyenová v správe o stave Únie. Predsedníčka eurokomisie sa zmienila aj o možných zmenách zmlúv Únie, čo by však rozšírenie nemalo brzdiť.

Spoločne sme ukázali, že keď je Európa odvážna, dokáže veci dotiahnuť do konca, povedala šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová v správe o stave Európskej únie. Uviedla, že Únia bude stáť na strane Ukrajiny tak dlho, ako to bude potrebné, navrhne aj predĺženie dočasnej ochrany Ukrajincov v EÚ.

Výročná rozprava europoslancov so šéfkou eurokomisie o stave EÚ sa začne o 9.00, môžete ju sledovať naživo. Ide o poslednú rozpravu tohto druhu pred európskymi voľbami, ktoré sú naplánované na 6. – 9. júna 2024. (inzercia)

Europoslancov čaká zajtra o 9.00 výročná rozprava o stave EÚ so šéfkou eurokomisie Ursulou von der Leyenovu. Pôjde o poslednú rozpravu tohto druhu pred európskymi voľbami, ktoré sú naplánované na 6. – 9. júna 2024. (inzercia)

ZMOS žiada presunúť takmer polovicu eurofondov na projekty v regiónoch. Podobnú požiadavku počas predvolebnej kampane zopakovalo aj viacero politických strán, združenie s viacerými podpisuje memorandá.

Nadnárodným firmám sa má skomplikovať presun peňazí do daňových rajov. Nový zákon počíta s tým, že na Slovensku podnikajúce dcérske spoločnosti nadnárodných koncernov s ročnými výnosmi presahujúcimi 750 miliónov eur budú platiť minimálne 15-percentnú daň.

KDH chce, aby o zhruba polovici nových eurofondov rozhodovali samosprávy, podľa strany by to zlepšilo ich čerpanie. Nevyužívanie fondov EÚ je „bohapustý hriech“, povedal predseda hnutia a prešovský župan Milan Majerský.