Keď ma priateľ požiadal o podpísanie eutanázie, súhlasila som. Z lásky k nemu, hovorí Slovenka Alena Belmiloudová, ktorej partner Chris, s ktorým žila v Belgicku, ochorel na rakovinu bez šance vyliečiť sa. „Chcel, aby som mu pomohla ako chlapovi, ako svojmu mužovi.“ Nakoniec eutanázia nebola potrebná – Chris zomrel mesiac po stanovení diagnózy.

Na súde v Štrasburgu sa začína proces s maďarským právnikom Dánielom Karsaim, ktorý bojuje za rozhodnutie o ukončení života. Maďarská vláda reagovala na jeho žalobu protinávrhom. Prvé pojednávanie bude v utorok, rozhodnutie sa očakáva v januári.

Ak chce niekto zomrieť, je to jeho zodpovednosť. Štát ju na seba nesmie vziať, vraví v rozhovore o eutanázii kazateľ Daniel Pastirčák. „Áno, dôsledky, ktoré prinášajú samovraždy, sú trýznivé, s inštitucionálnym usmrcovaním sú však neporovnateľné.“

Smrť môže byť v najlepšom záujme človeka, hovorí etik Adam Greif. „Vezmite si príklad havarovaného kamióna, v ktorom je zakliesnený vodič. Kamión horí a vodiča nie je možné vyslobodiť. Vodič preto v snahe vyhnúť sa strašnému utrpeniu prosí ľudí okolo, aby ho zastrelili. Urobiť to by bolo racionálne aj morálne.“

Eutanázia môže byť racionálna aj morálna, tvrdí etik Adam Greif, ktorý sa témou zaoberá na vedeckej úrovni. „Ak by sme si mysleli, že život je vždy hodnotný bez ohľadu na okolnosti, preto je morálne iba ostať žiť, odmietnutie liečby by vždy bolo nemorálne. To je však nezmysel.“

Rozhovory o eutanázii v Denníku N mi ubližujú, hovorí pacientka s vážnymi diagnózami Gabriela Múčková, ktorá je odkázaná na opateru svojho syna. „Niektorí vaši respondenti mi zraňujúco naznačujú, že som na príťaž, že som zlá a egoistická matka, ktorá zaťažuje syna, a tak by som sa mala pobrať na druhý svet. Lenže ja chcem žiť.“

Naše deti musia vidieť, ako sa starne, ako sa zomiera, hovorí geriatrička Tatiana Leitmann. „Musia vidieť, ako vyzerajú ľudia so psychiatrickými diagnózami, s rakovinou, že niektorým pacientom amputujú nohy, že rany hnisajú, že starí ľudia možno neudržia moč a stolicu. Patrí to predsa k životu.“ Dodáva, že väčšina starých ľudí chce dožiť doma, nie v nemocnici či zariadení pre seniorov.

Keď príde môj čas a eutanázia u nás nebude legálna, chcem ísť do Švajčiarska a zatlačiť ten gombík, vraví Lucia Ďuriš Nicholsonová v texte, ktorý je súčasťou seriálu rozhovorov o eutanázii. „Svojim deťom hovorím o zodpovednosti za vlastné starnutie. Nechcem, aby ma moje deti kúpali, aby mi utierali zadok či sliny, aby sa vzdávali svojej práce a rodiny.“

Zákony trestajú aj tých, ktorí pacientovi ponúknu pomoc dôstojne odísť, píše o Péter Hunčík o eutanázii. Všíma si prípad právnika Dániela Karsaia, ktorý trpí smrteľnou chorobou ALS a v Maďarsku bojuje za rozhodnutie o ukončení života. Obrátil sa na Európsky súd pre ľudské práva, ktorého rozhodnutie bude zrejme precedensom.

Právnik Dániel Karsai trpí smrteľnou chorobou ALS a v Maďarsku bojuje za rozhodnutie o ukončení života. Na Európskom súde pre ľudské práva budú o jeho prípade pojednávať prvýkrát v novembri. „Nechcem svoj život zahodiť, ale ukončiť ho, keď to ešte môžem spraviť dôstojne,“ vraví.

Čím sú ľudia starší, tým viac pochopenia pre eutanáziu majú, vraví v rozhovore právnik a súdny lekár Peter Kováč. „Keď prídu choroby či umieranie rodičov a iných blízkych, ľudia neraz zmenia postoj. Kým totiž človek nie je priamo konfrontovaný s realitou straty kontroly nad sebou samým, v podstate ani nemá dôvod sa tým zaoberať.“

Naša spoločnosť ešte nie je na eutanáziu nastavená, vraví odborníčka Jana Červenáková a spomína napríklad distanáziu, teda predlžovanie procesu zomierania. „Dnes dokážeme pri živote dlhodobo udržiavať nevyliečiteľne chorého a samostatne života neschopného človeka. Zbytočne tým predlžujeme utrpenie.“

Cirkev si uplatňovanie slobodnej vôle predstavuje ako zákaz eutanázie, vraví odborníčka na zdravotníctvo Jana Červenáková. „Medicína poskytuje úžasné možnosti, ako predĺžiť ľudský život, ale treba to robiť aj za cenu ľudského utrpenia? Lekári sú programovo vedení k takzvanej víťaznej medicíne za každých okolností. Keď začnú strácať pacienta, nevedia, čo s tým.“

Eutanázia a paliatívna starostlivosť sa nevylučujú, vraví v rozhovore odborníčka Kristina Križanová, ktorá desaťročia sprevádza pacientov pri zomieraní. „Pacient by mal mať právo sám sa rozhodnúť, či chce, aby mu bola poskytnutá paliatívna liečba, či sa má liečba na jeho želanie skončiť alebo chce požiadať o eutanáziu.“

Paliatívny lekár Peter Stachura vraví, že eutanázia nič nerieši a 90 percentám ľudí by pri dôstojnom zomieraní pomohli všeobecní lekári. „Prešiel som interné oddelenia viacerých nemocníc. Ľuďom, ktorí zomierajú dýchavicou, si niektorí lekári trúfnu podať maximálne Novalgin. To je absolútne zlá starostlivosť. Pýtam sa, čo robí stredný manažment, primár či vrchná sestra, ak im je jedno, že nepodávajú opioidy?“ vraví v rozhovore. „Ak sa toho primár bojí, nemá tam čo robiť.“