Michal Kaščák vysvetľuje, prečo je pre neho Roman Samotný hrdinom. „Je len mesiac od teroristického útoku pred Teplárňou, ale už teraz ukázal, aký je obdivuhodný človek. S akou statočnosťou zvláda zápas za lepšie Slovensko,“ povedal v rozhovore zo série Generácia 89.

Michal Kaščák vysvetľuje, ako sedemnásťroční chodili v novembri 1989 po podnikoch a demontovali kosáky a kladivá. „Nosili sme si vlastné náradie a dávali sme to dolu. Zrazu sa ľudia dovtedy krytí režimom báli aj tínedžerov z gympla,“ spomína v rozhovore zo série Generácia 89.

Keď som čítal list biskupa Oroscha, bol som nekonečne nahnevaný, hovorí o súčasnosti filmár Peter Kerekes v rozhovore zo série Generácia 89. „Je to ešte horšie ako za boľševikov, oni držali nejaký orwellovský newspeak, všetci vedeli, že to je klamstvo pre udržanie moci. Boli pasívne agresívni. Toto je vyslovene dynamická agresia, lebo vedia, že tak dokážu získať viac hlasov, viac moci a byť ešte silnejší. Z toho mám hrôzu.“

Režisér Peter Kerekes spomína, ako bol 12-ročný prekvapený západným Nemeckom: „Bol som zvyknutý, že v Košiciach si ľudia niečo ohradili a mali to tam krásne, kultivované, ale za plotom už boli nahádzané smeti a bolo im to jedno. V Nemecku sa ľudia správajú k verejnému priestoru ako k svojmu.“

Herečka Zuzana Fialová o mužoch a vojne: „Táto vojna mi veľmi zmenila aj pohľad na mužov v dobrom slova zmysle. Prvýkrát v živote som videla tú tichú sústredenú mužskú silu, keď o niečo naozaj ide.“

Internet potrebuje reguláciu, myslí si zakladateľ Pixel Federation Šimon Šicko. „Niekto rozumný sa musí pokúsiť vytvoriť systém, ktorý pomôže zregulovať hnev, ktorý je často poháňaný hoaxmi a konšpiráciami,“ hovorí v sérii rozhovorov Generácia 89.

Sociálne siete hnev podporujú, pretože im prináša profit, vraví zakladateľ Pixel Federation Šimon Šicko v rozhovore zo série Generácia 89. „Vlna hnevu, ktorá sa na nás valí, nie je len dôsledok nášho zakarpatského prekliatia, ale globálny fenomén. Niet kam pred tým utiecť.“

Vo filmoch máme hrdinov, čo búchajú päsťou do stola. A potom si ich aj volíme, komentuje spisovateľka Eva Borušovičová Slovensko v rozhovore zo série Generácia 89. „Politická práca je pritom niečo úplne iné ako byť hrdinom príbehu, kde niekto naháňa niekoho so sekerou v ruke. Nudná, systematická, pomalá, odborná, plná vizuálne nezaujímavého rozmýšľania a rozhodovania.“

V Česku je priemer jednoznačne vyššie, inštitúcie sú profesionálnejšie. Ale nám sa darí v špeciálnych veciach, hodnotí riaditeľka SNG Alexandra Kusá. „Zrazu niekto zažiari. (..) Takého architekta ako Vladimír Dedeček tam nemajú. Alebo takého umelca ako Stano Filko.“

Nikto mi nemôže hovoriť, čo bolo lepšie alebo horšie, pretože ja som to zažila, hovorí riaditeľka SNG Alexandra Kusá v rozhovore zo série Generácia 89. “Keď som sa začala venovať práci, bola som veľmi rada, že som zažila dva druhy režimu a viem to porovnať,” vysvetľuje kunsthistorička, ktorá skúma socialistický realizmus.

Nežnú revolúciu nevyhral Babiš a podobní mafiáni, ale my, spomína spisovateľka Jana Beňová, ako to raz vysvetľovala v jednej diskusii. „Vyhrali sme my, lebo sa môžeme rozprávať na pódiu. Bez revolúcie by to nebolo možné,“ hovorí.

Keď bola spisovateľka Jana Beňová siedmačka, napísala list Gorbačovovi. „Napísala som mu niečo takéto: Milý pán Gorbačov, veľmi sa mi páči, čo robíte, ale v Sovietskom zväze sa vám to nepodarí, lebo to je príliš veľká a zaostalá krajina,“ spomína v rozhovore zo série Generácia 89.

Do svojich 25 rokov som si napríklad myslel, že všetci ľudia majú doma knižnicu, vysvetľuje Martin Shooty Šútovec, ako mal od detstva pocit, že je súčasťou menšiny. „Potom som pochopil, že nie. Tým sa zmenil celý môj pohľad na svet. Žijem vo svojich bublinách.“

Slovenskú súčasnosť podľa sociológa Vašečku dobieha uhorská minulosť. „Uhorsko nikdy právnym štátom nebolo, kým české země mali vládu zákona. To všetko vieme, ale od revolúcie ubehlo už takmer 33 rokov a ide to zúfalo pomaly,“ hodnotí v rozhovore zo série Generácia 89.

Desať rozhovorov, ktoré mi vrátili optimizmus – šéfredaktor Matúš Kostolný vysvetľuje, prečo a ako vzniklo desať interview s ľuďmi, ktorí v novembri 89 len vstupovali do dospelosti a dnes majú veľký vplyv na slovenskú verejnú debatu.

Pomerne dlho mi trvalo uvedomiť si, že pokora sa nerovná bezdôvodnému spochybňovaniu samého seba, hovorí prezidentka Zuzana Čaputová. „Myslím si, že je veľmi dôležitá pozornosť, osobitne voči tendenciám vlastného ega. Ak som v pozícii, ktorá je spojená s výkonom verejnej moci, pokora je niečo, na čo nikdy nesmiem rezignovať. Na druhej strane to však neznamená, že by si mal človek podrážať vlastné nohy, ktoré tak veľmi potrebuje, aby pevne stál.“

Dnes prežívame obrovské externé krízy, ktoré sa nebývalo stretli, hovorí prezidentka Čaputová. „Ale my si ich dokážeme ešte okoreniť aj vnútornou politickou krízou.“ Tá to podľa prezidentky celé robí oveľa ťažšie únosným. „Preto zrejme aj podľa prieskumov toto obdobie vníma väčšina ľudí ako úpadok.“