Jaskyne patria odnepamäti k miestam, ktoré priťahovali pozornosť už od počiatkov ľudských dejín. V Liskovskej jaskyni vo vrchu Mních na Liptove sa v praveku odohrávali tajuplné rituály. Archeológovia tu našli kolektívny hrob a pozostatky najmenej 20 ľudí rôzneho veku a pohlavia zo 4. tisícročia pred Kr.

Filozofiu tretej cesty na Slovensku nevynašiel Robert Fico, boli to maďarskí družstevníci na južnom Slovensku, ktorí sa ho aj naozaj držali.

Egyptský tím archeológov pod vedením známeho archeológa a popularizátora starovekého Egypta Zahiho Hawassa minulý týždeň avizoval nový objav „strateného zlatého mesta“ v oblasti Luxoru. Prečo je tento nález taký významný?

„Nebojte sa, som sovietsky občan a práve som sa vrátil z vesmíru,“ vysvetľoval Jurij Gagarin prekvapeným dedinčankám po nepresnom pristátí.

V roku 1837 našli v Prešporku tri ľudské telá. Podľa dobových klebiet zahynuli traja muži pri vyvolávaní duchov. Okolo ich temnej smrti vzniklo mnoho vtedajších legiend. Aký dosah mala táto záhada na dejiny Bratislavy?

Archeológovia zistili, čo jedli v minulosti Kelti. Mäso pravdepodobne konzumovali vo väčšej miere príslušníci keltskej elity. Bežnou súčasťou stravy boli obilniny. Počas archeologických výskumov sa podarilo zistiť, že Kelti často jedli aj ovocie a zeleninu. Zvyšky jedla sa často nachádzajú v hroboch, kde boli uložené ako milodary. Medzi obľúbené alkoholické nápoje patrili víno, medovina a pivo.

Niektoré epidémie nenapádali priamo ľudský organizmus, napriek tomu znamenali pre život v minulosti katastrofu. Fyloxéra viničová dramaticky pôsobila na život človeka či spoločnosti. Jej dosah bol predovšetkým ekonomický, no ako vidíme aj dnes, práve táto oblasť patrí vo verejnom priestore vždy medzi najdôležitejšie a najdiskutovanejšie.

Keltské ženy sa v staroveku tešili výrazne väčšej slobode a úctivejšiemu postaveniu, ako to bolo u iných národov. Mnohé z nich vstúpili do histórie aj ako slávne vojvodkyne. Jednou z nich bola Boudica, ktorá povstala proti krutosti rímskych dobyvateľov.

Mnohé rodiny sa v medzivojnovom období ocitli v zlých podmienkach, čo sa prejavilo aj nárastom nechcených tehotenstiev. Interrupcie boli nelegálne, mnohé ženy sa tak uchyľovali k drsným prostriedkom prerušenia tehotenstva, ktoré často viedli k poškodeniu ich zdravia alebo smrti. Ich aktívnym odporcom bola aj Slovenská ľudová strana a jej minister zdravotníctva Jozef Tiso.

Bývalý americký prezident Donald Trump bol síce z obvinenia podnecovanie útoku na Kapitol oslobodený, ale pachuť z útoku zostane v americkej politike ešte dlho. V relatívne krátkej histórii USA to nebol prvý útok na posvätné miesto americkej demokracie. Na Kapitol v minulosti útočili bojovníci za nezávislosť Portorika, ľavicové atentátničky a náboženskí fundamentalisti.

Takto svoju históriu Kremeľ vidieť nechce: po knižke o Putinovi napísal uznávaný britský expert Stručné dejiny Ruska bez mýtov a falošných naratívov.

Osud pozostatkov Andreja Hlinku v období od jari 1945 je opradený dohadmi, konšpiráciami, ba až legendami. Keď dáme tieto mystické „vraj-legendy“ bokom a sústredíme sa výlučne na fakty, o osudoch Hlinkových telesných ostatkov máme pri doterajšom stave bádania len minimum hodnoverných správ.

Diskusie o tom, či Jozef Tiso bol alebo nebol vojnovým zločincom sa objavujú pravidelne. Seriózna historiografia v tom má však jasno. Množstvo dôkazov o tom, že vojnové zločiny páchal, je ohromujúce. Súčasťou článku je Rozsudok Národného súdu v Bratislave nad Jozefom Tisom z 15. apríla 1947 v plnom znení.

Nedávno prebehla médiami správa, že slávny monument z doby kamennej Stonehenge vraj najprv „postavili vo Walese“ a až neskôr „presunuli do Anglicka“. Je to skutočne tak? Nie. Opäť raz nastala „mediálna hra na telefón“, pri ktorej sa vedecké zistenia na ceste z vedeckej štúdie cez tlačovú správu až po články v médiách krok za krokom zveličili. Archeologický výskum však aj tak objavil nové zaujímavé zistenia.

Kniha Benjamina Carter Hetta Ako umiera demokracia je presvedčivo vyargumentovanou a pútavo napísanou syntézou o páde Weimarskej republiky a o tom, ako pravicoví a konzervatívni politici pomohli Adolfovi Hitlerovi k moci.

Štúdium historických pandémií by mohlo pomôcť pri riešení aktuálnych svetových problémov, napriek tomu sa naše elity málokedy obracajú s prosbou o pomoc na historikov a archeológov. Mali všetky svetové pandémie niečo spoločné? Mali spoločný pôvod? Ako sa ich podarilo zastaviť? Koľko mali vĺn? Aký bol život po pandémii? Redaktori HistoryWeb.sk sa pokúsili odpovedať na tieto dôležité otázky.

Britský archeológ Timothy Taylor zistil, že na keltskom striebornom kotlíku z Dánska sa nachádza zobrazenie bohov a scenérie, ktoré majú analógie až v starovekej Indii. Mohlo ísť o vzájomné ovplyvňovanie vzdialených prastarých kultúr? Nález z dánskeho Gundestrupu stále vyvoláva otázky a mení naše vžité predstavy o najstarších dejinách.

Zmeny, ktoré nastolil komunistický prevrat vo Februári 1948, sa dotkli všetkých oblastí života vrátane nazerania na vlastnú minulosť. Práve história bola pre udržanie komunistickej moci veľmi dôležitá. Dovtedajšia interpretácia dejín Československa bola po nastolení komunizmu nemysliteľná. Nežiaducim hrdinom sa stal aj Milan Rastislav Štefánik.

Minulý pondelok sa začalo prvé úplne elektronické sčítanie obyvateľov na Slovensku. Samotný inštitút poznáme už vyše štyritisíc rokov.

Ako sa nacistom podarilo zničiť demokratickú Weimarskú republiku a aké ponaučenie by sme si z toho mali zobrať, vysvetľuje americký profesor Benjamin Carter Hett.

Dcéra ruského cára Sofia Alexejevna Romanovová sa už v mladosti odmietla prispôsobovať tradíciám, ktoré presadzovali dominantné postavenie mužov. Keď sa jej naskytla možnosť, chopila sa moci a zanechala výraznú stopu v ruských dejinách.

Vyryté znaky identifikovali vedci ako runy takzvaného staršieho futharku. Ide o písmo, ktoré používalo germánsky hovoriace obyvateľstvo strednej Európy od 2. do 7. storočia nášho letopočtu.

Streamovacia služba Netflix začala vysielať historický film Vykopávky (originál The Dig) o archeologickom výskume vo východnom Anglicku v Sutton Hoo. Zobrazuje film verne historickú realitu?

Archeológovia našli na juhu stredného Slovenska vyše 3000 rokov staré hroby malých detí, v ktorých sa nachádzali veľmi netypické predmety. Do jedného z hrobov vložili pozostalí aj skamenelinu žraločieho zuba.