Na jednej z najdôležitejších slovenských univerzít pokračujú vnútorné spory. Po tom, ako rektor v júni neuspel s návrhom na odvolanie dekana FIIT Ivana Kotuliaka, bude teraz čeliť odvolávaniu on sám.

„Médiá robia to, že si pozvú obhajcu a odporcu, a uzavrú to slovami ‚názor si urobte sami‘. Výsledkom je konfirmačné skreslenie, keď sa ľudia utvrdzujú vo svojich skreslených názoroch. Je to, akoby počas 2. svetovej vojny dostali rovnaký priestor obe strany. Nie vždy je to správna cesta,“ vraví Petr Ludwig, český dátový analytik a lektor kritického myslenia.

Používateľov Facebooku mätú weby, ktoré svojimi názvami a dizajnom imitujú štandardné spravodajské denníky. Na konci článku uverejňujeme aj štyri jednoduché kroky, ako sa dá overiť hodnovernosť stránky.

Jakub Goda je publicista a aktivista, ktorý začal pracovať na ministerstve zdravotníctva. Aj po rokoch ešte dokáže prekvapiť, aké banálne a jednoduché je vytvoriť a šíriť virálnu nepravdivú správu.

„To, že sa k ‚popieračom‘ pridávajú aj lekári, považujem za veľmi nebezpečné, pretože to zneisťuje verejnosť a v konečnom dôsledku môže viesť k stratám na životoch,“ reaguje na mylné vyjadrenia Bukovského a Maleca o koronavíruse vedec z SAV.

Ministerstvá aj polícia vyzývajú rodičov, aby si zachovali zdravý rozum a chránili zdravie svojich detí, šírenie dezinformácií považujú za trestný čin šírenia poplašnej správy.

Možnosť šíriť informácie na sociálnych sieťach predbehla našu schopnosť rozlišovať, ktoré informácie sú viac alebo menej spoľahlivé, hovorí psychológ z SAV.

Vedci skúmali, prečo sa na sociálnych sieťach šíri o novom koronavíruse toľko nezmyslov. Podľa psychologičky z SAV by sa nás sociálne siete pred šírením obsahu mohli pýtať, či to chceme naozaj spraviť. U časti používateľov by tak zabránili impulzívnemu šíreniu čohokoľvek, keďže by vytvorili priestor na overenie faktov.

Štúdie hovoria, že rúška – aj tie vyrobené doma – znižujú riziko nákazy novým koronavírusom.

Petr Klimeš zverejnil záber z filmu Návrat do budúcnosti a napísal vymyslený príbeh, že hľadá neznámy pár. Príbeh tohto hoaxu dokresľuje, aké jednoduché je rozšíriť lož na sociálnej sieti.

Smrťou mozgu zaniká vedomie a zážitky z posmrtného života sú záchvevmi aktivity mozgu, vraví neurovedec z SAV.

Teórie, ktoré v súčasnosti šíri Marian Kotleba, sa objavili už v 80. rokoch v USA. Pôvodne sa zaoberali čiarovými kódmi na obaloch výrobkov.

Ide o nevinný hoax, ktorý nikomu neuškodí, ale vo všeobecnosti platí, že človek by nemal zdieľať články bez toho, aby si overil, o čo ide, vraví psychológ z SAV.

Herec sa v minulosti vyjadril, že voda dokáže čítať, dlhodobý pôst je možný, ak sa pozhovárame s bunkami tela, delfíny sú vedomými nositeľmi aramejskej tradície, proti Slnku sa vedie kampaň a choroby možno liečiť veselou mysľou. Vedci riešia, ako písať o dezinformáciách bez toho, aby sa im robila reklama.

Už tri mesiace žije krajina koronakrízou. Pozreli sme sa, čo všetko sa počas tohto obdobia šírilo medzi ľuďmi na sociálnych sieťach. 

Koronavírus ukázal, že sa stále nevieme brániť proti dezinformačným kampaniam z Ruska a Číny. Slovensko je veľmi zraniteľné, väčšina politikov o nich mlčí.

Tak ako sa kedysi ľudia obávali mikrovlniek či parných lokomotív, dnes veria, že 5G siete zabíjajú život vo svojom okolí. Nenechajte sa napáliť.

Zostavili sme príbehy siedmich Slovákov, ktorých ich príbuzní, kolegovia či náhodní ľudia presviedčali, že s koronavírusom je to údajne všetko inak.

Väčšina Slovákov nemá priamu skúsenosť s koronavírusom, o to ľahšie môže veriť konšpiračným teóriám. Využívajú to dezinformačné weby, ktoré boli v úvodnej fáze pandémie radšej ticho.