
Hoaxy a propaganda
Minúta po Minúte

Najvyšší ústavní činitelia dostali spravodajskú informáciu o snahe zmanipulovať voľby v prospech Ruska. V relácii Na telo to vyhlásil exminister obrany Jaroslav Naď z Demokratov, podľa ktorého konkrétny občan Slovenska dostal v Rusku peniaze na to, aby sa voľby ovplyvnili v prospech Smeru.
Že by Smer po voľbách zmenil priamu prezidentskú voľbu na parlamentnú, označil Robert Kaliňák za „pekný predvolebný hoax“. „Sme za referendum, priamu demokraciu, vždy sme boli za priamu voľbu prezidenta,“ vyhlásil.
Andrej Danko povedal, že o kandidatúre rokuje aj s riaditeľom prieskumnej agentúry Polis Jánom Baránkom. „Je to na dobrej ceste,“ povedal predseda SNS v TA3.
Aj Česi, ktorí mali reputáciu euroskeptikov, veria v EÚ výrazne viac ako Slováci. Poklesla aj dôvera Slovákov v NATO, ktorá vlani po Putinovej agresii skokovo vzrástla. „Tento pokles pripisujeme aktívnym dezinformačným kampaniam,“ povedal riaditeľ Globsecu Robert Vass.
Ak na Slovensku niečo funguje spoľahlivo, je to ruská propaganda, komentuje Newsfilter výsledky prieskumu Globsecu. „V Moskve z nás musia mať radosť. Dokonca ani v orbánovskom Maďarsku nie je o tom, že zodpovednosť za vojnu proti Ukrajine nesie samotná Ukrajina či Západ, presvedčených toľko ľudí ako na Slovensku.“
Analytici Globsecu vidia za vysokou ochotou Slovákov veriť kremeľskej propagande dva faktory – aktivita politikov Smeru a spol., ktorí ju vo veľkom šíria, a zároveň nedôvera v tých politikov a inštitúcie, ktoré sú prozápadné. „Ľudia prestali dôverovať inštitúciám aj pre to, ako posledné tri roky fungovala naša vláda,“ poznamenala analytička Klingová.

Viac ako polovica Slovákov si myslí, že za vojnu proti Ukrajine je zodpovedný Západ alebo Ukrajina. Ukázal to prieskum Globsecu, podľa ktorého 34 percent ľudí považuje za príčinu vojny provokácie Západu. Ďalších 17 percent respondentov povedalo, že zodpovednosť nesie Ukrajina, ktorá utláčala rusky hovoriacu populáciu. Rusko viní z rozpútania vojny 40 percent opýtaných.
Pred štyrmi rokmi Emil Hodál napísal status, ktorý mu zmenil život. Vyhodili ho zo školy, napádali ho ľudia ako Ľuboš Blaha, Štefan Harabin a Eduard Chmelár. „Raz alebo dva razy do roka musím chodiť vypovedať, lebo niekto sa podpíše mojím menom pod výhražné maily,“ hovorí študent.

17-ročný Emil Hodál napísal status, v ktorom si chcel vystreliť z radikálov. Ospravedlnil sa za to, no aj po rokoch ho za to napádajú ľudia ako Ľuboš Blaha či Štefan Harabin. „Desí ma, že niektorí ľudia nemajú zábrany, čo sa môže a nemá použiť v politickom boji,“ hovorí.
Dvaja opití americkí vojaci sa pohádali v obchode vo Zvolene, keď prišli policajti, jeden z nich bol agresívny. Predseda Republiky Milan Uhrík šíri klamlivé správy, že „agresívni americkí vojaci znovu útočili“. Svedkovia, zamestnanci a aj policajná zápisnica pritom ukazujú, že nikomu neublížili a nič nezničili.

Predseda Klubu vojnových historikov Beskydy Martin Drobňák sa podieľal na obnove viacerých vojenských cintorínov z 1. svetovej vojny na východe Slovenska, napísal o nich aj knihu. Považuje za zarážajúce, že generálny prokurátor Maroš Žilinka nekorigoval svoje vyjadrenia o zničení cintorína v Ladomirovej ani po tom, keď počul, čo hovoria historici a odborníci na vojenské cintoríny.
Historik Martin Drobňák sa ozval proti akcii proruských motorkárov na cintoríne v Ladomirovej. Roky tu bagre jazdili po hroboch a nik si to nevšímal, komentuje aktivity tých, čo sa ozvali až po tom, čo na dianie v Ladomirovej začal upozorňovať ruský veľvyslanec na Slovensku.
Komunistická ŠtB dokázala zmanipulovať napríklad aj britskú Labour Party. V roku 1980 podnietila britský zväz kovopriemyslu, aby vydal rezolúciu proti umiestneniu amerických rakiet na britskom území. Následne Labour Party vydala rezolúciu, ktorú rozoslala viacerým vládam a ďalším inštitúciám v západnej Európe, vraví historik Martin Slávik.
Československá komunistická rozviedka robila akcie na juhu Európy, napríklad v Taliansku zakladala fiktívne fašistické organizácie, ktoré žiadali pripojenie Južného Tirolska k Rakúsku. „Potom nastúpili diplomatické zbory socialistických krajín, ktoré proti tomuto ‚krieseniu fašizmu‘ oficiálne protestovali,“ vraví historik Ľubomír Morbacher.
V súvislosti s inváziou do Československa vyrobila KGB podvrhy o skladoch zbraní „Made in USA“, ktoré údajne u nás našli sovietski vojaci, vraví historik Ľubomír Morbacher. „A čo sme videli pri vlaňajšej agresii voči Ukrajine? Ruská strana si vyrobila dezinformácie o údajne amerických biologických zbraniach, ktoré sa mali na Ukrajine vyvíjať.“

Kauza vojenského cintorína v Ladomirovej, do ktorej sa zapojil aj Maroš Žilinka, bola akoby vystrihnutá z manuálov aktívnych opatrení komunistickej ŠtB, hovorí historik Martin Slávik. „Zvlášť oceňované bolo, keď sa dezinformácie chytila nejaká vplyvná osoba. Keby k takejto kauze došlo počas studenej vojny, tak ako rozviedčik ŠtB by som ju hodnotil ako superúspešnú.“
George Soros je vďačným objektom konšpiračných teórií, hovorí etnologička Zuzana Panczová zo SAV, ktorá sa špecializuje na konšpiračné teórie. „Zosobňuje osvedčené antisemitské predstavy bohatého Žida, ktorý zákulisne ovplyvňuje medzinárodné dianie.“
To, ako Robert Fico spomína Georga Sorosa, je podľa sociológa Michala Vašečku prekročením všetkých čiar. „Moje kolegyne urobili krátku analýzu. Robert Fico to vypustí a jeden týždeň sa na facebooku deje toto: „Sorosova bábka, Sorosova nevesta, Sorosova šéfka, Sorosova ovca, Sorosovo decko, Sorosov produkt, Sorosova pracovníčka, Sorosov trójsky kôň, miss Soros…“
Politici majú zodpovednosť za komentáre iných ľudí pod svojimi príspevkami na sociálnych sieťach. Ak nenávistné vyjadrenia neodstránia, môžu dostať trest, rozhodol Európsky súd pre ľudské práva. Verdikt pobúril ochrancov slobody prejavu, pretože môže spôsobiť mnoho problémov, píše MediaBrífing.
Nový minister zahraničných vecí vyhlásil, že Slovensko zanedbalo dezinformácie. „Dezinformačný toxický ekosystém je veľmi nebezpečný. Je ako rakovina pre zdravé vedomie ľudí. Budeme hľadať všetky možné prostriedky, ako tomu čeliť,“ povedal Miroslav Wlachovský po rokovaní s českým partnerom Janom Lipavským v Prahe.