Boje v Iraku
Články
Minúta po Minúte
Turecko bude podľa Erdogana v Iraku a Sýrii pokračovať v úderoch na kurdské organizácie, ktoré považuje za teroristické, až kým neprestanú predstavovať ohrozenie bezpečnosti krajiny. Turecko zasahuje na severe Iraku bez súhlasu vlády v Bagdade.
Vojna v Pásme Gazy bude trvať mesiace, povedal náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi. „Pri likvidácii teroristickej organizácie neexistujú žiadne skratky. Dostaneme sa k vedeniu Hamasu,“ dodal. Minister obrany Joav Galant navyše naznačil operácie na celom Blízkom východe.
Iracká vláda odsúdila odvetné americké útoky ako neprijateľné porušenie irackej suverenity. USA po napadnutí základne v Irbíle, kde utrpeli zranenia traja americkí vojaci, zničili napríklad zariadenie milície Katáib Hizballáh, ktorú podporuje Irán.
Traja americkí vojaci utrpeli zranenia pri útoku na vojenskú základňu v irackom Irbíle, jeden je v kritickom stave. Útočili milície napojené na Irán, USA reagovali tromi odvetnými útokmi na ich stanovištia v Iraku.
USA nariadili z bezpečnostných dôvodov evakuáciu časti diplomatickej misie v Iraku. Ministerstvo zahraničia zároveň neodporúča Američanom do krajiny cestovať. Rakety v nedeľu zasiahli leteckú základňu Ajn al-Asad, kde pôsobia medzinárodné sily.
Rakety zasiahli leteckú základňu Ajn al-Asad v západnom Iraku, kde pôsobia americkí vojaci a iné medzinárodné sily. Terčom útoku bola aj vo štvrtok, bližšie podrobnosti nie sú známe.
Francúzsko bude ďalej podporovať Irak v boji proti IS, Emmanuel Macron o tom telefonicky uistil irackého premiéra Muhammada Sudáního. V bojoch v Iraku v auguste padli traja francúzski vojaci, niekoľko ďalších utrpelo zranenia.
Irak zastavil vývoz ropy z Kurdistanu po tom, ako vyhral arbitráž proti Turecku. Ešte v roku 2014 oznámil, že Turecko porušilo tranzitnú dohodu z roku 1973, keď umožnilo kurdskej regionálnej vláde vyvážať ropu cez ropovod smerujúci do tureckého prístavu Ceyhan.
Bol som hlboko presvedčený, že invázia je správna a morálne opodstatnená, napísal Martin M. Šimečka pri príležitosti 20. výročia invázie do Iraku: „Mýlil som sa tak zásadne, že sa dodnes pýtam, prečo sa mi vtedy také zatmenie mysle prihodilo.“
Po rýchlom víťazstve prišla séria katastrof, Američania pred 20 rokmi rozpútali šok a hrôzu v Iraku. Bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok uznáva, že Spojené štáty zlyhali. Považuje však za absurdné, že to niektorí zneužívajú na podporu ruskej agresie proti Ukrajine.
Samotná vojna v Iraku prebehla lepšie a určite rýchlejšie, než sa očakávalo – aspoň vo svojej počiatočnej fáze, píše člen vtedajšej prezidentskej administratívy Richard N. Haass. „Ale zatiaľ čo americké sily vyslané na odstránenie vlády boli viac než schopné vyhrať vojnu, nedokázali zabezpečiť mier.“
Presne pred 20 rokmi sa začala letecká fáza invázie spojeneckých vojsk do Iraku. Predchádzali jej zasadnutia Valného zhromaždenia a Bezpečnostnej rady OSN, na ktorých Slovensko zastupovala veľvyslankyňa Klára Novotná. „Zodpovednosť sme vtedy mali všetci, aj Slovensko, ktoré som v tom čase reprezentovala,“ hovorí v rozhovore, v ktorom spomína na vtedajšie udalosti.
Skupina žien z Iránu a Afganistanu žiada uznanie rodového apartheidu za trestný čin podľa medzinárodného práva. Kampaň začali pri príležitosti Medzinárodného dňa žien.
Americký minister obrany Lloyd Austin priletel na neohlásenú návštevu Iraku. Jeho cesta má ukázať odhodlanie Washingtonu udržiavať naďalej vojenskú prítomnosť v krajine.
V Iraku odsúdili na smrť 14 ľudí, ktorí sa podľa súdu podieľali na masakre vojakov v roku 2014. Radikáli z hnutia Islamský štát vtedy na základni Camp Speicher postrieľali vyše tisíc vojakov. (afp)
Nemecký bundestag označí násilie proti irackým jezídom za genocídu. Jezídi sú kurdsky hovoriaca etnicko-náboženská skupina na severe Iraku, ktorú roky prenasledoval Islamský štát. V auguste 2014 džihádisti zmasakrovali vyše 1200 ľudí. (afp)
Iracký najvyšší súd oznámil, že nemôže rozpustiť parlament, čo je požiadavka vplyvného šiitského duchovného Muktada Sadra a miliónov jeho stúpencov. Patová politická situácia v krajine tak po krvavých stretoch z minulého mesiaca pokračuje. (reuters)
Iracký prezident Barham Sálih podporil vyhlásenie predčasných volieb na vyriešenie krízy. Nové voľby dlhodobo žiadal aj duchovný líder Muktada Sadr, ktorého priaznivci po jeho oznámení o konci v politike v pondelok rozpútali nepokoje. (afp)
Situácia v Bagdade sa upokojila, počet obetí nepokojov stúpol na 30, zranenia utrpelo asi päťsto ľudí. Iracká armáda medzičasom zrušila celoštátny zákaz vychádzania a Irán opäť otvoril hranice. K stretom došlo v pondelok po oznámení duchovného Muktada Sadra, že končí v politike. (ap)
Iračania podporujúci duchovného vodcu Muktadu Sadra začali opúšťať takzvanú zelenú zónu v Bagdade. Na ukončenie protestov ich vyzval samotný Sadr. Iracká armáda v reakcii na to ukončila zákaz vychádzania.