USA uvalili sankcie na sieť pašerákov iránskej ropy, ktorá sprostredkováva obchod a prináša zisk vojenskej organizácii Hizballáh a iránskym revolučným gardám. (čtk)

Biely dom tvrdí, že má dôkazy o tom, že Irán vyslal svojich vojakov na Krym, aby pomáhali s prevádzkou dronov pri ruských útokoch na Ukrajinu. Washington zároveň upozornil, že šance na obnovenie dohody o iránskom jadrovom programe z roku 2015 sú teraz veľmi nízke. (ap)

EÚ zmrazí majetok trom ľuďom a jednej firme zodpovedným za dodávky iránskych dronov Rusku, ktoré ich využíva vo vojne proti Ukrajine. Sankcie začnú platiť dnes popoludní, oznámilo české predsedníctvo.

Iránski inštruktori učia na Kryme ruských vojakov ovládať drony, podľa jedného zo zdrojov CNN ich sú na polostrove desiatky. Nie je jasné, či ich aj sami navádzajú, ale NYT píše, že pre chyby ruských operátorov bola prvá dodávka iránskych lietadiel neúčinná.

USA podniknú kroky voči každej firme či štátu, ktoré budú spolupracovať s iránskym programom bezpilotných lietadiel. Podľa ministerstva zahraničných vecí je prehlbovanie rusko-iránskeho spojenectva „niečím, čo by celý svet mal vnímať ako závažnú hrozbu“.

EÚ je pripravená potrestať Irán za drony na Ukrajine, ale niektoré krajiny žiadajú ďalšie dôkazy o ich dodávkach Rusku. Na otázku, či opatrnosť v prístupe k Teheránu súvisí so snahou oživiť dohodu o jadrovom programe, šéf diplomacie Joseph Borrell neodpovedal.

Iránsky prezident Ebráhim Raísí povedal, že „existujú náznaky, že sa holokaust stal. Ak áno, treba to vyšetriť“. Iránski politici holokaust doteraz popierali, Irán neuznáva ani existenciu Izraela. Izraelský premiér Jair Lapid následne zverejnil na Twitteri fotografie zavraždených ľudí. (toe)

Irán podľa európskych účastníkov rozhovorov o jadrovom programe nespolupracuje s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu. Iránska odpoveď na dohodu podľa Francúzska, Nemecka a Británie vyvoláva pochyby, či sa Irán chce k pôvodnej dohode z roku 2015 naozaj vrátiť. (reuters)

USA uvalili na Irán sankcie za jeho kyberútok na Albánsko. „Nebudeme tolerovať čoraz agresívnejšie kybernetické aktivity Iránu,“ povedal námestník ministra financií Brian Nelson. Podľa albánskej vlády sa útok príliš nevydaril a nespôsobil trvalé škody. (afp)

Spojené štáty uvalili sankcie na iránsku spoločnosť, ktorá pomohla dopraviť do Ruska útočné drony, aké by mohli byť nasadené do vojny na Ukrajine. Safiran Airport Services koordinovala ruské vojenské lety medzi Iránom a Ruskom, vrátane tých, ktoré prepravovali drony, personál a súvisiace vybavenie. (tasr, reuters)

Irán za posledné tri mesiace výrazne zvýšil zásoby uránu obohateného na 60 %. Ak by s obohacovaním pokračoval, také množstvo by stačilo na výrobu jadrovej bomby, informovala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu. Teherán jej zároveň stále nezodpovedal otázky o stopách uránu objavených na troch neoznačených pracoviskách. (reuters)

Izraelský premiér Jair Lapid a Joe Biden rokovali o jadrovej dohode s Iránom. Podľa amerického prezidenta USA nikdy nedovolia, aby Teherán získal jadrovú zbraň. Izrael návrh na dohodu zo strany EÚ predtým označil za zlý. (reuters)

Irán požaduje, aby v texte o obnovení jadrovej dohody boli zahrnuté väčšie záruky. Minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján to povedal na tlačovej konferencii s ruským kolegom Sergejom Lavrovom. „Ak dokážeme posilniť existujúci text, dosiahnutie dohody nebude ďaleko,“ tvrdí Abdollahján. (afp)

Iránci zadržali v Perzskom zálive americké bezposádkové prieskumné plavidlo. Prepustili ho až po tom, čo na miesto zamierili americká vojenská loď a vrtuľník. „Americké námorné sily budú aj naďalej ostražité a budú lietať, plaviť sa a operovať všade tam, kde im to dovoľuje medzinárodné právo,“ reagoval na incident viceadmirál Brad Cooper. (afp)

Návrh dohody o iránskom jadrovom programe predpokladá, že Irán zastaví obohacovanie uránu a USA sa k pôvodnej dohode z roku 2015 vrátia do asi 160 dní po podpise, píše izraelský denník Haarec. Irán sa má tiež zaviazať prepustiť zadržiavaných občanov zo Západu, výmenou za čo sa uvoľní jeho zmrazený majetok.

Šéf izraelskej tajnej služby Mosad navštívi USA, kde bude rokovať o možnom obnovení iránskej jadrovej dohody z roku 2015. Izrael odrádza západné krajiny od dohody, tvrdí, že by uľahčila financovanie militantov podporovaných Iránom. (afp)

Iránska exilová opozícia podala v USA žalobu na iránskeho prezidenta Ebráhima Raísího za jeho údajnú úlohu pri mučení a vraždení disidentov v roku 1988. Komplikuje tým situáciu americkým úradom krátko pred začatím zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, ktorého by sa mal Raísí zúčastniť. (afp)

Irán ustúpil v kľúčových požiadavkách v rokovaní o jadrovej dohode, píše Reuters. Iránci podľa amerického zdroja agentúry už netrvajú na tom, aby zahraniční inšpektori ukončili časť kontrol. Podľa šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella väčšina účastníkov rokovaní s návrhom dohody súhlasí, čaká sa na odpoveď USA.

EÚ dúfa, že od USA dostane kladnú odpoveď na svoj návrh obnovy medzinárodnej dohody o iránskom jadrovom programe. Vyjadrenie by mohlo prísť už tento týždeň, oznámil šéf diplomacie Josep Borrell. Podľa neho už nie je možné návrh ďalej vylepšovať. Teherán na dokument poskytol „uvážlivú“ odpoveď, dodal Borrell. (reuters)

Irán sa sťažuje, že USA otáľajú pri rozhovoroch o oživení jadrovej dohody z roku 2015. Teherán dodal, že zostáva vyriešiť niekoľko problémov, výmenu väzňov s Washingtonom považuje za samostatnú tému. USA už viackrát vyzvali na prepustenie niekoľkých amerických občanov v zadržiavaných v Iráne. (reuters)