Klimatickú zmenu za najväčší problém Slovenska považuje len päť percent z celkovej populácie. Za hlavný problém krajiny ju označilo viac ako 10 % voličov PS, voličov iných strán znepokojuje výrazne menej. Citlivejšie túto tému vnímajú študenti, ľudia s vysokoškolským vzdelaním z miest nad 100-tisíc obyvateľov a ľudia z vekovej kategórie 16 až 24 rokov.

Schválenie klimatického zákona, pokračovanie reformy národných parkov, rozšírenie programu Obnov dom či zmena škodlivých stavebných zákonov. To sú kľúčové priority plánu pomoci životnému prostrediu strany Demokrati, informoval Michal Kiča, expert strany pre životné prostredie.

Viac ako polovica elektriny vyrobenej v Španielsku by v tomto roku mohla pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Uviedla to štátna tajomníčka pre energetiku Sara Aagesenová.

Dopyt po plyne v Európe sa počas nasledujúcich 20 rokov drasticky zníži, predpokladá štúdia Deloittu a nemeckého inštitútu Öko. Do roku 2040 by mohol oproti roku 2021 klesnúť o dve tretiny a do roku 2050 až o 95 %.

Nové spaľovne, ktoré plánujú stavať investori po Slovensku, sú zbytočne veľké a väčšinu nebudeme potrebovať, vyplýva z analýzy Inštitútu environmentálnej politiky. Ak by sa postavili, hrozí, že Slovensko sa stane závislé od produkcie a dovozu odpadu. Spaľovne produkujú aj nemalé skleníkové plyny.

Úplný odchod od fosílnych palív je nerealistický, povedal čínsky vyslanec pre klimatické otázky Sie Čen-chua. Dodal, že tieto palivá, ktoré prispievajú k otepľovaniu klímy, musia aj naďalej hrať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní globálnych energetických potrieb.

Osem mesiacov väzenia dostala v Berlíne klimatická aktivistka z Letzte Generation. Podľa súdu sa počas pouličných blokád dopustila trestného činu nátlaku a kládla odpor policajtom. Podľa skupiny ide o zatiaľ najprísnejší trest pre protestujúcich.

Mobil Fairphone 5 umožňuje majiteľom vybrať a vymeniť 10 rôznych súčiastok, ak sa pokazia. Holandský výrobca tým chce predĺžiť jeho životnosť. Tento prístup by mohol inšpirovať EÚ, aby niečo podobné vyžadovala aj od iných výrobcov, píše Zelený newsfilter.

Zvýšením zachytávania uhlíka v lesoch či v pôde Slovensko nedokáže pohltiť všetky emisie, ktoré produkujeme, vysvetľuje Zelený newsfilter. Niektorí politici balamutia voličov, že svoje emisie si vieme „upratať“ aj bez toho, aby sme znižovali ich produkciu. Nie je to pravda.

Klimatickú krízu sme vytvorili my a musíme ju aj vyriešiť, povedala prezidentka Zuzana Čaputová na klimatickom samite v New Yorku, ktorý sa koná v rámci všeobecnej rozpravy Valného zhromaždenia OSN. V prejave tiež opísala kroky na ochranu klímy a znižovanie emisií, ktoré už teraz Slovensko podniká.

V USA spúšťajú kvalifikačný program pre až 20-tisíc mladých ľudí, ktorí budú môcť získať znalosti v zamestnaniach potrebných na boj so zmenou klímy. Pôjde napríklad o inštaláciu solárnych panelov, obnovu pobrežných mokradí alebo zatepľovanie domov. (cnn)

Záujem investorov o výstavbu veľkých veterných elektrární rastie. Len počas leta predložili päť projektových zámerov, kým za posledné tri roky ich bolo dokopy 18 a predtým neboli žiadne. Viac ich bolo naposledy v roku 2009, ale vtedy pripravované investície zastavila vláda.

Británia zvažuje odklad zákazu predaja nových áut s benzínovým alebo naftovým motorom o päť rokov. Zákaz by teda po novom platil až od roku 2035. Informovala o tom televízia BBC s odvolaním sa na nemenované zdroje.

V roku 2030 by mohlo v Česku pochádzať 35 % spotrebovanej elektriny a tepla z obnoviteľných zdrojov, oproti súčasnosti dvojnásobok. Rozvoj by mali ťahať tepelné čerpadlá, fotovoltika a veterné elektrárne, uviedla odvetvová komora. (čtk)

Príďte dnes o 19.00 h do Novej Cvernovky na predvolebnú diskusiu Denníka N o životnom prostredí. Je boj s klimatickou krízou dôležitejší než ekonomický rast? Ako ľuďom zjednodušiť prechod na elektromobily? Je naša voda naozaj chránená? Hosťami sú Tamara Stohlová (PS), Anna Zemanová (SaS) a Jaroslav Karahuta (Sme rodina). Moderuje Tomáš Grečko, lístky sú ešte v predaji.

Slovensko podľa Greenpeace investovalo za 30 rokov do ciest dvakrát toľko než do železníc. Organizácia sa opiera o dáta do roku 2018. Diaľničná sieť sa rozšírila 2,5-násobne, zatiaľ čo nenávratne skončili dve železničné trate.

Klimatickí aktivisti už druhý deň po sebe zablokovali premávku na mnohých miestach v Berlíne. Polícia nasadila 500 ľudí a vyzvala vodičov, aby zachovali pokoj a nezasahovali sami.

Kto je zodpovedný za katastrofu v Líbyi? Vlastne úplne všetci, píše Washington Post o búrke Daniel, ktorá spôsobila najväčšiu environmentálnu katastrofu v modernej histórii krajiny. Podľa oficiálnych údajov ju neprežilo najmenej 3-tisíc ľudí a minimálne 10-tisíc je nezvestných.

Príďte na predvolebnú debatu Denníka N o životnom prostredí. Hosťami sú Tamara Stohlová (PS), Anna Zemanová (SaS) a Jaroslav Karahuta (Sme rodina). Diskusia bude v Novej Cvernovke v utorok o 19.00, moderuje Tomáš Grečko, lístky sú v predaji.

Klimatickí aktivisti z hnutia Posledná generácia blokujú v Berlíne hlavné ulice na 23 miestach. Zasahuje tam viac ako 500 policajtov. Na niektorých križovatkách záchranné zložky zrejme dokázali akciám zabrániť, na ďalších už ľudia uviazli. (berliner zeitung)