Celkovo tento rok klesnú emisie CO₂ o 4 až 7 percent. Koronavírus ukázal, že len zmeniť správanie ľudí na boj proti klimatickej zmene nestačí.

Spiš patrí k oblastiam, ktoré v posledných týždňoch najviac pociťujú extrémne sucho. Denník N sa bol pozrieť na polia, kde ľudia nosia rúška nielen na ochranu pred koronavírusom, ale aj aby nedýchali prach z vysušenej pôdy.

Ak koraly zaniknú, v mnohých častiach sveta hrozí chudoba, hladomor a politická nestabilita, hovorí pre Denník N biológ z UK.

Súčasný stav je veľmi vážny a pripomína apríl 2007, keď bolo na Slovensku najmenej zrážok v apríli v našich dejinách meraní, hovorí klimatológ zo SHMÚ.

Napriek snahám zabrániť epidémiám musíme rátať s tým, že prídu ďalšie vírusy. Zvládnuť ich môže byť v budúcnosti komplikovanejšie. Pre zmeny klímy môžu ohniská nákaz vznikať častejšie, vírusy sa budú ľahšie šíriť a ochorenia môžu mať horší priebeh.

Zahraničné štúdie naznačujú, že ťažší priebeh ochorenia COVID-19 súvisí aj so znečisteným ovzduším. Pozreli sme sa, pre ktoré regióny Slovenska to nie je dobrá správa.

Prísne opatrenia v Európe menia emisie oxidu dusičitého a prachových častíc. Ako vplývajú na ľudské zdravie a môže sa koronavírus šíriť drobnými časticami? Podľa klimatológa je zotavenie ekonomiky akútny problém, ktorý je v tejto chvíli naliehavejší ako klimatická zmena.

Jozef Pecho vysvetľuje, že Švajčiari už dnes riešia, čo robiť so svojimi miznúcimi ľadovcami. Očakávajú, že až 80 percent z nich zmizne do konca tohto storočia. Bude to negatívny zásah nielen do tamojšieho turizmu, ale tým, že to ohrozí ich zdroje vody, aj do prevádzky hydroelektrární. V Andách či Himalájach to tiež bude problém, lebo ľadovce sú z veľkej časti zdrojom podzemnej a pitnej vody pre tamojších obyvateľov.

„Neuvedomujeme si, aký komfortný život žijeme. Nezažívame vojnu, máme čo piť, jesť, môžeme si dopriať vzdelanie či kultúru. Ale mali by sme sa zamyslieť nad tým, čo zdedia naše deti,” hovorí environmentálna právnička Dana Mareková.

Už o niekoľko rokov sa stane India najľudnatejšou krajinou na svete. Populačný rast však ovplyvní najmä Afriku, ktorá by do roku 2100 mala mať vyše 4 miliárd obyvateľov.

V Davose vystúpil americký prezident aj švédska aktivistka. 

Tohtoročné požiare nie sú najväčšie rozlohou, ani počtom obetí, prišli po najteplejšom a najsuchšom roku.

Zo Slovenska ešte nemáme údaje o priemernej ročnej teplote za rok 2019 za celé územie, no v okrese Šaľa namerali najvyššiu ročnú priemernú teplotu vzduchu 13,1 stupňa Celzia. „Takáto vysoká ročná priemerná teplota vzduchu sa na meteorologickej stanici na Slovensku ešte nikdy nezaznamenala,“ vraví klimatológ.

Leto sa v Austrálii iba začalo, a keďže požiare obyčajne vrcholia v januári a vo februári, je možné, že môžu trvať ešte niekoľko týždňov.

Zelení sa prvý raz dostali do rakúskej vlády a je to hneď vidieť na programe. Klimaticky neutrálni chcú byť už v roku 2040. Najprelomovejšie je však zavedenie lacného lístka na ekologickú dopravu – pre celé Rakúsko za tri eurá na deň.

Zhruba 400 kilometrov na sever od Sydney žila najväčšia populácia koál, až 24-tisíc živočíchov. Odborníci odhadujú, že až 8-tisíc z nich mohlo požiarom podľahnúť, keďže až tretina daného územia zhorela.

Podľa Attenborougha dosiahla Greta Thunbergová veci, ktoré sa „mnohým z nás, čo na téme (životného prostredia a klimatickej zmeny) pracujeme, za ostatných 20 rokov nepodarili“.

Patrícia Bátovská sa ako prvá Slovenka zúčastnila na arktickej expedícii. „Arktída ma očarila, no klimatická zmena, ktorú sme mohli pozorovať, pôsobila dosť depresívne,“ hovorí 20-ročná študentka.