So Zuzanou Čaputovou odíde z Prezidentského paláca aj výrazný zelený hlas. Ivan Korčok prírodu veľmi nespomína, Peter Pellegrini necháva koaličných partnerov ju deštruovať. Čaputová napríklad bráni ochranu prírody na Ústavnom súde, nepustila Rudolfa Huliaka na ministerstvo a zavádza zelené opatrenia aj vo svojej kancelárii.

Rast nových aktivít výrobcov fosílnych palív ohrozuje splnenie parížskych klimatických cieľov, tvrdí agentúra IEA. Producenti smerujú k tomu, aby do konca desaťročia zvýšili na štvornásobok objem ropy a plynu z novoschválených projektov.

EÚ chce riešiť emisie v priemysle zachytávaním uhlíka, hoci táto technológia v komerčnom meradle neexistuje. V energetike majú postupne skončiť fosílne palivá, ale konkrétny plán, ako to urobiť, chýba. Autá majú byť do roku 2040 prevažne elektrické, s ropou však ráta pri diaľkovej doprave. (euractiv)

Hmyz sa začína na jar budiť skôr, entomológ Rudolf Masarovič vysvetľuje, prečo to môže byť problém aj pre ľudí. „Predstavte si napríklad, že rastlina vyhodí kvety, ale v prírode ešte nie je prítomný opeľovač. Alebo opačne,“ vysvetľuje v rozhovore.

Do klimatickej neutrality patrí aj jadrová energetika, povedal belgický premiér Alexander De Croo na prvom svetovom samite o jadrovej energii. Jej dosiahnutie do roku 2050 si podľa neho bude vyžadovať ľudskú vynaliezavosť.

Podniky zo strategických odvetví na prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo budú môcť dostať zvýšené štátne stimuly. Maximálna výška bude podľa veľkosti podniku a regiónu 60 percent oprávnených nákladov, schválila vláda v nariadení.

Rok 2024 bude podľa Svetovej meteorologickej organizácie zrejme ešte horúcejší než ten predošlý, ktorý bol rekordný v celej histórii merania. Vlaňajšie priemerné teploty boli o 1,45 stupňa vyššie oproti stavu pred priemyselnou revolúciou.

V Južnom Sudáne pre extrémne horúčavy zavreli na dva týždne školy, teploty môžu dosiahnuť až 45 stupňov. V hlavnom meste Juba došlo aj k výpadkom prúdu. (bbc)

Vo viacerých nemeckých mestách protestovali enviromentálni aktivisti z hnutia Posledná generácia. Demonštrácie za zintenzívnenie ochrany klímy mali opäť podobu blokád ciest, ich účastníci sa však tentoraz neprilepovali k asfaltu.

Arktída je čoraz teplejšia, za 46 rokov stratila ľad veľkosti Aljašky. Množstvo morského ľadu v Arktíde je na svojom historickom minime od začiatku meraní, podľa novej štúdie by sever zemegule mohol byť už v nasledujúcom desaťročí bez neho.

V Španielsku majú za greenwashing hroziť pokuty až 100-tisíc eur. Vláda chystá zákon, podľa ktorého bude nelegálne označenie výrobku ako udržateľného, zeleného či šetrného k planéte, ak to firma nedoloží vedeckými poznatkami.

Nemecko je na dobrej ceste k dosiahnutiu klimatických cieľov do roku 2030, povedal minister hospodárstva a životného prostredia Robert Habeck. Odvolával sa pritom na najnovšie dáta nemeckého úradu pre ochranu životného prostredia.

Shell zmiernil svoj klimatický cieľ, za čo si vyslúžil kritiku ekologických organizácií. Rozhodnutie zdôvodnil očakávaním silného dopytu po plyne a neistotou v oblasti energetickej transformácie.

Najväčší ľadovec v talianskych Alpách zmizne okolo roku 2080. Talianski vedci upozorňujú, že tento údaj platí pre prípad, ak by sa podarilo dodržať medzinárodné klimatické záväzky. Ak sa to nepodarí, ľadovec sa roztopí ešte skôr.

Emisie metánu z produkcie fosílnych palív sa vlani mierne zvýšili, uviedla agentúra IEA. Veľkej časti týchto emisií podľa nej bolo možné predísť. V najbližších rokoch očakáva pokles množstva vypúšťaného metánu.

Europarlament schválil plán na zvýšenie energetickej účinnosti budov. Vyžaduje, aby nové budovy mali od roku 2030 nulové emisie, verejné už od roku 2028.

Greta Thunbergová a ďalší aktivisti zablokovali hlavný vchod do švédskeho parlamentu. Kritizovali nečinnosť politikov a požadovali od nich razantné reformy, ktoré by pomohli zastaviť klimatickú zmenu.

Európa nie je pripravená na čoraz častejšie klimatické riziká, tvrdí správa Európskej agentúry pre životné prostredie. Podľa nej požiare, povodne či suchá dosiahli kritickú úroveň a bez rozhodných opatrení by sa mohli stať tieto riziká katastrofálnymi.

Kapské Mesto bojuje s klimatickou krízou výrubom stromov, inak zostane bez vody aj vzácnych druhov. V okolí sa totiž rozšírili invázne druhy, ktoré vytláčajú pôvodnú vegetáciu a zadržiavajú vodu, ktorá inak stekala do mestských nádrží. Juhoafrické veľkomesto dlhodobo trápia suchá, ktoré sa podľa vedcov budú ešte zhoršovať.