Skúmali aj ochotu podeliť sa o zdroje s inými, či už so súvercami, alebo s inovercami. Išlo o jeden z najväčších experimentálnych výskumov viery v bohov.

Religionisti skúmali, ako si vzťahy medzi inovercami vysvetliť z evolučného hľadiska.

Sociálny antropológ Peter Maňo hovorí, že rituál Kavadi sa začína okolo piatej ráno, keď sa ľudia začnú prepichovať. „Procesia trvá aj štyri hodiny. Cestu polievajú z auta, ale zažil som, že voda skoro vrela, ako sa zohriala od slnka. Niektorí ľudia navyše chodia v ihlicových topánkach. Je to fakt drsné,“ opisuje vedec festival Kavadi.

Ľudia si prečítali príbeh o človeku, ktorý v mladosti týral zvieratá a ako dospelák sa dopustil niekoľkých násilných činov, ktoré vygradovali do vrážd a zohavení piatich bezdomovcov. Išlo skôr o veriaceho či neveriaceho človeka?

Antropológ Peter Maňo odišiel na ostrov Maurícius, ktorý predstavuje vhodné „antropologické laboratórium“, aby tam skúmal, akú rolu zohráva účasť na náročných rituáloch a viera v bohov, duchov a duše predkov pri rozvoji civilizácií.

AKTUALIZOVANÉ o vyjadrenia autora vedeckej štúdie. Vedci sa na pôvodnú štúdiu pozreli znova a zistili, že rozdiely
medzi správaním detí veriacich a neveriacich sa zotreli

Autori novej štúdie si myslia, že náboženstvá s trestajúcimi bohmi mohli prispieť k vzniku veľkých ľudských spoločností, pretože otvárali dvere pre kooperáciu s cudzími ľuďmi zo vzdialených kultúr.

Doteraz sme si mysleli, že predpokladom vzniku veľkých spoločností je idea Boha, ktorý permanentne dohliada na morálku jej členov. Nemusí to však byť pravda – komplexné spoločnosti zrejme vznikli bez takýchto bohov.