Skúmali aj ochotu podeliť sa o zdroje s inými, či už so súvercami, alebo s inovercami. Išlo o jeden z najväčších experimentálnych výskumov viery v bohov.

Religionisti skúmali, ako si vzťahy medzi inovercami vysvetliť z evolučného hľadiska.

Ak ľudia žijú v blahobyte, majú kvalitné školstvo a zdravotníctvo a môžu sa oprieť o súdy či políciu, počet veriacich klesá.

Sociálny antropológ Peter Maňo hovorí, že rituál Kavadi sa začína okolo piatej ráno, keď sa ľudia začnú prepichovať. „Procesia trvá aj štyri hodiny. Cestu polievajú z auta, ale zažil som, že voda skoro vrela, ako sa zohriala od slnka. Niektorí ľudia navyše chodia v ihlicových topánkach. Je to fakt drsné,“ opisuje vedec festival Kavadi.

Ľudia si prečítali príbeh o človeku, ktorý v mladosti týral zvieratá a ako dospelák sa dopustil niekoľkých násilných činov, ktoré vygradovali do vrážd a zohavení piatich bezdomovcov. Išlo skôr o veriaceho či neveriaceho človeka?

Antropológ Peter Maňo odišiel na ostrov Maurícius, ktorý predstavuje vhodné „antropologické laboratórium“, aby tam skúmal, akú rolu zohráva účasť na náročných rituáloch a viera v bohov, duchov a duše predkov pri rozvoji civilizácií.

AKTUALIZOVANÉ o vyjadrenia autora vedeckej štúdie. Vedci sa na pôvodnú štúdiu pozreli znova a zistili, že rozdiely
medzi správaním detí veriacich a neveriacich sa zotreli

Autori novej štúdie si myslia, že náboženstvá s trestajúcimi bohmi mohli prispieť k vzniku veľkých ľudských spoločností, pretože otvárali dvere pre kooperáciu s cudzími ľuďmi zo vzdialených kultúr.

Doteraz sme si mysleli, že predpokladom vzniku veľkých spoločností je idea Boha, ktorý permanentne dohliada na morálku jej členov. Nemusí to však byť pravda – komplexné spoločnosti zrejme vznikli bez takýchto bohov.