Kotlebovci – ĽSNS
Uhrík, Mazurek, Ďurica, Suja, Kočiš a Urban odchádzajú z ĽSNS.
Články
Minúta po Minúte
Poslanec ĽSNS Martin Beluský tvrdí, že ho minister práce Milan Krajniak nemusel presviedčať, aby podporil novelu o dôchodkoch. „Presvedčilo ma to, že ten návrh bol kvalitný a mal širokú aj odbornú podporu,“ reagoval Beluský. Prijaté zmeny podľa neho budú viesť k vyšším dôchodkom a prispejú k stabilite dôchodkového systému.
Kotlebovci v súbojoch s Republikou potvrdili svoj úpadok, prepadol Martin Beluský aj Stanislav Mizík. Nacionalistické a krajne pravicové strany, teda najmä Kotlebova ĽSNS a Republika, nedosiahli žiadne výraznejšie víťazstvo, aj keď napríklad v županských voľbách obe postavili vlastných kandidátov vo všetkých ôsmich krajoch.
V Novej Dubnici pohorel Kotlebov poslanec Peter Krupa, ktorý sa prezentoval ako „anti-LGBT kandidát“ na primátora. Viac než 90 % hlasov získal súčasný primátor Peter Marušinec (pôvodne Smer, dnes Hlas).
Kandidáti za Republiku či kotlebovcov v župných voľbách neuspeli. Za poslancov krajských zastupiteľstiev vybrali voliči len dvoch, v Prešovskom kraji uspel Milan Mazurek.
Slovo fašista je možno nadužívané, v prípade Tarabu však sedí, píše Andrej Bán. „Ak majú mať liberáli s konzervatívcami aspoň niečo spoločné, minimálna zhoda by mala byť na tom, že ĽSNS sú fašisti a byť na ich kandidátke je veľký problém.“
Poslanci neschválili vetovaný zákon bývalého poslanca ĽSNS Jozefa Šimka, ktorý mal odpustiť obciam či mestám pokuty za verejné obstarávania. Chýbali mu dva hlasy. Zákon vrátila prezidentka Zuzana Čaputová. Okrem iného mal chybný a retroaktívny dátum účinnosti.
Prieskum Ipsosu: SaS po odchode vlády klesla, predbehlo ju PS. Voľby by vyhral Hlas (18,3 %) pred Smerom (15,5 %), PS by získalo 11,6 %, SaS 9,3 %. OĽaNO si udržalo necelých 8 percent, do parlamentu by sa dostala aj Sme rodina (7,5 %), Republika (7 %) a KDH (6,5 %).
Poslanec OĽaNO Andrej Stančík vraví, že prijatie exkotlebovca Jozefa Šimka do klubu Sme rodina je vecou Borisa Kollára. Predtým Stančík hovoril, že bude mať problém, ak by sa vládlo s podporou fašistov.
Poslanci ĽSNS tvrdia, že nepodporia žiaden koaličný návrh a vyzývajú na blokovanie schôdzí. „Všetky opozičné strany musíme urobiť všetko pre to, aby sme každú schôdzu Národnej rady zablokovali, to znamená, vôbec sa neprezentovali,“ povedal Martin Beluský.
Najvyšší súd vrátil kauzu extrémistického speváka Jaroslava Pagáča známeho ako Reborn na Špecializovaný trestný súd, ktorý ho pôvodne odsúdil na štvorročný trest za výrobu a rozširovanie extrémistických materiálov.
Na košického župana bude za ĽSNS nakoniec kandidovať poslanec Národnej rady Stanislav Mizík. Pôvodne strana ohlásila ako kandidáta stredoškolského učiteľa Viliama Púčeka.
Z pohrobkov fašizmu sú možní koaliční partneri Smeru, Republika po novom plánuje oslavovať Slovenské národné povstanie. Líder hnutia Milan Uhrík pritom v minulosti obhajoval vyvesenie čiernych vlajok počas výročia SNP na úrade banskobystrickej župy. Nie tak dávno Robert Fico prirovnával kotlebovcov k fašistom z 30. rokov, dnes si s bývalou Kotlebovou dvojkou robí propagačné videá.
Obvinený Dávid Kúrňava dostal za extrémizmus nepodmienečný 20-mesačný trest odňatia slobody. V auguste 2015 sa preslávil ponukou 25 eur za jedného zastreleného migranta, za čo bol právoplatne potrestaný. Keďže po krátkom čase prišlo u Kúrňavu k recidíve, súd sa rozhodol pre nepodmienečný trest.
Súčasní voliči SaS, PS či OĽaNO prakticky nezvažujú, že by volili Hlas Petra Pellegriniho. Medzi vládnymi stranami má najväčší potenciál SaS, ako svoju ďalšiu voľbu ju zvažujú najmä voliči Progresívneho Slovenska.
Najsilnejšou stranou v auguste je Hlas s vyše 17 %, za ním sú Smer, SaS a PS, ukazuje volebný model agentúry Ipsos. Široký potenciál Hlasu a Smeru je až okolo 30 %; priblížiť by sa k tomu číslu mohli, len ak by jedna strana brala voličov druhej.
Až polovica voličov Hlasu a Republiky zvažuje, že by volili aj Smer, ukázal prieskum agentúry Ipsos pre Denník N. Smer má zároveň najsilnejšie jadro voličov, a ak by prišli k voľbám len tí, ktorí sú dnes rozhodnutí voliť, mal by šancu vyhrať.
OĽANO spochybňuje motiváciu ministerstva spravodlivosti rozšíriť kompetencie ombudsmana. Predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák v reakcii na návrh ministerky Kolíkovej rozšíriť jeho právomoci o možnosť podať žalobu na rozpustenie politickej strany uviedol, že ústava by sa nemala meniť len preto, že sa niekomu nepáči rozhodnutie generálneho prokurátora.
O trvalo nerozpustných kotlebovcoch píše v komentári Andrej Bán. „Smutné, vďaka Žilinkovi zrejme raz ĽSNS odkráča hrdo a beztrestne do dejín.“
Expert na extrémizmus Daniel Milo hovorí, že verejnosť by mala podrobne spoznať dôvody Žilinkovho rozhodnutia nepodať návrh na rozpustenie ĽSNS. „Rozhodovanie o takomto návrhu je v kompetencii Najvyššieho súdu,“ vraví.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková k zdôvodneniu generálnej prokuratúry, prečo nerozpustí ĽSNS: „… bolo by dobré, aby generálna prokuratúra zverejnila celkovú analýzu, na základe ktorej dospela k týmto dôvodom, aby sme lepšie porozumeli, prečo sa tak generálny prokurátor rozhodol“.