Lesy SR
Články
Minúta po Minúte
Poslanci neschválili novelu, ktorá by zvrátila prebiehajúcu reformu národných parkov a ohrozila podanie 3. žiadosti o peniaze z Plánu obnovy v sume 815 miliónov eur. S novelou prišli poslanci Tomáš Taraba, Filip a Štefan Kuffa.
Poslanec Filip Kuffa predložil do parlamentu dva pozmeňujúce návrhy k vlastnej novele zákona o ochrane prírody, ktorá je aktuálne v druhom čítaní. Ak by sa zákon schválil, zvrátil by prebiehajúcu reformu národných parkov, zablokoval vyhlasovanie zonácií a európskych chránených území a ohrozil by podanie 3. žiadosti o peniaze z plánu obnovy v sume 800 miliónov eur.
Strážcovia prírody protestujú proti tomu, aby ich namiesto správ chránených území riadila inšpekcia životného prostredia a aby sa venovali najmä vyberaniu pokút. Pozmeňujúci návrh, ktorý novelizuje zákon o ochrane prírody, predložila Anna Zemanová (SaS) k návrhu zákona o turistických trasách, ktorý je teraz v druhom čítaní.
Súčasné zákony umožňujú prideľovať poľovné revíry bez súťaže vybraným ľuďom, upozorňuje Najvyšší kontrolný úrad. Problémom boli podľa úradu aj predaje odstrelu zveri na dlhé obdobia, tie však vláda po voľbách 2020 zastavila.
Vzácne kone ostávajú na Muránskej planine, ministri sa dohodli na riešení. Prevoz do Topoľčianok by im mohol spôsobiť zranenia, museli by sa prispôsobiť aj výraznej zmene nadmorskej výšky. Navyše by ich chovali v maštaliach.
Minister životného prostredia Budaj rokoval s ministrom pôdohospodárstva Vlčanom o presune koní plemena norik z Muránskej planiny do Národného žrebčína v Topoľčiankach. Ten včera ohlásili pôdohospodári s odôvodnením, že sa s druhým rezortom nedohodli na pokračovaní starostlivosti o kone. K dohode zatiaľ neprišlo.
Rezort pôdohospodárstva presúva 43 koní plemena norik z Muránskej planiny do Národného žrebčína v Topoľčiankach. Tvrdí, že envirorezort neprevzal po spustení reformy národných parkov od štátnych lesníkov kone ani personál a nedošlo k podpisu dohody, ktorá by umožnila podniku Lesy SR využívať pozemky a stavby na Veľkej lúke.
Vranovská celulózka Bukóza znížila výrobu na 60 percent. Jednu z najväčších východoslovenských fabrík ťaží to, že ceny papiera a dopyt po ňom už klesajú, no energie i vstupné drevo sú stále drahé. Recesiu na trhu potvrdzuje aj ružomberská celulózka Mondi SCP.
Obce v susedstve národných parkov môžu po schválení zonácií a zmene kategórie lesov prísť o dane z lesných pozemkov. Ministerstvo im neponúka priamu kompenzáciu v plnej výške, ale dotačný program cez Environmentálny fond. Kritizujú to aj starostovia, ktorí nechcú developerov a drevorubačov v lesoch.
Štátny podnik Vojenské lesy a majetky SR sprístupnil online dáta o ťažbe, zásobách a pohybe dreva. Dáta sledujú od roku 2005, doteraz však boli verejnosti neprístupné.
Mestské lesy Banská Bystrica ponúkli Národnému parku Veľká Fatra do bezzásahovej zóny viac ako 500 hektárov lesov, za čo by im štát vyplácal finančnú náhradu. Žiadajú však zachovanie poľovníctva a starostlivosť o vodný žľab Rakytovo.
Bratislavský samosprávny kraj chce viesť trasu obchvatu Svätého Jura cez rezerváciu Šúr s najvyšším stupňom ochrany a medzinárodne významnú mokraď. Ide pritom o lokalitu unikátnu v celej strednej Európe.
Lesy SR obhajujú zvýšené ceny dreva nastavené na prvý štvrťrok, ktoré kritizovali jeho spracovatelia. Štátny podnik tvrdí, že pri tvorbe cenníkov zohľadňuje aktuálnu trhovú situáciu v obchode s drevom.
Spracovatelia dreva kritizujú zvýšenie cien listnatého dreva o desiatky percent, ktoré im oznámil podnik Lesy SR. Upozornili na možnosť dočasného obmedzenia odberu dreva aj odstávky niektorých prevádzok, ktoré budú musieť zamestnancov prepúšťať.
Štátne Lesy SR za tento rok vykážu rekordný zisk 30 miliónov eur, teda dvojnásobok doterajšieho rekordu. Podľa ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana sa to podarilo preto, že po zvýšení platov radoví lesníci prestali brať úplatky od odberateľov dreva za jeho preraďovanie do nižších kvalitatívnych tried.
Zatiaľ čo vo väčšine lesov je jedľa na ústupe, v najväčšom slovenskom pralese Stužica sa jej darí a časom tam vzniknú rozsiahle čisto jedľové lesy. Tento zaujímavý fenomén je možný aj vďaka tomu, že sa územie chráni v pomerne veľkom celku.
Stužica na slovensko-ukrajinsko-poľskej hranici je najväčším slovenským pralesom, ktorý je zapísaný aj v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Nevyrúbali ho aj vďaka tomu, že postupne ležal v štyroch rôznych štátoch.
V Tichej doline rastie na miestach bývalej kalamity pestrý les z jarabiny, jedle, smreka a javora. Ak doň nikto nebude zasahovať, o približne 250 rokov bude zo smrekovej monokultúry regulárny prales.
V Tichej doline už rastie prales. Je to tak vďaka kalamite, vďaka občanom a jednej odvážnej úradníčke, píše v reportáži Soňa Mäkká. Keď tam víchrica vyvrátila celé stráne smrekových lesov, ochranári vedeli, že je to najlepšie riešenie, aby sa monokultúry premenili na pestrý a odolnejší les. Odvozu dreva bránili vlastným telom. Ťažbu napokon zastavila úradníčka, ktorú to stálo miesto.
Národný park Slovenský raj spustil predaj palivového dreva obyvateľom obcí, ktoré ležia na území parku. Predávajú im bukové a smrekové drevo z prerezávania mladých lesných porastov a zo spracovania kalamity.