Aj v Martine dnes bude pochod za odsúdenie nenávisti voči LGBTI. Začína sa o 17. hodine pri soche Jánošíka. „Bude vyjadrením nášho občianskeho postoja a odsúdením brutálneho extrémizmu, ktorý bujnie v našej krajine,“ píšu organizátori.

Masarykovci trávili v Turci takmer každé leto. Chodili na túry a prezidentova dcéra Alice sa na Slovensku naučila piecť chlieb. „Poznala teda aj manuálnu prácu, nebola to len intelektuálka. V spomienkach často píše o tunajšej smotane, chlebe, slanine,“ opisuje v rozhovore historička Dagmar Hájková.

Keby žila dnes, určite by sa postavila do čela očkovania proti koronavírusu, hovorí historička Dagmar Hájková o Alice Masarykovej, dcére prezidenta T. G. Masaryka. „Nastavila by všetko tak, aby bola správna osveta očkovania a postavila by sa do jej čela. Už v roku 1919 začal Československý červený kríž masívnu kampaň na očkovanie proti kiahňam.“

Matičné Slovenské národné noviny znížili periodicitu z týždenníka na dvojtýždenník, ich budúcnosť je naďalej neistá. Ministerka kultúry si myslí, že verejný priestor nekultivujú, ale vulgarizujú. Analýza Denníka N ukázala, že šíria aj viaceré konšpirácie a urážajú kritikov.

Koľko pýtajú mestá za parkovanie od svojich obyvateľov: za 39 eur ročne by mala časť Bratislavčanov od jesene parkovať vo svojej rezidentskej zóne a mala by dostať 100 hodín parkovania pre návštevy. V Prešove stojí parkovanie v štyroch zónach 20 eur ročne, v Košiciach od 5 do 35 eur. V Martine má rezidentská karta stáť 35 eur.

Naživo: Čo sa deje v polícii a darí sa ju čistiť? V Martine diskutuje policajný prezident Peter Kovařík a aktivisti Slavomír Marko a Jozef Petráš. Moderuje Zuzana Wienk.

Múzeá v Martine a okolí sú v hroznom stave. V Múzeu slovenskej dediny sa rozpadávajú drevené stavby a majú diery v strechách, budovu Etnografického múzea neobnovili 90 rokov a na obnovu opony z 19. storočia neposlali dosť peňazí, tak ju len zakonzervovali.

Profesorka Katarína Adamicová chcela preplávať Lamanšský prieliv ako prvá žena z Československa, no komunisti jej to nedovolili. „Potrebné bolo mať lepší pôvod,“ vraví. Jej rodina trpela a žila v biede, pretože otec raz vyslovil svoj kritický názor.

Katarína Adamicová je jediná profesorka patológie na Slovensku. „Prvý rez bol najťažší,“ spomína si na svoju prvú pitvu. „Keď už pracujeme s mŕtvym telom ako s objektom skúmania, už to nie sú emócie, ale čistá medicínska práca,“ vraví v rozhovore a vysvetľuje, prečo pri patológii dnes už nejde len o pitvanie.

Už od roku 1954 budovali v Slovenskej národnej knižnici fond pre budúce generácie – z dvoch povinných výtlačkov. Podľa nových pravidiel však vydavatelia novín a časopisov už nemusia posielať do knižnice dva, ale len jeden výtlačok. Druhý si musí knižnica kupovať za komerčné ceny. Riaditeľka Katarína Krištofová tvrdí, že to zásadne ovplyvňuje plnenie poslania národnej knižnice.

Anglický kráľ Jakub kritizoval fajky a tvrdil, že škodia pľúcam aj mozgu, fajčiarov trestal. „Mnohí ho dodnes vnímajú ako prvého bojovníka proti fajčeniu. Problém bol, že v Európe sa vtedy fajčenie rozmohlo tak, že fajčili muži, ženy aj deti,“ hovorí výrobca fajok z Horného Turca Karol Stodolica.

Martin dodnes takmer nijako vo verejnom priestore nereflektuje na to, že tam žili aj mnohé dejateľky a priekopníčky. To isté platí aj o vymazanom vzťahu k židovskej histórii. „Na námestí máme modernú budovu Milénia, ktorá mala posunúť Martin do nového tisícročia. Milénium stojí, ale túžba po 19. storočí v centre mesta ostala,“ hovorí Adam Galko, kurátor z Turčianskej galérie.

Syn Karola Plicku Ivan musí sledovať, ako zatvorili expozíciu diela jeho otca v Blatnici pri Martine a netuší, kedy ju znovu sprístupnia. „S veľkým poľutovaním sledujem osudy otcovho múzea. Verím, že sa expozícia opäť obnoví v priestoroch SNM, ako sme dostali prísľub,“ hovorí Ivan Plicka (92).

V Martine majú sochy Sisy Sklovskej, Gándhího aj Jánošíka, ale viac pozornosti momentálne púta socha, ktorá zatiaľ neexistuje – socha sv. Martina na koni, ktorú by chceli presadiť miestni aktivisti. „Mesto dnes nedokáže pracovať ani s tou pamäťou, ktorú už vo verejnom priestore má; pridávať novú vrstvu týmto spôsobom je nezmysel,“ hovorí Adam Galko, kurátor Turčianskej galérie.

Deti v ťažkých stavoch po úrazoch sa dostanú do niektorého zo štyroch oddelení detského ARO na Slovensku. Jedno z nich v Univerzitnej nemocnici Martin funguje už roky v provizórnych priestoroch s plesnivými stenami a s priestormi takými skromnými, že aj oživovanie pacienta občas prebieha v prítomnosti iných detí.

Chrápanie môže u dieťaťa signalizovať spánkovú poruchu dýchania, preto by mal každé chrápajúce dieťa pozrieť pediater, radí Peter Ďurdík z detského spánkového laboratória. Chrápanie netreba podľa lekára odbiť tým, že keď chrápe otec, tak je normálne, že chrápe aj syn.

Boli sme sa pozrieť v jedinom bezpečnom ženskom dome v Žilinskom kraji. Žije sa tu komunitným spôsobom života – ženy si pomáhajú so strážením detí, striedajú sa pri varení. Za obedy aj za ubytovanie si platia. „Síce nie veľa, ale dnes nie je nič zadarmo a aj ony sa to potrebujú naučiť,“ hovorí projektová manažérka Linda Kováčiková.

Halu po zaniknutej výrobe traktorov Zetor v Martine si prenajal obchodník s obnoseným šatstvom Humana. Záujem o tento tovar vraj počas covidu ešte vzrástol. „Ľudia zisťujú, že nepotrebujú každý rok desať nových bavlnených tričiek. Len na zalievanie bavlny, ktorá je potrebná na výrobu každého trička, sa priemerne minie viac než 2500 litrov vody,“ hovorí manažérka firmy Jana Kavalierová.

Spánkové laboratórium v Martine je jediné s akreditáciou pre detského pacienta. Na vyšetrenia tu chodí ročne 200 až 250 detí z celého Slovenska, pričom ich počet stúpa. Priemerná čakacia lehota na vyšetrenie je mesiac.