Co ja by še dala zaočkovac, kedz ja nikam nechodzim, povie si babička na zemplínskej dedine. A deduško, ak ešte žije, prikývne.

Boli sme sa pozrieť v michalovskej hvezdárni. Astronóm Zdeněk Komárek nám porozprával, čo sa dá voľným okom vidieť na letnej oblohe, prečo budeme musieť v budúcnosti premenovať súhvezdia a ako slnečné erupcie zapálili telegrafné vedenie na Zemi.

Väčšina pôdy na Východoslovenskej nížine je ťažká. Nesúvisí to s jej váhou, ale s tým, že sa ťažko obrába. Vedci zo Slovenskej akadémie vied v Michalovciach skúmajú, ako sa v nej hýbe voda a či to môže uľahčiť prácu poľnohospodárom.

Rodina Pčolinských z Nižného Hrabovca v okrese Vranov nad Topľou patrí k politicky najaktívnejším spomedzi všetkých rodín na Slovensku.

Historik Zemplínskeho múzea Martin Molnár rozpráva o živote maliara Teodora Jozefa Moussona, ktorý v Michalovciach prežil 33 rokov a zaznamenal nielen pestrosť tamojších krojov.

Pár kilometrov od ukrajinských hraníc sa nachádza jeden z najdôležitejších geopolitických bodov v Európe – kompresorová stanica na zemný plyn vo Veľkých Kapušanoch. Kto ovláda toto zariadenie, má v rukách kontrolu nad štvrtinou ruského plynu tečúceho do Európy. Z tranzitu plynu profitujú aj prihraničné dediny.

Príbeh odvlečených mužov z Malého Horeša a okolia bol dlhé desaťročia tabu, kým nezomreli aj poslední navrátilci. Po 75 rokoch ignorácie v júni prvýkrát navštívil slovenský politik potomkov deportovaných.

Manželia Hlohinovci vravia, že si mohli po rokoch podnikania kúpiť na dôchodok mercedes, ale radšej venujú svoju energiu a čas kaštieľu, ktorý kúpili v roku 2011.

Z Michaloviec prejdete na Šíravu peši len popri štvorprúdovke. Traja architekti rozprávajú, prečo sa vrátili na východ Slovenska a ako chcú zmeniť Michalovce. Ponúkajú aj tipy na zaujímavú architektúru, za ktorou sa tam oplatí prísť.

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia odporúčali lesníci lesy v okolí Morského oka pod Vihorlatom urýchlene vyrúbať. Dnes sú tunajšie bukové pralesy zapísané v zozname UNESCO.

Periféria môže byť miestom zachovania pamiatok jedinečnej hodnoty, ktoré už inde nenájdeme. Je však aj oveľa ťažšie ju tam zachovať.

Počas pandémie sme sa museli znova naučiť, ako sa žije za uzavretými hranicami. Obyvatelia Veľkých Slemeniec to mali trošku ľahšie a ani teraz sa na uzavreté hranice nesťažujú.

Zuzana Gombošová z Michaloviec má start up v Indii, kde s využitím baktérií pestuje na kokosovej vode materiál na výrobu módnych doplnkov. Získala niekoľko ocenení za dizajn.

Doplnené 13. 7. Na prameni potoka v lese pri Chemku Strážske zostáva toxický odpad a nie je jasné, či ho niekto vôbec odstráni. Lekári skúmali, ako tieto látky ubližujú deťom: ovplyvňujú aj psychiku, kazia zuby, vedú k astme či alergii.

V Michalovciach už deväť rokov funguje ochotnícke divadlo. Má vlastné hry, silnú energiu a zmysel pre humor.

Protipovodňové hrádze pri Latorici vymedzili jedno z najzachovalejších území nížinnej divočiny na Slovensku, no odrezali od života dôležité bočné ramená.

„Považujem za chybu, že hlavná diaľnica išla cez sever,“ priznal Ivan Mikloš v diskusii Denníka N v Michalovciach. Východnému Slovensku by teraz podľa neho najviac pomohol vstup Ukrajiny do Európskej únie.

V Michalovskom okrese prepadávali deti najčastejšie na Slovensku. Budúci rok ich bude ešte viac.

Šéfka Činohry Slovenského národného divadla hovorí o tom, ako prežili pandémiu a ako sa dá hrať, ak mesačne dostanú menej peňazí, ako potrebujú na platy a fungovanie budovy.

Milan Popík má celkom odlišný život ako jeho kamaráti z detstva v Pavlovciach nad Uhom. Už od štyroch rokov žije v Anglicku, kde ho učitelia v škole naučili veriť si.

Michalovce majú v centre tri verejné nabíjacie stanice so šiestimi miestami na dobitie elektromobilov. Zopár ďalších je na Zemplínskej šírave, tie sú však určené pre tamojších hostí. Viac než stavať nabíjačky sa mestu oplatí budovať cyklotrasy.

Špičkové zemplínske vzdelanie – deti si nevyberajú a dlhodobo lepšia ako oni je v celej krajine len jedna výberová škola.

Farmári na východe sú na tom horšie, ako boli, hádajú sa medzi sebou. Naopak, „grófka“ Ľubica Rošková je na tom lepšie, ako by sa dalo čakať.

„Ja learnovala taki lesson zhe never zabudnem,“ aj toto písali domov „Amerikáni“. V Pensylvánii naši vysťahovalci zarábali desaťnásobok toho, čo v Budapešti, hovorí historik, ktorý sa venuje vysťahovalectvu do Ameriky.